Preskočiť na obsah
  |  

Rusko varovalo Francúzsko pred nasadením ich jednotiek na Ukrajine

Rusko varovalo Francúzsko pred nasadením ich jednotiek na Ukrajine. Ruské sily by ich v takom prípade vnímali ako ciele, uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno potvrdil svoje vyhlásenie z februára, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho "legitímne" vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by o takúto pomoc požiadal.

Jeho vyjadrenia vyvolali v Európe rozruch a dištancovali sa od nich viacerí európski predstavitelia.

"Je príznačné, že sám Macron vysvetľuje túto rétoriku snahou vytvoriť akúsi "strategickú nejednoznačnosť" pre Rusko. Musíme ho sklamať - pre nás je táto situácia viac než jasná," povedala Zacharovová.

 Ak sa francúzski vojaci ocitnú na frontovej línii, nevyhnutne sa stanú cieľmi pre ruské ozbrojené sily, dodala hovorkyňa s tým, že Paríž už vraj má o takýchto incidentoch dôkazy. Rusko podľa nej totiž eviduje rastúci počet Francúzov medzi obeťami vojny na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Veľvyslanci krajín Európskej únie rokujú o príprave 14 sankčného balíka voči Rusku

Veľvyslanci krajín Európskej únie rokujú o príprave 14 sankčného balíka voči Rusku. Podľa týždenníka Politico by sankcie mali obmedziť zisky Moskvy z predaja zemného plynu a hélia, pričom nové opatrenia sa chystajú aj proti Bielorusku.

Politico pripomenul, že Európska komisia (EK) chce hlavne zastaviť reexporty ruského LNG do krajín EÚ. Bolo by to prvýkrát, čo Brusel zasiahne proti ruskému plynárenskému sektoru v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

EÚ zakázala dovoz ruského uhlia a ropy dovážanej tankermi, dovoz ruského LNG fungoval naďalej a mnohé členské krajiny ho nakupujú vo veľkých množstvách. EK preto chce obmedziť prekládku ruského LNG cez prístavy EÚ a jeho reexport.

Podľa Politico by tento krok zasiahol najmä ruskú spoločnosť Jamal LNG s hodnotou 27 miliárd dolárov, ktorá využíva aj ľadoborce, aby prepravila plyn zo zamrznutých oblastí. Skvapalnený plyn potom z prístavov EÚ putuje do zvyšku sveta.

Nové sankcie by mali zabrániť firmám z EÚ investovať do budúcich projektov LNG v Rusku, čo má obmedziť kapacitu tohto sektora expandovať. Návrh EK podľa predpokladov zasiahne približne štvrtinu ruských ziskov LNG vo výške okolo osem miliárd eur.

(tasr)

  |  

Pamätajme na odkaz vojny, že nenávistné ideológie môžu zabíjať, povedala prezidentka Čaputová

Pamätajme na odkaz vojny, že nenávistné ideológie môžu zabíjať, pripomenula prezidentka Čaputová pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom. Zdôraznila, že je našou povinnosťou, aby sme svet prosperity, slobody a demokracie nielen chránili, ale v najlepšom možnom stave ho odovzdali aj našim potomkom.

Prezidentka si v stredu pripomenula obete druhej svetovej vojny pri Hrobe neznámeho vojaka na Rázusovom nábreží v Bratislave. Jedinou správnou odpoveďou na nenávistné ideológie je podľa nej dôvera v hodnoty slobody a demokracie, ako aj statočnosť, vytrvalosť či spolupráca.

"Nikdy nesmieme zabudnúť, že územie Slovenska spoločne od fašistov a ich prisluhovačov oslobodzovali sovietske, rumunské a československé jednotky," zdôraznila prezidentka na sociálnej sieti.

Hlava štátu pripomenula, že druhá svetová vojna, od konca ktorej uplynulo 79 rokov, natrvalo zmenila Európu. "Na troskách bojmi zničeného kontinentu vyrástol nový model mierového spolužitia európskych národov a štátov. Spolužitia založeného na zdieľaní spoločných hodnôt demokracie a slobody - keďže história aj súčasnosť nás učí, že nedemokratické či autoritárske režimy sú aj ohrozením mieru," doplnila. Treba mať podľa nej na pamäti odkaz všetkých, ktorí za slobodu našich generácií zaplatili životmi.

(tasr)

  |  

Mieru neprospieva, keď sa rozdeľuje na základných hodnotových veciach, povedal premiér Fico

Mieru neprospieva, keď sa rozdeľuje na základných hodnotových veciach, povedal premiér Fico pri oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom. Koniec druhej svetovej vojny si predseda vlády SR pripomenul na bratislavskom Slavíne.

"Vyzývam všetkých na Slovensku, robme politiku tam, kde sa má robiť, v parlamente. Ale tam, kde sa máme spájať, kde sa máme ako krajina opierať o tradície, hodnoty a osobnosti, tam, prosím, nerozdeľujme túto krajinu, pretože to škodí mieru," dodal líder Smeru Robert Fico.

Vo svojom príhovore premiér tiež skritizoval Európsku úniu za to, že "ako mierový projekt nie je schopná ponúknuť dostatočný mierový plán pre konflikt, ktorý momentálne prebieha na Ukrajine".

  |  

Niektorí sa snažia predstierať, že nás neoslobodila Červená armáda, povedal Žiga

Niektorí sa snažia predstierať, že nás neoslobodila Červená armáda, povedal Žiga na bratislavskom Slavíne. Podpredseda parlamentu sa tak vyjadril počas príhovoru na oslavu Dňa víťazstva nad fašizmom.

"V poslednom čase mám pocit, že sa nám niektorí snažia povedať, že prísť v tento sviatočný deň na Slavín, je problém. Že sa to nemá, že je to dokonca hanba", povedal Peter Žiga (Hlas). Podpredseda parlamentu zdôraznil, že podobné tvrdenia sú podľa neho urážkou a poprením skutočnosti, že sme v boji proti fašizmu "stáli na správnej strane".

  |  

Pred 100 rokmi položili základný kameň Mohyly M. R. Štefánika na Bradle

BREZOVÁ POD BRADLOM – K vrcholom monumentálnej pamätníkovej tvorby na Slovensku patrí Mohyla M. R. Štefánika na Bradle.

Od položenia základného kameňa mohyly, za projektom ktorej stál významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, uplynie v sobotu 4. mája 100 rokov.

Milan Rastislav Štefánik bol astronóm, politik, generál francúzskej armády a jeden zo zakladateľov prvej Československej republiky (ČSR, 1918 až 1939). Pri návrate z Talianska do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny, sa jeho lietadlo neďaleko Ivanky pri Dunaji zrútilo.

Spolu so Štefánikom zahynuli 4. mája 1919 aj dvaja talianski piloti a mechanik. O týždeň neskôr, 11. mája 1919, ho spolu s pilotmi a mechanikom pochovali nad jeho rodnými Košariskami na Bradle.



Položenie základného kameňa mohyly sa uskutočnilo päť rokov po smrti Štefánika 4. mája 1924 za účasti ministra zahraničných vecí Edvarda Beneša a tiež autora projektu Dušana Jurkoviča.

Na mohylu, ktorej výstavbu inicioval Spolok na vybudovanie pomníka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, sa v zbierke pod heslom Národ svojmu hrdinovi medzi Slovákmi doma a v zahraničí vyzbierali dva milióny korún.

Prípravné práce na výstavbu pamätníka z travertínu, pochádzajúceho z lomu v Spišských Vlachoch sa začali 17. júla 1927. Na mohyle nepretržite pracovalo počas 280 dní 150 až 200 robotníkov.

Stavbu ukončili 20. septembra 1928. Náklady na výstavbu dosiahli takmer tri milióny československých korún. Do sumy neboli zarátané náklady na travertín, ten bol darom štátu.

K slávnostnému odhaleniu dokončenej mohyly došlo 23. septembra 1928 za účasti vysokopostavených štátnych predstaviteľov a členov diplomatického zboru. Prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk sa na obrade nezúčastnil, hoci v tom čase bol na svojom letnom sídle v Topoľčiankach.

Príčinou jeho neúčasti malo byť, že pozvanie od organizátorov nezodpovedalo predpísanému protokolu. Mohylu prezident Masaryk navštívil v októbri 1928 spolu s ministrom zahraničných vecí Edvardom Benešom a slovenským krajským prezidentom Jánom Drobným.

Mohlo by Vás zaujímať Záhada rakúskych cenoviek



Mohyla sa nachádza na vrchu Bradlo v nadmorskej vo výške 543 metrov nad morom. Stavba má pôdorys obdĺžnika s orientáciou od západu na východ.

Zodpovedá to prvotnému uloženiu štyroch hrobov. Dolná terasa mohyly s rozmermi 93 m x 62 m s dvoma schodiskami je v nárožiach ukončená vatrovými komorami. Na hornej terase s rozmermi 45 m x 32 m s dvoma schodiskami sú štyri 12,5 metra vysoké obelisky.

Symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých generál Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok).

Pod vrcholom mohyly v hĺbke 10 metrov sa nachádza verejnosti neprístupná hrobka s telesnými pozostatkami Štefánika a dvoch talianskych pilotov.

Telo mechanika odviezli v roku 1921 do rodného Talianska. Nad hrobkou je ďalšia miestnosť, kde je uložený základný kameň mohyly a kríž zo Štefánikovho pôvodného hrobu.

Autor projektu Dušan Jurkovič po skončení druhej svetovej vojny predložil návrh na úpravu mohyly. Chcel rozšíriť jej význam o pripomienku padlých československých letcov v druhej svetovej vojne a československých legionárov - účastníkov prvého odboja. Tento projekt sa však po roku 1948 nerealizoval.

V období totalitného režimu v bývalom Československu mohyla chátrala. Aj keď v roku 1968 bola zaradená medzi národné kultúrne pamiatky, s rekonštrukčnými prácami sa začalo až v auguste 1989. Práce trvali do mája 1996 a vyžiadali si 45 miliónov slovenských korún.

(Teraz.sk)

Na archívnej snímke pietna spomienková slávnosť pri príležitosti 95. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika na mohyle pri Brezovej pod Bradlom v sobotu 3. mája 2014.
Foto: TASR/Lukáš Grinaj
V roku 1886 sa narodil slovenský architekt Dušan Jurkovič. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála Dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko na to začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou (na snímke).
Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Na archívnej snímke vojaci v dobových kostýmoch zapaľujú fakle počas spomienkovej slávnosti na gen. M. R. Štefánika na Bradle, 3. mája 2013.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa