Mäkké diplomatické sankcie na Rusko nefungujú, opatrenia musí finančne pocítiť, tvrdí podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová. Ukazuje napríklad na dokončovaný plynovod z Ruska do Nemecka. Dúfa, že EÚ pristúpi k tvrdším krokom na samite koncom mesiaca. Jourová sa minulý týždeň dostala na ruský sankčný zoznam.
„Nemyslím si, že aktuálny režim v Kremli rozumie diplomatickým riešeniam, ak nemajú výrazné finančné dôsledky. V dnešnom Rusku je všetko napojené na vládu, čisto ekonomické projekty neexistujú. Všetko je politické a po vyjadreniach musíme prijať konkrétne kroky,“ uviedla Jourová pre portál Politico.
Vyjadrením ukazuje na projekt plynovodu Severný prúd 2, ktorý podporuje najmä Nemecko. Výstavba je vo finále a plynovod bude hotový už tento rok. Proti projektu protestovalo viacero členských štátov EÚ vrátane Slovenska a Poľska, odmietajú ho aj USA.
Jourová spomenula nedávne odhalenie súvisu činnosti ruských tajných služieb s výbuchom muničného skladu vo Vrběticiach v roku 2014 a útok na Sergeja Skripaľa v Spojenom kráľovstve spred troch rokov. Poukázala tiež na prepad slobody tlače v Rusku a šírenie dezinformácií.
Presadzuje dôraznejší prístup členských štátov, hoci sú dlhodobo v postojoch k Rusku rozdelené. Eurokomisárka navrhla, aby sa to stalo témou samitu Európskej rady, ktorý bude v Bruseli o tri týždne.
Rusko a EÚ sa častujú sankciami
Cez víkend štáty EÚ jednotne odsúdili najnovšie zákazy vstupu, ktoré Rusko uvalilo na ôsmich predstaviteľov Únie. Informoval o tom šéf európskej diplomacie Josep Borrell v sobotu večer. Moskva podľa neho volí namiesto upokojovania situácie cestu konfrontácie.
Rusko v piatok zakázalo vstup na svoje územie šéfovi europarlamentu Davidovi Sassolimu, podpredsedníčke eurokomisie Věre Jourovej a ďalším šiestim predstaviteľom členských štátov z Estónska, Francúzska, Nemecka, Lotyšska a Švédska. Moskva to zdôvodnila sankciami, ktoré predtým EÚ uvalila na ruských predstaviteľov v súvislosti s uväznením kritika Kremľa Alexeja Navaľného.