Preskočiť na obsah
  |  

Pri bratislavskom VIVE! horel autobus. Na mieste zasahovali hasiči

BRATISLAVA – Pri bratislavskom obchodnom centre VIVO! horel autobus. Na mieste zasahovali hasiči a bol tam aj zisťovateľ príčin vzniku požiaru.

Informáciu priniesol portál startitup.sk, ktorému to potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave Štefan Koči. Údajne horel autobus, ktorý bol prerobený na bývanie. Pri požiari sa, našťastie, nemal nikto zraniť.

Podľa HaZZ - Bratislavský kraj bol požiar ohlásený vo štvrtok (30. mája) krátko pred 20.00 hod.

"V čase príjazdu hasičov na miesto udalosti sa požiar nachádzal už v tretej fáze horenia. Hasiči požiar po niekoľkých minútach lokalizovali a zlikvidovali prostredníctvom dvoch prúdov vody, pričom v dôsledku silného zadymenia zasahovali v autonómnych dýchacích prístrojoch. Po likvidácii požiaru hasiči zalievali skryté ohniská požiaru a priestor skontrolovali termokamerou," uviedli hasiči na sociálnej sieti.

Podľa krajských hasičov bola príčinou vzniku požiaru manipulácia s otvoreným ohňom.

Pri udalosti zasahovalo 13 príslušníkov Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy (z hasičských staníc Hálkova a Radlinského) s tromi kusmi hasičskej techniky.

(startitup.sk, gko, mas)

  |  

Estónsko prijalo zákon umožňujúci použiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine

Estónsko prijalo zákon umožňujúci použiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine. Predmetnú legislatívu schválil estónsky parlament už začiatkom mája.

Zmrazený majetok ruských spoločností aj jednotlivcov, ktorí preukázateľne prispeli k vojenskej agresii, umožňuje využiť ako kompenzáciu za škody na Ukrajine spôsobené ruskou armádou.

Prezident Karis pripustil, že konfiškácia majetku z dôvodu účasti na vojenskej agresii nie je právne úplne ošetrenou otázkou. Parlament však podľa jeho slov musí byť schopný prijímať politické rozhodnutia aj v takejto tzv. šedej zóne.

Estónsko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá takýto zákon prijala. Podľa miestnych kritikov by však prijatý zákon mohol byť protiústavný a jeho implementácia bude náročná a zdĺhavá.

(tasr)

  |  

V Charkovskej oblasti otvorili prvú podzemnú školu

V Charkovskej oblasti otvorili prvú podzemnú školu. Oznámil to prostredníctvom platformy Telegram gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

Dokončenie výstavby prvej školy tohto druhu v samotnom meste Charkov oznámili ešte v apríli. Prvú takúto školu v širšej Charkovskej oblasti otvorili v meste Ľubotyn, vyučovanie však bude podľa Synehubova zatiaľ prebiehať v skúšobnom režime.

Podzemné priestory majú najvyššiu úroveň bezpečnosti a kapacitu pre 400 osôb. Celkové náklady 73 miliónov ukrajinských hrivien vyčlenili z fondu na likvidáciu následkov ruskej invázie a oblastného rozpočtu.

Synehubov dodal, že objekt je vybavený systémom vykurovania, vetrania a zásobovania vodou a pre prípad dlhodobého výpadku elektrickej energie aj dieselovým generátorom.

Škola je tiež prispôsobená pre osoby so zdravotným postihnutím, takže má výťah a ďalšie bezbariérové prvky. Priestory pre vyučovanie plánujú využívať aj počas letných prázdnin s cieľom dohnať zameškané v dôsledku ruskej agresie.

(tasr)

  |  

Navaľného tím žiada od Západu ďalšie sankcie na ľudí z okolia Putina

Navaľného tím žiada od Západu ďalšie sankcie na ľudí z okolia Putina. Skupina tiež zopakovala tvrdenie, že Putin nesie "osobnú zodpovednosť za vraždu ruského opozičného politika.

"Našou úlohou je využiť každú príležitosť reagovať na tento ohavný zločin. Sankcie môžu byť jednou z takýchto reakcií, ale len vtedy, ak poškodia samotného Putina," citovala agentúra Reuters z vyhlásenia.

Navaľného tím vo svojom vyhlásení zverejnil aj tri zoznamy s 50 osobami, na ktoré by mali Spojené štáty, Británia aj Európska únia uvaliť sankcie. Sú medzi nimi ľudia blízki Putinovi, podnikatelia, vládni predstavitelia či osoby, ktoré FBK v rámci svojej protikorupčnej činnosti predtým preveroval.

Na zoznamoch figurujú ruskí olichargovia Roman Abramovič, Vladimir Potanin a Leonid Mikelson, ako aj vysokopostavení vládni predstavitelia vrátane vicepremiérov Denisa Manturova a Alexandra Novaka.

(tasr)

  |  

Nemecko poskytne Ukrajine ďalšie zbrane v hodnote 500 miliónov eur

Nemecko poskytne Ukrajine ďalšie zbrane v hodnote 500 miliónov eur. Nový balík vojenskej pomoci ohlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius počas svojej návštevy Odesy.

"V tejto obrannej kampani vás budeme naďalej podporovať," povedal Pistorius na schôdzke s s ukrajinským rezortným kolegom Rustemom Umerovom, s ktorým rokoval o vojenských potrebách Kyjeva. Dodal, že časť z avizovanej zásielky by Nemecko malo Ukrajine poslať už čoskoro.

Nový balík obsahuje veľký počet rakiet stredného doletu pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM a menší počet rakiet s kratším doletom pre systémy IRIS-T SLS. Zahŕňa tiež prieskumné aj bojové drony, ako aj náhradné diely pre delostrelecké systémy dodané Nemeckom či náhradné motory do tankov Leopard. Dodaných bude aj milión kusov nábojov pre ručné zbrane.

(tasr)

  |  

Rozhodnutie slovinskej vlády uznať Palestínu je odmenou pre Hamas, kritizoval izraelský minister zahraničných vecí

Rozhodnutie slovinskej vlády uznať Palestínu je odmenou pre Hamas, kritizoval izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac rozhodnutie Slovinska a zároveň vyjadril nádej, že slovinský parlament tento návrh neschváli.

"Rozhodnutie slovinskej vlády odporučiť slovinskému parlamentu uznať palestínsky štát je odmenou Hamasu za vraždenie, znásilňovanie, mrzačenie tiel a stínanie hláv detí. Zároveň posilňuje iránsku os zla, pričom poškodzuje blízke priateľstvo medzi slovinským a izraelským národom. Dúfam, že slovinský parlament toto odporúčanie odmietne," napísal Kac na sieti X potom, čo vo štvrtok slovinská vláda podporila návrh na uznanie samostatného palestínskeho štátu a požiadala parlament, aby ho schválil. Poslanci budú o uznaní palestínskeho štátu hlasovať v utorok.

"Toto rozhodnutie nie je namierené proti nikomu, ani proti Izraelu, je však posolstvom mieru," povedal slovinský premiér Robert Golob.

Tento týždeň oficiálne uznali palestínsky štát Španielsko, Nórsko a Írsko. Slovinsko oznámilo začatie procesu uznania palestínskeho štátu už začiatkom mája.

(tasr)