FOTO: Tradičné remeslá, ktoré prežili storočia. Šikovných rúk máme stále dosť 

MARTIN – Aj dnes si vieme vážiť tradičné remeslá našich starých otcov. V martinskom skanzene sa na jeden deň stratili influenceri a developeri a na ich miesto nastúpili drotári, včelári, rezbári a pekári. Pýtali sme sa remeselníkov, ako dlho sa svojej práci venujú a čo je na nej najťažšie.

IMG_20231210_113414 Medzi nami je stále niekoľko drotárov, rezbárov či včelárov. Foto: David M.

Ladislav Fabšo sa už tridsať rokov venuje výrobe tradičných drôtených úžitkových predmetov. Spod jeho šikovných rúk vychádzajú svietniky, podstavce či závesy. Pri svojej práci používa viacero druhov spájania. „V tradičnom drotárstve sa nepoužíva tepelná úprava. Všetko sa robí ručne, kliešťami,“ vysvetľuje Ladislav.

Podľa jeho slov sa pred Vianocami najviac predávajú svietniky. Jeho produkty sa pohybujú v cene od 3 do 25 eur, pričom výroba jedného svietnika trvá približne polhodiny.

Milan Bolfík je korytár. Tomuto ľudovému remeslu sa venuje od detstva, pričom ho vždy bavila práca s drevom. Predmety vyrába tradičným spôsobom. „V mojej dielni nie je elektrika. Všetko robím ručne pomocou tradičných nástrojov,“ spresnil Milan.

Remeslo ho baví, vidí v ňom pridanú hodnotu pre kultúru. „Človeka to musí baviť,“ vyhlásil. Najviac času mu dá zabrať, keď na zakázku pripravuje veľké dvojmetrové korytá. V jeho dielni nájdete však aj misky, lyžičky a varechy. Predmety vyrába z osikového dreva, lipy, topoľa či vŕby.

Hviezdou programu bolo stanovisko oblátkárov. Tí pripravovali oblátky na elektrických kliešťach, ale aj tradičným spôsobom. Zrolované oblátky, do ktorých ide viac cukru, ponúkali deťom, návštevníci si taktiež mohli kúpiť oblátky aj domov.

Medovníkarka Gitka Hüberová ponúka v Turci svoje medovníky. Počas Vianoc na dedine ich zdobila v kroji priamo pred očami divákov. Svoju prácu má rada a pristupuje k nej s vášňou. Na otázku, čo je na stole najzložitejším kúskom, nám ukazála „čipkované“ domčeky. „Tie sa nepripravujú v jednom kuse, ale postupne. Po dielikoch. Takýto domček mi zaberie aj dva dni, ale to hlavne vzhľadom na pečenie a schnutie,“ vysvetlila pani Gitka.

Bábiky zo šúpolia si mnohí pamätáme, niektorí ich majú aj dodnes doma. Bývajú oblečené v krojoch a zobrazujú tradičné činnosti – kosenie, spev, pečenie či tanec. Porozprávali sme sa so ženou, ktorá tieto bábiky vyrába už 20 rokov.

Kukuričné šúpolie sa najskôr musí namočiť, aby sa s ním dalo pracovať. Pri vytváraní bábiky sa začína hlavou, ktorá sa spojí s rukami. Záleží tiež, či bude mať bábika naberané rukávy, alebo nie. Ide o náročnú prácu, ktorá zaberie veľa času. Nič pre netrpezlivých.