Naopak, ceny nájmov rástli väčšinou pomalšie. V porovnaní s minulosťou je cenovo dostupnejšie si bývanie prenajímať, menej dostupná je kúpa nehnuteľností. Priemerná mzda rástla rýchlejšie ako ceny nehnuteľností iba v Rumunsku, Litve, Bulharsku, Taliansku, Lotyšsku a Fínsku.

Najvyšší negatívny pomer medzi rastom priemernej mzdy a rastom cien nehnuteľností malo Maďarsko. Realitné ceny tu vzrástli v rokoch 2013 až 2022 o 200 percent, kým priemerná mzda o 38 percent. Naopak, najlepší pomer malo Rumunsko, kde sa ceny rezidenčných nehnuteľností zvýšili o 45 percent a hrubá mzda až o 120 percent. Taliansko bola jediná krajina v rámci EÚ, kde ceny dokonca mierne klesli.

Pri pohľade na rast cien nájmov rezidenčných nehnuteľností v rovnakom období vyzerá pomer k rastu priemernej mzdy priaznivejšie. Kým nájmy na Slovenku rástli v tomto období o osem percent, priemerná mzda sa zvýšila o 48 percent.

Podobnú bilanciu spomedzi krajín V4 malo Česko, kde nájmy rástli o 24 percent, no priemerná mzda o 66 percent. Naopak, negatívnu bilanciu malo Maďarsko, kde priemerná mzda rástla o 38 percent, ale nájmy o 50 percent. Vo väčšine krajín EÚ rástla priemerná mzda rýchlejšie ako cena nájmu. Najrýchlejšie rástli ceny nájmov v Litve (103 percent), najpomalšie v Taliansku (tri percentá).

(sita)