Preskočiť na obsah
  |  

V prípade nehody, pri ktorej zahynuli dvaja hasiči, padlo obvinenie

V prípade nehody na diaľnici D1, pri ktorej zahynuli dvaja hasiči, obvinil vyšetrovateľ 40-ročného vodiča nákladného auta z prečinu usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví. Informovala o tom hovorkyňa trenčianskej krajskej polície Katarína Kuzmová.

Vyšetrovateľ zároveň podal na obvineného podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby. Presné príčiny a okolnosti tejto tragickej udalosti sú naďalej v štádiu vyšetrovania.

(sita)

  |  

Ministerstvo hospodárstva poskytlo Hornonitrianskym baniam 14,7 milióna eur

Ministerstvo hospodárstva poskytlo Hornonitrianskym baniam Prievidza štátnu pomoc za 14,7 milióna eur v súvislosti s ukončením ťažby uhlia a útlmom banskej činnosti.

Banská spoločnosť využila tieto prostriedky na eliminovanie mimoriadnych výdavkov na likvidáciu bývalých ťažobných kapacít v období od januára 2022 do konca marca tohto roka.

„Spoločnosť prostredníctvom štátnej pomoci hradila mimoriadne náklady na uzatváranie podzemia – výrobných uhoľných prevádzok 6., 7. a 11. ťažobného poľa v dobývacom priestore Nováky. Výdavky na podpovrchové bezpečnostné práce predstavovali sumu 6,3 milióna eur,“ konkretizovala tlačová hovorkyňa HBP Adriana Siváková.

Uzatváranie sa podľa nej týkalo aj povrchových objektov centrálnych závodov baňa Handlová a baňa Nováky II v katastrálnych územiach Handlovej a Sebedražia. Asanačné práce v objeme 1,3 milióna eur spoločnosť zabezpečovala vo vlastnej réžii, dodávateľským spôsobom.

„V areáli najstaršej uhoľnej prevádzky – v bani Handlová bolo asanovaných 22 stavebných objektov, medzi ktorými boli sklady, dielne, budovy, trafostanica, pásové mosty, zásobník hlušiny a komín s výškou 115 metrov,“ doplnila Siváková.

Prirodzeným zavŕšením procesu dobývania je komplexná revitalizácia územia dotknutého banskou činnosťou. „Výdavky na rekultivačné práce na povrchu boli financované zo štátnej pomoci v objeme 200-tisíc eur. Zahŕňali terénne úpravy na poddolovaných pozemkoch v katastrálnych územiach Koša, Sebedražia a Cigľa,“ ozrejmila ďalej tlačová hovorkyňa.

Bývalým zamestnancom HBP, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu racionalizačných opatrení súvisiacich so zatvorením a likvidáciou uhoľných výrobných jednotiek, bolo podľa nej poskytnutých 6,9 milióna eur na zákonné sociálne náklady a s tým súvisiace odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne za obdobie marec 2023 až február 2024.

„Poskytnutá štátna pomoc 14,7 milióna eur bola vyčerpaná v plnej výške v súlade s určeným účelom použitia a výdavky boli auditované nezávislým audítorom,“ zhrnula Siváková.

(tasr)

  |  

Irán podľa štátnej agentúry poskytol námorné rakety Ghard jemenským húsíom

Irán poskytol námorné rakety Ghard jemenským húsíom, informovala iránska tlačová agentúra Tasnim. „Iránska balistická strela odpaľovaná z mora s názvom Ghadr bola teraz poskytnutá jemenským (húsíjským) bojovníkom,“ uviedla agentúra napojená na Revolučné gardy.

„Teraz sa raketa... stala zbraňou schopnou predstavovať vážnu výzvu pre záujmy Spojených štátov a ich hlavného spojenca v regióne, sionistického režimu,“ dodala agentúra.

Irán dlhodobo podporuje hnutie Ansár Alláh v južnom Jemene, hoci opakovane popiera, že by túto skupinu vyzbrojoval.

(reuters)

  |  

Ani petícia občanov neurýchlila vybudovanie chodníka v Krásnej. Primátor dal dočasnú stopku

KOŠICE - Primátor Košíc Jaroslav Polaček nepodpísal uznesenie mestského zastupiteľstva týkajúce sa petície za vybudovanie, respektíve dobudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici v mestskej časti Krásna. Zdôvodňuje to tým, že mesto pripravuje projektovú dokumentáciu (PD), ktorá bude riešiť komplexnú rekonštrukciu ulice.

Petičiari rozhodnutie primátora rešpektujú, no sú mierne sklamaní. S komplexným riešením však súhlasia. Poslanci v polovici mája uznesením vzali petíciu na vedomie a primátora požiadali, aby zabezpečil vypracovanie PD za účelom vybudovania chodníka a vyčlenil na to peniaze.

Podľa Jaroslava Polačeka mesto chystá PD, ktorá bude riešiť komplexnú rekonštrukciu ulice vrátane odvodnenia, posúdenia a návrhu križovatiek, verejného osvetlenia, rekonštrukcie nástupíšť autobusových zastávok, mostného objektu a návrhu chodníkov pre chodcov a cyklistov spolu s bezbariérovou úpravou všetkých prejazdov s prvkami pre nevidiacich.

Súčasťou projektového návrhu chodníkov je tiež vedenie pešej komunikácie po oboch stranách Ukrajinskej ulice, čo podľa jeho slov zahŕňa aj úseky požadované v petícii.

„Príprava PD len na vybudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici v požadovanom úseku je nesystémové riešenie z pohľadu následnej rekonštrukcie celého uličného priestoru," uviedol primátor v zdôvodnení nepodpísania uznesenia, ktoré je zverejnené na webovej stránke mesta.

Argumentuje aj tým, že mesto rieši uvedenú problematiku v rámci návrhu programového rozpočtu na roky 2024 - 2026, v ktorom sú vyčlenené finančné prostriedky na PD v rámci projektu "KE, Rekonštrukcia cesty II/552 - Ukrajinská cesta", pričom jej súčasťou bude aj vybudovanie chodníka.

Organizátor petície Lukáš Kunca verí, že plánované projekty budú lepšie komunikované, keďže pri zostavovaní petície vychádzali z verejne dostupných zdrojov a informácií poskytnutých mestom.

Zároveň podľa neho nemožno súhlasiť s odôvodnením nepodpísania uznesenia. „Nijako sa v ňom nekonkretizuje úsek, ktorý majú riešiť. Práve naopak, je koncipované tak, aby umožnilo odborným referátom mesta riešiť situáciu čo najefektívnejšie," povedal s tým, že ak bude riešenie chodníka súčasťou PD v rámci uvedeného projektu, tak to uvítajú.

„Určite súhlasíme s komplexným riešením," dodal Kunca. Petíciu za vybudovanie, respektíve dobudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici podporilo dokopy 1 375 ľudí, z toho 254 osôb neuviedlo adresu trvalého pobytu.

Podľa petičiarov je problematická časť v úseku čerpacia stanica - Pollova ulica a od Goldírovej po Urbársku, respektíve Východnú ulicu. V časti je provizórny chodník, ktorý je v havarijnom stave a nezodpovedá bezbariérovosti, a v ďalšej chodník absentuje úplne aj napriek zvýšenému počtu chodcov.

(tasr, kol)

  |  

Šutaj Eštok: Polícia v súvislosti s nenávistnými prejavmi stotožnila už 55 páchateľov

Na budúci týždeň by vládni predstavitelia mali predstaviť prvé legislatívne návrhy na riešenie bezpečnostnej situácie po atentáte na premiéra Roberta Fica. Po stredajšom zasadnutí bezpečnostnej rady o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu-SD.

"Vítam iniciatívu úradu vlády, ktorý v piatok zvolal stretnutie všetkých rezortov, kde padli prvé návrhy. My na rezorte vnútra sme pripravení s postupnou implementáciou niektorých vecí technického charakteru, ale aj s implementáciou legislatívnych zmien," uviedol Šutaj Eštok.

Podľa vicepremiéra a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) by sa návrhy mohli týkať chránených osôb, napríklad už spomínaného bývania najvyšších ústavných činiteľov. "Najvyšší ústavní činitelia musia bývať v chránenom objekte, ktorý je zabezpečený štátom," povedal.

Zaoberať sa majú aj osobnou ochranou, a to nielen vládnych politikov. Prvé návrhy by sa mohli prijímať v skrátenom legislatívnom konaní.

V ďalších krokoch by sa mali vzhľadom na bezpečnosť sprísňovať podmienky práva na zhromaždenia. Kaliňák načrtol aj úvahy opatrení týkajúcich sa médií, napríklad zavedenia práva na odpoveď.

Minister vnútra pripomenul tvrdý a nekompromisný postup voči nenávistným prejavom či vyhrážkam. Momentálne sa zaoberá polícia 172 prípadmi, z toho v 55 sú už stotožnení páchatelia.

Výkon policajtov je po atentáte naďalej posilnený o 30 percent. Pod zvýšeným dohľadom sú miesta, ako sú úrady, nákupné centrá či redakcie. Posilnená je aj ochrana ústavných činiteľov či ďalších politikov.

(tasr)

  |  

Vlády bohatých krajín si od pandemických čias zvykli žiť na vysokej nohe. A na sekeru

Vlády bohatých krajín si od pandemických čias zvykli žiť na vysokej nohe. A na sekeru. Doposiaľ to až tak neprekážalo. Rastúci balík dlhu totiž zhltla inflácia v kombinácii s hospodárskym rastom.

Po konkrétne príklady netreba chodiť ďaleko, slovenský dlh sa napriek hlbokému ročnému schodku znížil z 57,7 percenta HDP v roku 2022 na lanských 56 percent.

Pomer dlhu Talianska k HDP klesol od roku 2020 približne o 18 percentuálnych bodov, a to napriek ročným deficitom siahajúcim k desiatim percentám HDP. Podiel francúzskeho dlhu na tamojšom produkte sa za ostatné roky takisto znížil, hoci deficity boli vysoké.

Prečo sa v nasledujúcich rokoch situácia zmení, vysvetľuje Samuel Kolesár: