Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval štáty v ázijsko-tichomorskom regióne, aby sa zúčastnili na globálnom mierovom samite

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval štáty v ázijsko-tichomorskom regióne, aby sa zúčastnili na globálnom mierovom samite vo Švajčiarsku. Učinil tak po stretnutí s viacerými lídrami na konferencii Dialóg Šangri-La v Singapure.

Zelenskyj sa stretol s nastupujúcim prezidentom Indonézie Prabowom Subiantom a v rozhovore s ním v mene Ukrajiny vyjadril záujem rozvíjať vzťahy so Združením štátov juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Zelenskyj tiež uviedol, že napriek pokusom Ruska brániť plavbe civilných lodí v Čiernom mori je Ukrajina pripravená zvýšiť vývoz poľnohospodárskych produktov do Indonézie.

Obchodný blok ASEAN je jedným z najväčších a najaktívnejších hospodárskych regiónov na svete – tento desaťčlenný regionálny blok je považovaný za tretiu najväčšiu ekonomiku v Ázii a piatu najväčšiu na svete.

Zelenského kancelária okrem toho uviedla, že prezidenti diskutovali o mierovom pláne pre Ukrajinu, ktorý bol predstavený na samite G20 v Indonézii v roku 2022.

Ukrajinský prezident tiež dúfa v účasť Indonézie na globálnom mierovom samite vo Švajčiarsku, ktorý sa bude konať 15. a 16. júna.

Singapurská tlač napísala, že Zelenskyj dúfa, že sa v rámci konferencie stretne s čínskym ministrom obrany Tung Ťünom a pokúsi sa ho presvedčiť pre účasť Číny na mierovej konferencii vo Švajčiarsku.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning totiž v piatok v Pekingu uviedla, že Čína vidí priepasť medzi cieľmi konferencie a svojím vlastným postojom ku konfliktu na Ukrajine.

V príspevku na sieti X v nedeľu skoro ráno Zelenskyj uviedol, že sa stretol aj s prezidentom Východného Timoru Josém Ramosom-Hortom, ktorý potvrdil účasť svojej krajiny na mierovom samite.

V rámci bezpečnostnej konferencie Dialóg Šangri-La má Zelenskyj naplánované stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom a v nedeľu v prejave k delegátom bude hovoriť o podpore pre Ukrajinu vo vojne s Ruskom.

(dpa, tasr)

  |  

Čína je pripravená použiť silu na zastavenie snáh Taiwanu o nezávislosť, vyhlásil čínsky minister obrany

Čína je pripravená použiť silu na zastavenie snáh Taiwanu o nezávislosť, vyhlásil čínsky minister obrany Tung Ťün na bezpečnostnej konferencii Dialóg Šangri-La v Singapure.

Dva dni predtým sa na tejto konferencii stretol so svojím americkým náprotivkom Lloydom Austinom, ktorý potvrdil platnosť záväzku prezidentov USA a Číny – Joea Bidena a Si Ťin-pchinga – zo samitu v San Franciscu z novembra 2023, že v nasledujúcich mesiacoch sa obnovia telefonické rozhovory na úrovni čínskych a amerických veliteľov.

Čínsky minister pripomenul, že Čínska ľudová oslobodzovacia armáda bola vždy nezničiteľnou a mocnou silou „pri obrane zjednotenia vlasti“, a že bude za každých okolností konať rázne, aby obmedzila nezávislosť Taiwanu a zabezpečila, že vo svojich pokusoch nikdy neuspeje.

„Kto sa odváži oddeliť Taiwan od Číny, bude rozdrvený na kusy a utrpí skazu,“ reagoval minister Tung na víťazstvo Laja Čching-teho v prezidentských voľbách.

Pokiaľ ide o Juhočínske more, ktoré si Čína nárokuje takmer celé, Tung varoval pred nerešpektovaním nárokov Pekingu. „Čína zachovala dostatočnú zdržanlivosť voči porušovaniu práv a provokáciám, ale má to svoje hranice,“ povedal.

(afp, tasr)

  |  

Irán si predvolal dočasného švédskeho chargé d'affaires

Irán si predvolal dočasného švédskeho chargé d'affaires, aby vysvetlil „nepodložené a zlomyseľné obvinenia“ švédskej tajnej služby voči Teheránu.

(afp, tasr)

  |  

Čile sa pripojilo k skupine štátov, ktoré podporujú žalobu proti Izraelu

Čile sa pripojilo k skupine štátov, ktoré podporujú žalobu proti Izraelu, ktorú v decembri 2023 podala Juhoafrická republika na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ).

Čilský prezident Gabriel Boric v sobotu v prejave k poslancom vyhlásil, že je zhrozený humanitárnou situáciou v Pásme Gazy – najmä vo vzťahu voči ženám a deťom.

V súvislosti s tým obvinil izraelskú armádu z použitia „nerozlišujúcej a neprimeranej“ sily. Podľa Borica si toto konanie vyžaduje rozhodnú reakciu medzinárodného spoločenstva.

Čile je domovom najväčšej palestínskej komunity mimo Blízkeho východu – ide o asi 500-tisíc ľudí, z ktorých mnohí sú potomkami kresťanských arabských prisťahovalcov v 19. a 20. storočí.

V Čile sa uchytili väčšinou ako maloobchodníci, ale postupne získali vplyv v obchode a politike. Jedným z najpopulárnejších futbalových tímov v krajine je Palestino, ktorého biele, čierne, zelené a červené uniformy korešpondujú s farbami palestínskej vlajky.

(ap, tasr)

  |  

Kuvajtský emir Mišal Ahmad Džábir Sabáh vymenoval nového korunného princa

Kuvajtský emir Mišal Ahmad Džábir Sabáh vymenoval nového korunného princa, stal sa ním šejk Sabáh Chálid Hamad Sabáh.

K tejto zmene došlo šesť mesiacov po prevzatí trónu a niekoľko týždňov po rozpustení národného zhromaždenia a pozastavení platnosti niektorých článkov ústavy na určené obdobie. Právomoci parlamentu prevzal šejk a rada ministrov.

Emir následne vymenoval druhú vládu od svojho nástupu do funkcie hlavy štátu v decembri.

Tento bohatý ropný štát v Perzskom zálive zažíva jednu politickú krízu za druhou. Neustále dochádza k sporom medzi zvolenými zákonodarcami a členmi vládneho kabinetu, ktorých dosadzuje vládnuca rodina Sabáhovcov.

Krajina má parlamentný systém od roku 1962, vládnuca rodina má však aj napriek tomu silný vplyv na politiku.

(afp, tasr)

  |  

Mexické úrady zrušili konanie volieb v dvoch mestách v štáte Chiapas

Mexické úrady zrušili konanie volieb v dvoch mestách v štáte Chiapas na juhu krajiny pre prudký nárast násilia. Ide o mestá Pantelho a Chicomuselo, kde prebieha vojna dvoch drogových kartelov. Okrem toho tam členovia volebných komisií dostali vyhrážky.

Rozhodnutie o nekonaní volieb v dvoch lokalitách prišlo po mimoriadne násilnej predvolebnej kampani, počas ktorej bolo zavraždených najmenej 25 politických kandidátov.

Úrady ako posily na voľby povolali približne 27-tisíc vojakov a členov Národnej gardy.

Občania Mexika v priebehu dňa volia nového prezidenta, všetkých 500 členov Poslaneckej snemovne a všetkých 128 členov Senátu.

Odchádzajúci prezident Andres Manuel López Obrador sa zaviazal, že Mexičania budú môcť voliť pokojne, bezpečne a bez strachu.

(afp, tasr)