Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelskí ministri Bezalel Smotrich a Itamar Ben Gvir sa vyhrážajú odchodom z vlády

Izraelskí ministri Bezalel Smotrich a Itamar Ben Gvir sa vyhrážajú odchodom z vlády, ak tá pokročí vo finalizácii dohody o prepustení rukojemníkov, ktorú v piatok prezentoval americký prezident Joe Biden.

Ben Gvir označil návrh návrh dohody o prímerí za „víťazstvo terorizmu a bezpečnostné riziko pre izraelský štát“. „Súhlas s takouto dohodou nie je totálne víťazstvo – ale úplná porážka,“ uviedol.

Smotrich avizoval, že „nebude súčasťou vlády, ktorá bude súhlasiť s navrhovaným plánom“. „Žiadame pokračovanie vojny, kým nebude Hamas zničený a všetci rukojemníci sa nevrátia,“ napísal v statuse na sieti X.

Doplnil, že je proti návratu vysídlených obyvateľov Gazy na sever palestínskej enklávy i proti „hromadnému prepusteniu teroristov“, čím mal na mysli palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli.

Bez strán Bena Gvira a Smotricha – Židovská sila a Náboženský sionizmus – by Netanjahuova koalícia mohla prísť o väčšinu v parlamente.

Medzičasom líder izraelskej opozície Jair Lapid uviedol, že ak Ben Gvir a Smotrich odídu z vlády, jeho strana Budúcnosť existuje (Ješ Atid) Netanjahuovi poskytne politickú „záchrannú sieť“, aby sa zaistilo, že jeho vláda nepadne pre dohodu o prímerí a rukojemníkoch.

Lapid kritizoval postoj dvojice ultranacionalistických ministrov a vytkol im, že im nezáleží na bezpečnosti štátu, na rukojemníkoch či obyvateľoch severu a juhu Izraela.

„Toto je najhoršia a najviac nesúrodá vláda v histórii krajiny. Keby to záviselo od nich, vojna tu môže byť navždy,“ konštatoval Lapid, ktorý sa vyslovil za finalizáciu danej dohody „pred tým, ako tam (v Pásme Gazy) zomrú rukojemníci“.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní na samite lídrov štátov G7

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní na samite lídrov štátov G7 v regióne Apúlia v južnom Taliansku, informoval v sobotu neskoro večer hovorca premiérky Giorgie Meloniovej. Samit sa bude konať od 13. do 15. júna.

Zatiaľ zostáva nejasné, či sa Zelenskyj na samite zúčastní osobne alebo prostredníctvom videokonferencie.

Taliansko predsedá tomuto neformálnemu združeniu lídrov „veľkých demokratických industrializovaných krajín“ od začiatku kalendárneho roka.

(dpa, tasr)

Minúta  |  

Čínska lunárna sonda Čchang-e 6 úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca

Čínska lunárna sonda Čchang-e 6 úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Dosadla v panve južného pólu Aitken – jednom z najväčších známych impaktných kráterov v Slnečnej sústave, informoval Čínsky národný vesmírny úrad.

Sonda odštartovala 3. mája 2024 z najjužnejšieho čínskeho kozmodrómu Wen-čchang, ktorý leží na ostrove Chaj-nan v Juhočínskom mori. Do vesmíru ju vyniesla najvýkonnejšia čínska raketa Dlhý pochod 5.

Celá lunárna misia potrvá 53 dní. Je to v poradí druhá čínska misia, ktorá sa pokúsi získať vzorky mesačných hornín.

Prvou bola sonda Čchang-e 5, ktorá na Zem dopravila horninu z privrátenej strany Mesiaca. Misia Čchang-e 6 však bude historicky prvá, ktorá sa pokúsi o dopravu vzoriek z odvrátenej strany.

Pre Zem skrytá strana Mesiaca bola v minulosti málo preskúmaná. Hlavným problémom je nemožnosť komunikácie. Tento jav je jasne identifikovaný, pretože posádky amerických misií Apollo, keď prelietavali nad touto oblasťou, stratili so Zemou akýkoľvek kontakt.

Ako pripomenul magazín GEO, táto expedícia je súčasťou snáh Číny vybudovať na Mesiaci základňu s ľudskou posádkou, a to v 30. rokov 21. storočia.

Vzorky, ktoré musí Čchang-e 6 odobrať, by mali umožniť odhadnúť objem vodného ľadu v tejto oblasti. V scenároch kolonizácie Mesiaca sa práve tento zdroj javí ako kľúčový pre zásobovanie astronautov vodou.

Návratový modul s kapsulou so vzorkami by sa na Zem mal vrátiť 25. júna.

(sinchua, afp, tasr)

Minúta  |  

Vo veku 84 rokov zomrel ruský polárnik a poslanec Štátnej dumy

Vo veku 84 rokov zomrel ruský polárnik a poslanec Štátnej dumy Artur Čilingarov, informovala tlačová služba Štátnej dumy – dolnej komory ruského Federálneho zhromaždenia. V jej vyhlásení sa neuvádza, kde Čilingarov zomrel, ani aká bola príčina smrti.

Čilingarov, vyštudovaný oceánológ, bol výskumným pracovníkom Leningradského inštitútu pre Arktídu a Antarktídu. Pôsobil na severe Sibíri a zúčastnil sa na mnohých polárnych výpravách. Pôsobil aj v Antarktíde a bol šéfom antarktickej stanice Bellingshausen.

Za účasť na operácii na záchranu výskumného plavidla Michail Somov v Antarktíde v roku 1986 mu bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Následne mu bol udelený aj titul Hrdina Ruska.

Do Štátnej dumy bol zvolený už v roku 1993. Kandidoval vtedy za Nenecký autonómny okruh a neskôr bol zaň do parlamentu zvolený opakovane. Okrem Dumy zasadal aj v Rade federácie, hornej komore ruského parlamentu.

V 90. rokoch bol členom centristických frakcií a v roku 1999 kandidoval za blok Vlasť – celé Rusko, ktorý bol vtedy v opozícii. Po jeho zlúčení s proputinovským blokom Jednota Čiligarov v Dume zastupoval vládnu stranu Jednotné Rusko, pričom sa stal aj členom jej vedenia.

Aj ako poslanec pokračoval v účasti na expedíciách. Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) pripomenula, že v januári 2007 pristáli na južnom póle dva vrtuľníky Mi-8 ruskej tajnej služby FSB, na ktorých palube boli okrem iných Čilingarov a vtedajší riaditeľ FSB Nikolaj Patrušev.

Čilingarov sa tiež na batyskafe Mir-1 ponoril na dno Severného ľadového oceánu, kde bola osadená titánová vlajka Ruska.

Ako poslanec Čilingarov hlasoval za mnohé návrhy zákonov, ktoré iniciovalo Jednotné Rusko či prezidentská administratíva v súvislosti s obmedzovaním občianskych práv a sprísňovaním trestov. Ako člen Rady federácie schválil anexiu Krymu a vstup ruských vojsk na Ukrajinu.

V súvislosti so svojimi aktivitami v Štátnej dume bol Čilingarov zaradený na sankčné zoznamy USA.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Egypt a Katar naliehajú na Izrael a Hamas, aby prijali Bidenom predstavený plán

Egypt a Katar sa v sobotu pridali k USA a naliehajú na Izrael a palestínske hnutie Hamas, aby finalizovali dohodu v súlade s návrhom prezentovaným americkým prezidentom Joeom Bidenom. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení všetkých týchto troch krajín, ktoré zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí USA.

Biden v piatok predstavil plán na úplné prímerie v Pásme Gazy, ktoré zahŕňa stiahnutie izraelských vojsk a prepustenie rukojemníkov. Ide o izraelský návrh, ktorý má tri fázy.

Je čas, aby sa táto vojna skončila. Biden informoval o izraelskom návrhu na prímerie v Gaze

Mohlo by Vás zaujímať Je čas, aby sa táto vojna skončila. Biden informoval o izraelskom návrhu na prímerie v Gaze

(tasr, reuters)
      

Minúta  |  

WHO sa rozhodla predľžiť rokovania o pandemickej dohode - maximálne o rok

Rokovania o dohode o prevencii a boji proti pandémiám sa predĺžia o maximálne jeden rok, rozhodli členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na sobotňajšom stretnutí v Ženeve.

Získajú tak čas, aby prekonali rozdielne názory a potvrdili doteraz dosiahnuté výsledky.

Podľa tlačovej správy WHO delegáti v Ženeve prijali aj zmeny a doplnenia Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) – právne záväzného rámca pre reakciu na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia – s cieľom zaviesť pojem "pandemická núdzová situácia".

Svetové zdravotnícke zhromaždenie - najvyšší rozhodovací orgán WHO -, ktoré sa zišlo pred týždňom v Ženeve, prijalo konkrétne záväzky, že rokovania o globálnej dohode o pandémiách ukončí najneskôr do roka, uvádza sa vo vyhlásení WHO.

Generálny riaditeľ WHo Tedros Adhanom Ghebreyesus privítal tieto rozhodnutia - podľa neho sú prejavom "túžby členských štátov chrániť svojich občanov a svet pred rizikom núdzových situácií v oblasti verejného zdravia a budúcich pandémií".

WHO súhlasila so začatím rokovaní o pandemickej zmluve v roku 2021, keď sa pandémia choroby COVID-19 zmiernila. Cieľom bolo vypracovať dokument, ktorý by svetu pomohol v prípade akejkoľvek novej globálnej zdravotnej krízy.

Tri roky úsilia o dosiahnutie dohody sa však v apríli skončili neúspechom. Vyjednávania totiž narazili na viaceré prekážky, pričom mnohé rozvojové krajiny rozhnevalo, že bohaté štáty monopolizovali dostupné vakcíny proti covidu. Žiadali záruky, že každá nová dohoda zabezpečí spravodlivejšie poskytovanie liekov a zdieľanie výsledkov výskumu.

Tedros vyjadril presvedčenie, že zmena zdravotných pravidiel "podporí schopnosť krajín detegovať a reagovať na budúce ohniská nákazy a pandémie posilnením svojich národných kapacít". Podľa Tedrosa prispeje aj ku koordinácii medzi partnerskými štátmi v oblasti dohľadu nad chorobami, zdieľania informácií a reakcie.

Dodal, že "rozhodnutie uzavrieť dohodu o pandémii v priebehu budúceho roka dokazuje, ako silne a naliehavo si to krajiny želajú". Pripomenul, že v prípade ďalšej pandémie "nejde o to či, ale kedy vypukne".

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.