Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo hospodárstva poskytlo Hornonitrianskym baniam 14,7 milióna eur

Ministerstvo hospodárstva poskytlo Hornonitrianskym baniam Prievidza štátnu pomoc za 14,7 milióna eur v súvislosti s ukončením ťažby uhlia a útlmom banskej činnosti.

Banská spoločnosť využila tieto prostriedky na eliminovanie mimoriadnych výdavkov na likvidáciu bývalých ťažobných kapacít v období od januára 2022 do konca marca tohto roka.

„Spoločnosť prostredníctvom štátnej pomoci hradila mimoriadne náklady na uzatváranie podzemia – výrobných uhoľných prevádzok 6., 7. a 11. ťažobného poľa v dobývacom priestore Nováky. Výdavky na podpovrchové bezpečnostné práce predstavovali sumu 6,3 milióna eur,“ konkretizovala tlačová hovorkyňa HBP Adriana Siváková.

Uzatváranie sa podľa nej týkalo aj povrchových objektov centrálnych závodov baňa Handlová a baňa Nováky II v katastrálnych územiach Handlovej a Sebedražia. Asanačné práce v objeme 1,3 milióna eur spoločnosť zabezpečovala vo vlastnej réžii, dodávateľským spôsobom.

„V areáli najstaršej uhoľnej prevádzky – v bani Handlová bolo asanovaných 22 stavebných objektov, medzi ktorými boli sklady, dielne, budovy, trafostanica, pásové mosty, zásobník hlušiny a komín s výškou 115 metrov,“ doplnila Siváková.

Prirodzeným zavŕšením procesu dobývania je komplexná revitalizácia územia dotknutého banskou činnosťou. „Výdavky na rekultivačné práce na povrchu boli financované zo štátnej pomoci v objeme 200-tisíc eur. Zahŕňali terénne úpravy na poddolovaných pozemkoch v katastrálnych územiach Koša, Sebedražia a Cigľa,“ ozrejmila ďalej tlačová hovorkyňa.

Bývalým zamestnancom HBP, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu racionalizačných opatrení súvisiacich so zatvorením a likvidáciou uhoľných výrobných jednotiek, bolo podľa nej poskytnutých 6,9 milióna eur na zákonné sociálne náklady a s tým súvisiace odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne za obdobie marec 2023 až február 2024.

„Poskytnutá štátna pomoc 14,7 milióna eur bola vyčerpaná v plnej výške v súlade s určeným účelom použitia a výdavky boli auditované nezávislým audítorom,“ zhrnula Siváková.

(tasr)

  |  

Irán podľa štátnej agentúry poskytol námorné rakety Ghard jemenským húsíom

Irán poskytol námorné rakety Ghard jemenským húsíom, informovala iránska tlačová agentúra Tasnim. „Iránska balistická strela odpaľovaná z mora s názvom Ghadr bola teraz poskytnutá jemenským (húsíjským) bojovníkom,“ uviedla agentúra napojená na Revolučné gardy.

„Teraz sa raketa... stala zbraňou schopnou predstavovať vážnu výzvu pre záujmy Spojených štátov a ich hlavného spojenca v regióne, sionistického režimu,“ dodala agentúra.

Irán dlhodobo podporuje hnutie Ansár Alláh v južnom Jemene, hoci opakovane popiera, že by túto skupinu vyzbrojoval.

(reuters)

  |  

Ani petícia občanov neurýchlila vybudovanie chodníka v Krásnej. Primátor dal dočasnú stopku

KOŠICE - Primátor Košíc Jaroslav Polaček nepodpísal uznesenie mestského zastupiteľstva týkajúce sa petície za vybudovanie, respektíve dobudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici v mestskej časti Krásna. Zdôvodňuje to tým, že mesto pripravuje projektovú dokumentáciu (PD), ktorá bude riešiť komplexnú rekonštrukciu ulice.

Petičiari rozhodnutie primátora rešpektujú, no sú mierne sklamaní. S komplexným riešením však súhlasia. Poslanci v polovici mája uznesením vzali petíciu na vedomie a primátora požiadali, aby zabezpečil vypracovanie PD za účelom vybudovania chodníka a vyčlenil na to peniaze.

Podľa Jaroslava Polačeka mesto chystá PD, ktorá bude riešiť komplexnú rekonštrukciu ulice vrátane odvodnenia, posúdenia a návrhu križovatiek, verejného osvetlenia, rekonštrukcie nástupíšť autobusových zastávok, mostného objektu a návrhu chodníkov pre chodcov a cyklistov spolu s bezbariérovou úpravou všetkých prejazdov s prvkami pre nevidiacich.

Súčasťou projektového návrhu chodníkov je tiež vedenie pešej komunikácie po oboch stranách Ukrajinskej ulice, čo podľa jeho slov zahŕňa aj úseky požadované v petícii.

„Príprava PD len na vybudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici v požadovanom úseku je nesystémové riešenie z pohľadu následnej rekonštrukcie celého uličného priestoru," uviedol primátor v zdôvodnení nepodpísania uznesenia, ktoré je zverejnené na webovej stránke mesta.

Argumentuje aj tým, že mesto rieši uvedenú problematiku v rámci návrhu programového rozpočtu na roky 2024 - 2026, v ktorom sú vyčlenené finančné prostriedky na PD v rámci projektu "KE, Rekonštrukcia cesty II/552 - Ukrajinská cesta", pričom jej súčasťou bude aj vybudovanie chodníka.

Organizátor petície Lukáš Kunca verí, že plánované projekty budú lepšie komunikované, keďže pri zostavovaní petície vychádzali z verejne dostupných zdrojov a informácií poskytnutých mestom.

Zároveň podľa neho nemožno súhlasiť s odôvodnením nepodpísania uznesenia. „Nijako sa v ňom nekonkretizuje úsek, ktorý majú riešiť. Práve naopak, je koncipované tak, aby umožnilo odborným referátom mesta riešiť situáciu čo najefektívnejšie," povedal s tým, že ak bude riešenie chodníka súčasťou PD v rámci uvedeného projektu, tak to uvítajú.

„Určite súhlasíme s komplexným riešením," dodal Kunca. Petíciu za vybudovanie, respektíve dobudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici podporilo dokopy 1 375 ľudí, z toho 254 osôb neuviedlo adresu trvalého pobytu.

Podľa petičiarov je problematická časť v úseku čerpacia stanica - Pollova ulica a od Goldírovej po Urbársku, respektíve Východnú ulicu. V časti je provizórny chodník, ktorý je v havarijnom stave a nezodpovedá bezbariérovosti, a v ďalšej chodník absentuje úplne aj napriek zvýšenému počtu chodcov.

(tasr, kol)

  |  

Šutaj Eštok: Polícia v súvislosti s nenávistnými prejavmi stotožnila už 55 páchateľov

Na budúci týždeň by vládni predstavitelia mali predstaviť prvé legislatívne návrhy na riešenie bezpečnostnej situácie po atentáte na premiéra Roberta Fica. Po stredajšom zasadnutí bezpečnostnej rady o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu-SD.

"Vítam iniciatívu úradu vlády, ktorý v piatok zvolal stretnutie všetkých rezortov, kde padli prvé návrhy. My na rezorte vnútra sme pripravení s postupnou implementáciou niektorých vecí technického charakteru, ale aj s implementáciou legislatívnych zmien," uviedol Šutaj Eštok.

Podľa vicepremiéra a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) by sa návrhy mohli týkať chránených osôb, napríklad už spomínaného bývania najvyšších ústavných činiteľov. "Najvyšší ústavní činitelia musia bývať v chránenom objekte, ktorý je zabezpečený štátom," povedal.

Zaoberať sa majú aj osobnou ochranou, a to nielen vládnych politikov. Prvé návrhy by sa mohli prijímať v skrátenom legislatívnom konaní.

V ďalších krokoch by sa mali vzhľadom na bezpečnosť sprísňovať podmienky práva na zhromaždenia. Kaliňák načrtol aj úvahy opatrení týkajúcich sa médií, napríklad zavedenia práva na odpoveď.

Minister vnútra pripomenul tvrdý a nekompromisný postup voči nenávistným prejavom či vyhrážkam. Momentálne sa zaoberá polícia 172 prípadmi, z toho v 55 sú už stotožnení páchatelia.

Výkon policajtov je po atentáte naďalej posilnený o 30 percent. Pod zvýšeným dohľadom sú miesta, ako sú úrady, nákupné centrá či redakcie. Posilnená je aj ochrana ústavných činiteľov či ďalších politikov.

(tasr)

  |  

Vlády bohatých krajín si od pandemických čias zvykli žiť na vysokej nohe. A na sekeru

Vlády bohatých krajín si od pandemických čias zvykli žiť na vysokej nohe. A na sekeru. Doposiaľ to až tak neprekážalo. Rastúci balík dlhu totiž zhltla inflácia v kombinácii s hospodárskym rastom.

Po konkrétne príklady netreba chodiť ďaleko, slovenský dlh sa napriek hlbokému ročnému schodku znížil z 57,7 percenta HDP v roku 2022 na lanských 56 percent.

Pomer dlhu Talianska k HDP klesol od roku 2020 približne o 18 percentuálnych bodov, a to napriek ročným deficitom siahajúcim k desiatim percentám HDP. Podiel francúzskeho dlhu na tamojšom produkte sa za ostatné roky takisto znížil, hoci deficity boli vysoké.

Prečo sa v nasledujúcich rokoch situácia zmení, vysvetľuje Samuel Kolesár:

  |  

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiada posilnenie regulácie zdravotných poisťovní

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou opätovne apeluje na vládu a parlament, aby v súlade s programovým vyhlásením vlády posilnili jeho regulačné právomoci. Úrad upozorňuje na nedostatočnú legislatívu a žiada navrátenie kompetencie nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť ozdravný plán v prípade poklesu jej vlastného imania pod zákonom stanovenú hranicu.

V súčasnosti môže ÚDZS nariadiť zdravotnej poisťovni vypracovať ozdravný plán len v prípade, že záväzným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán, čo môže ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z verejného zdravotného poistenia.

Problematické je podľa úradu aj to, že zákon nijako bližšie nešpecifikuje pojmy „záväzným spôsobom“ a „môže“, čo znamená, že ide o subjektívnu úvahu úradu a jeho odborných kapacít.

Zdravotné poisťovne v tomto roku očakávajú straty v celkovej výške viac ako 276 miliónov eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa očakáva stratu viac ako 200 miliónov eur, Dôvera zdravotná poisťovňa takmer 70 miliónov eur a Union zdravotná poisťovňa 6,5 milióna eur.

Poisťovne vysvetľujú tieto varovné údaje naplnením rizík uvedených v obchodno-finančných plánoch. ÚDZS pripomína, že ak sa ich odhady budú počas roka napĺňať, zvýši sa tlak na ich dofinancovanie zo strany štátu.

Napriek týmto negatívnym očakávaniam všetky zdravotné poisťovne v súčasnosti plnia zákonné požiadavky na platobnú schopnosť a uhrádzajú faktúry poskytovateľom zdravotnej starostlivosti riadne a včas.

„Naše apely sú vedené tou najlepšou snahou pôsobiť ako zodpovedný orgán dohľadu, ktorý nielen včas identifikuje finančné problémy v zdravotnej poisťovni, ale zároveň má aj účinné nástroje preventívne zakročiť a zvrátiť negatívny vývoj bez toho, aby riskoval súdne spory, či nekonal nad rámec svojich právomocí,“ zdôraznil potrebu posilnenia právomocí predseda ÚDZS Michal Palkovič.

Úrad pravidelne sleduje finančnú situáciu vo všetkých troch zdravotných poisťovniach na mesačnej báze a zverejňuje platobnú schopnosť. Súčasná legislatíva umožňuje ÚDZS uložiť zdravotnej poisťovni určité sankcie v prípade zistenia nedostatkov.

Jednou z možných sankcií je aj uloženie povinnosti predložiť ozdravný plán, čo by zabezpečilo ekonomické ozdravenie zdravotnej poisťovne.

Úrad poukazuje na negatívne dopady zmeny legislatívy od začiatku roku 2023, ktorá odňala kompetenciu nariadiť predloženie ozdravného plánu pri poklese vlastného imania pod zákonom stanovenú výšku.

Opakovane navrhuje navrátenie tejto kompetencie, čo by zvýšilo jeho možnosti efektívne kontrolovať hospodárenie zdravotných poisťovní a preventívne zasiahnuť v prípade nepriaznivého vývoja.

(sita)