Preskočiť na obsah
  |  

Iránci rozhodujú v druhom kole volieb o obsadení 45 parlamentných kresiel

Iránci rozhodujú v druhom kole volieb o obsadení 45 parlamentných kresiel z celkových 290. Tie sa nepodarilo zaplniť už v marcovom prvom kole, v ktorom si väčšinu mandátov zabezpečili zástancovia tzv. tvrdej línie.

O zvyšných poslancoch rozhodujú voliči v 22 volebných obvodoch. Vyberajú si z 90 kandidátov, z ktorých 15 je považovaných za umiernených. V hlavnom meste Teherán sa bude napríklad rozhoduje o 16 poslancoch, pričom z celkových 32 tamojších kandidátov sú tam všetci zástancami tvrdej línie.

Konečné výsledky druhého kola sa očakávajú v pondelok, hoci sčítanie hlasov v menších z volebných obvodoch zrejme prebehne skôr.

Iránsky parlament zohráva pri riadení krajiny druhoradú úlohu. Rozhodujúce slovo vo všetkých dôležitých záležitostiach má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorého v piatok ráno zachytila štátna televízia, ako hlasuje v druhom kole parlamentných volieb. Ľudí pritom vyzýval, aby taktiež prišli odvoliť, pričom tvrdil, že druhé kolo je rovnako dôležité ako prvé.

V marcovom prvom kole volieb získali zástancovia tvrdej línie až 200 z 245 kresiel, pričom tzv. umiernenejší politici obsadili zvyšných 45 kresiel. V súčasnom parlamente je 18 proreformných politikov a 38 ďalších považovaných za nezávislých. Medzi zákonodarcami zvolenými v prvom kole volieb zároveň bolo len 11 žien. V končiacom parlamente je 16 žien. Druhé kolo sa koná v prípadoch, keď vo volebných obvodoch kandidáti nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov.

Svoj hlas v marcovom prvom kole odovzdalo dovedna 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. Podľa AP išlo o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie v roku 1979, pričom dovtedajšie minimum bola 42-percentná účasť z volieb v roku 2020.

(tasr, afp)

  |  

Samospráva získala takmer jeden milión eur na opatrovateľskú službu

BANSKÁ BYSTRICA - Mesto pod Urpínom dostane na podporu opatrovateľskej služby finančné prostriedky z národného projektu Podpora opatrovateľskej služby.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica poskytne samospráve zhruba 995-tisíc eur, ktoré môže použiť do konca budúceho roka.

Mesto sa zapojilo do výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Ide o časť národného projektu, ktorý je zameraný na vyplácanie financií za hodiny opatrovateľskej služby poskytované prijímateľovi sociálnej služby. Zámerom je poskytnúť kvalitné, udržateľné a cenovo dostupné služby pre všetkých, ktorí sú na pomoc opatrovateľov odkázaní.

„Z projektu pokryjeme mzdové náklady opatrovateliek, ktoré vykonávajú túto službu v domácnosti a sú zamestnancami mesta. Získali sme časť požadovaného finančného príspevku,“ konštatovala vedúca odboru sociálnych vecí magistrátu Ivana Kružliaková.

Mesto zamestnáva okolo 70 opatrovateliek, ktoré sa starajú približne o 150 prijímateľov domácej opatrovateľskej služby. V súčasnosti by ich rady rozšírilo minimálne o ďalšiu desiatku opatrovateľov. Zároveň spolupracuje i s ostatnými neverejnými poskytovateľmi tejto služby, pôsobiacimi na území mesta.

Aktuálne ich je päť, pričom so štyrmi z nich má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku. Na základe nej každému obyvateľovi, ktorému poskytuje opatrovateľskú službu neverejný poskytovateľ a má s mestom uzavretú zmluvu, prispieva sumou 7,23 eura za jednu hodinu služby.

„Uvedomujeme si, že práca opatrovateliek je nesmierne namáhavá po fyzickej i psychickej stránke. Verím, že aj vďaka národnému projektu podporíme rozvoj opatrovateľskej služby, s cieľom predchádzať jej poskytovaniu v zariadení pre seniorov. Našou snahou je, aby klienti mohli čo najdlhšie zotrvať vo svojom prirodzenom domácom prostredí,“ zdôraznil primátor Ján Nosko.

Samospráva zároveň očakáva, že po preukázaní nákladov, získa v budúcom roku ďalší príspevok vo výške okolo 995-tisíc eur.

(tasr)

  |  

Líder britských labouristov Keir Starmer prisľúbil, že využije protiteroristické zákony na boj proti migrácii

Líder britských labouristov Keir Starmer prisľúbil, že využije protiteroristické zákony na boj proti migrácii. V prípade získania premiérskeho postu by zrušil rwandský program, peniaze by použil na vytvorenie veliteľstva pre bezpečnosť hraníc.

Má ísť o súčasť plánov na užšiu spoluprácu s Európou v boji proti pašerákom ľudí. Pohraničná stráž by podľa Keira nadobudla široké právomoci, aby zaobchádzala s pašerákmi ako s teroristami.

V priebehu dňa má mať líder britskej ľavice prejav v meste Dover, ktorého predstaviteľka Natalie Elphickeová v stredu opustila Konzervatívnu stranu a pridala sa k opozícii.

Prejav, ktorého časť zverejnil britský denník Telegraph, Starmer využije na obhajobu väčšej európskej spolupráce v oblasti migrácie a pokúsi sa čeliť tvrdeniam konzervatívcov, že labouristi nemajú žiadny plán na zastavenie malých člnov – najzávažnejšieho aspektu migračnej krízy.

Jeho návrhy podporil Neil Basu, bývalý asistent komisára londýnskej Metropolitnej polície a šéf britskej protiteroristickej polície v rokoch 2018 až 2021, ktorý labouristom pri tomto pláne radil.

Basu pre Telegraph už skôr uviedol, že návrhy labouristov by mohli priniesť „obrovský rozdiel“, keďže vládny rwandský program na deportácie migrantov označil za „odporne drahý“ hazard s peniazmi daňových poplatníkov bez akýchkoľvek dôkazov o fungovaní.

„Mali by sme obrátiť každý kameň a použiť všetky rozumné sily. To je môj odkaz pašerákom: tieto brehy sa pre vás stanú nepriateľským územím,“ uvádza sa v texte prejavu.

(telegraph)

  |  

Prezidentka Zuzana Čaputová v ranných hodinách pricestovala do Kyjeva na rozlúčkovú návštevu Ukrajiny

Prezidentka Zuzana Čaputová v ranných hodinách pricestovala do Kyjeva na rozlúčkovú návštevu Ukrajiny. O jej ďalšom programe budú z bezpečnostných dôvodov informovať priebežne. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec.

(tasr)

  |  

Diskriminácia môže spôsobovať rýchlejšie starnutie ľudí, najviac postihuje belochov, tvrdí štúdia

Diskriminácia môže spôsobovať rýchlejšie starnutie ľudí, najviac postihuje belochov, tvrdí štúdia výskumníkov z Newyorskej univerzity, ktorí skúmali „biologické účinky diskriminácie“.

Ide tak o ďalšiu zo série štúdií, podľa ktorých môže diskriminácia prispievať k zdravotným problémom, ako sú depresie či problémy so srdcom. Tú najnovšiu uverejnili vo štvrtok v časopise Brain, Behavior, and Immunity-Health.

Vedci sledovali viac ako dvetisíc účastníkov v dvoch vekových skupinách, buď v rokoch 2004 až 2009, alebo 2012 až 2016. Z týchto subjektov bolo 81 percent belochov, ďalších 19 percent černosi, ich priemerný vek bol 53 rokov. Viac ako polovica opýtaných boli ženy.

Účastníkov sa pýtali, či zažili niektorý z troch druhov diskriminácie: každodennú („nenápadné prípady nerešpektovania“), závažnú (policajná brutalita) a diskrimináciu na pracovisku (prekážky v kariérnom postupe).

Účastníkom stanovili DNA markery zodpovedné za starnutie, a skúmali ich aktiváciu pod vplyvom diskriminácie. Okrem zrýchleného starnutia tiež zaznamenali ďalšie reakcie ako zlý spánok či zvýšená hladina kortizolu (stresový hormón).

Černošskí účastníci podľa vlastných výpovedí zažili viac diskriminačného správania, preto mali vyššie skóre starnutia. Belosi však boli na jej dôsledky citlivejší.

Výskumníci sa domnievajú, že to môže byť spôsobené tým, že bieli účastníci majú menej mechanizmov zvládania, keďže nezažívajú diskrimináciu v takej miere.

V predchádzajúcom výskume sa tiež zistilo, že belosi zažívajú závažnejšie dôsledky diskriminácie vrátane vyššej úmrtnosti ako černosi.

(forbes)

  |  

Štátny sviatok sa zmenil na smutný deň. Učiteľov priemyslovky navždy opustil kolega

PREŠOV - Študenti a vedenie školy prešovskej elektrotechnickej priemyslovky sú zdrvení. Zasiahla ich totiž smutná správa o smrti ich kolegu, pedagóga a mimoriadneho odborníka vo svojej oblasti Juraja Budiša.

Ten sa na svoj večný odpočinok pobral 8. mája, vo veku nedožitých 66 rokov. Informuje o tom škola na svojej sociálnej sieti. 

„S ľútosťou sme prijali správu o úmrtí nášho kolegu Juraja Budiša. Česť jeho pamiatke,“ dodáva SPŠE. Verejnosť, blízki a kolegovia sa so zosnulým naposledy rozlúčia 10. mája o 11.30 hod. v Dome smútku v Prešove.

(facebook, kol)