Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bundestag preverí rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární

Bundestag preverí rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární. Nemecký opozičný blok CDU/CSU o tom inicioval v utorok zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru.

Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská sesterská strana Kresťanskosociálna únia (CSU) tvoria v Bundestagu najsilnejšiu frakciu a ich hlasy postačujú na ustanovenie vyšetrovacieho výboru.

Nemecko sa v roku 2011 rozhodlo postupne vyradiť jadrové elektrárne z prevádzky v horizonte približne desiatich rokov. Posledné tri z celkovo 17 reaktorov mali byť odpojené od siete do 31. decembra 2022. V dôsledku energetickej krízy, spôsobenej prerušením dodávok ruského plynu po začiatku vojny na Ukrajine, vláda rozhodla, že v prevádzke zostanú o tri a pol mesiaca dlhšie do 15. apríla 2023.

Kresťanskodemokratická opozícia tvrdí, že elektrárne mohli fungovať podstatne dlhšie a dodávať tak elektrinu aj v súčasnosti. Rozchod s jadrom presadzovala najmä strana Zelených, ktorá kontroluje ministerstvo hospodárstva. Strana vzišla zo západonemeckého protijadrového hnutia v 80. rokoch a postupné vyradenie jadrovej energie od začiatku patrilo k jej najdôležitejším politickým cieľom. Jens Spahn, podpredseda parlamentnej frakcie CDU/CSU Zelených v utorok obvinil, že uprednostňujú stranícke záujmy pred záujmami krajiny.

V apríli sa v Bundestagu uskutočnilo mimoriadne zasadnutie jeho výboru pre ochranu klímy a energetiku. Blok CDU/CSU ho zvolal v reakcii na správu časopisu Cicero. Podľa nemeckého mesačníka sa na jar 2022 na ministerstve hospodárstva aj na ministerstve životného prostredia potláčali interné obavy z ukončenia výroby jadrovej energie. V dôsledku toho sa údajne k ministrovi hospodárstva Robertovi Habeckovi nedostali dôležité informácie, čo on poprel. Na stretnutiach s prevádzkovateľmi jadrových elektrární podľa svojich vyjadrení vždy dostal odpovede na všetky položené otázky.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

V Holandsku sa za desať rokov zdvojnásobil počet obyvateľov z iných krajín EÚ

V Holandsku sa za desať rokov zdvojnásobil počet obyvateľov z iných krajín EÚ na 745-tisíc. Najviac ich je z Poľska, Nemecka, Bulharska a Talianska.

Podľa CBS občania iných krajín EÚ tvoria v súčasnosti štyri percentá populácie Holandska v porovnaní s viac ako dvoma percentami v roku 2014.

Podľa prieskumu spomedzi občanov EÚ v Holandsku približne 26 percent pochádza z Poľska, Nemecka (11 percent) a Bulharska a Talianska (zhodne po osem percent).

Väčšina občanov EÚ prišla do krajiny za prácou. Polovica z občanov krajín EÚ, ktorí sa presťahovali do Holandska v roku 2011, sa vrátila domov do troch rokov a 75 percent z nich odišlo do roku 2021.        

Na úrovni EÚ žije najviac obyvateľov z ostatných krajín EÚ v Luxembursku – tvoria 37 percent jeho obyvateľstva. Na Cypre tvoria 10 percent, v Rakúsku je to 9,5 percenta a v Belgicku 8,4 percenta.

Približne 650-tisíc z celkového počtu 745-tisíc občanov EÚ v Holandsku má viac ako 18 rokov a vo štvrtok 6. júna sú oprávnení voliť holandské strany vo voľbách do Európskeho parlamentu. O účasť na eurovoľbách však požiadalo iba 67-tisíc z nich.

(tasr, dutchnews)

Minúta  |  

Brusel nám kradne pôdu. Protest farmárov v metropole Belgicka podporil aj Kaczyński

Niekoľko stoviek farmárov z viacerých európskych krajín prišlo v utorok na svojich traktoroch do Bruselu, aby demonštrovali proti environmentálnym požiadavkám spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Protesty zvolala organizácia Farmers Defence Force (FDF), ktorú založili v Holandsku v roku 2019. Pridali sa k nim aj Belgičania, Rumuni, Španieli a Poliaci. Polícia odhaduje počet protestujúcich na 1 200.

Protest zorganizovali len niekoľko dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa vo všetkých členských štátoch EÚ konajú od 6. do 9. júna.

Okolo obeda bruselská polícia napočítala v oblasti Atómia na okraji mesta okolo 1 200 demonštrantov a 400 traktorov a niekoľko autobusov, ktoré priviezli účastníkov protestu. Demonštrácia bola naplánovaná na celý deň.

V tejto krajine už nie sme vítaní

Traktory niesli transparenty ako „V tejto krajine už nie sme vítaní“ alebo „Brusel kradne poľnohospodárom pôdu“. Podľa webovej stránky FDF majú na mieste pripravený program od prejavov až po hudobné vystúpenia. Neskôr sa očakáva, že sa traktory presunú do európskej štvrte Bruselu, kde sídlia inštitúcie EÚ.

https://twitter.com/MCC_Brussels/status/1797936641606053987?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1797936641606053987%7Ctwgr%5E1c5cb80f360438498a11f062c351447019728695%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FHYCsZ%2Fzpravy-svet-brusel-protest-farmari-prijelo-500-traktory

Polícia už varovala pred dopravnými problémami, ktoré by mohli trvať do neskorého popoludnia, a vyzvala obyvateľov, aby na presun po meste využívali metro alebo vlaky. Poriadkové sily mali zabrániť demonštrantom dostať sa hlbšie do centra mesta a k budovám inštitúcií EÚ.

FDF je od roku 2022 v popredí protestov farmárov proti environmentálnej politike holandskej vlády, ktorá sa v súlade so smernicami EÚ snažila znížiť emisie.

https://twitter.com/Citizen_Cast/status/1797920037120213349?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1797920037120213349%7Ctwgr%5E1c5cb80f360438498a11f062c351447019728695%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FHYCsZ%2Fzpravy-svet-brusel-protest-farmari-prijelo-500-traktory

Nepripojili sa všetky združenia

Podľa belgickej televízie RTBF viaceré environmentálne združenia a poľnohospodárske zväzy, ktoré sa k utorňajšej demonštrácii nepripojili, považujú FDF za blízke extrémnej pravici.

Organizátori ponúkli priestor na rečnenie aj poslancovi Európskeho parlamentu z národne pravicovej strany Flámsky záujem. 

Predseda poľskej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński tiež prišiel podporiť poľských poľnohospodárov. „Sme tam, kde sa rozhoduje o budúcnosti Poľska a Európy, spolu s tými, ktorí čelia veľkým problémom vinou chybnej politiky EÚ,“ uviedol na sieti X hovorca PiS Rafal Bochenek.

Vplyvná konfederácia poľnohospodárskych zväzov v EÚ Copa-Cogeca tvrdí, že zastupuje záujmy 22 miliónov európskych farmárov a ich rodín, pričom svoje členské organizácie vyzvala, aby sa na utorňajších protestoch v Bruseli nezúčastnili.

Polícia popoludní potvrdila, že protesty prebiehajú pokojne a od ich začiatku neboli hlásené žiadne incidenty alebo prerušenia dopravy.

(tasr, fdf, mm)

Minúta  |  

Biden: Netanjahu môže z politických dôvodov odďaľovať prímerie v Pásme Gazy

Biden: Netanjahu môže z politických dôvodov odďaľovať prímerie v Pásme Gazy. Podľa amerického prezidenta tiež nie je isté, či sa izraelské sily dopustili v Pásme Gazy vojnových zločinov.

"Ľudia majú všetky dôvody na to, aby vyvodili tento záver," odpovedal americký prezident Joe Biden na otázku, či Netanjahu zámerne naťahuje vojnu.

Rozhovor pre magazín Time poskytol Biden 28. mája, teda niekoľko dní pred tým, ako predložil plán na prímerie v Pásme Gazy. Izraelský premiér v súčasnosti zápasí s hlbokými politickými rozpormi na domácej scéne.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 na juh Izraela, pri ktorom zahynulo približne 1170 ľudí. Militanti zajali aj viac ako 250 rukojemníkov, z ktorých 120 zostáva v Pásme Gaze. Do tohto počtu je zahrnutých aj asi 40 osôb, ktoré sú podľa izraelskej armády mŕtve.

Odvetná izraelská ofenzíva v Pásme Gazy si podľa úradov riadených Hamasom vyžiadala už viac ako 36-tisíc mŕtvych.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Mladá Holanďanka podstúpila kvôli depresiám eutanáziu

Mladá Holanďanka podstúpila kvôli depresiám eutanáziu. Trpela aj autizmom, inak však bola fyzicky zdravá.

Dvadsaťdvaročná Zoraya ter Beeková čakala na eutanáziu tri roky, až pokiaľ došlo k jej schváleniu. Pre eutanáziu sa rozhodla po tom, čo jej psychiater v auguste 2020 povedal, že lekári pre ňu nemôžu nič urobiť a že jej situácia sa nikdy nezlepší.

Ter Beekovej lekári diagnostikovali autizmus, keď mala 21 rokov. O rok neskôr začala nosiť visačku „neresuscitovať“. Od detstva údajne dúfala, že sa jej život skončí, pretože bola šikanovaná a často mala pocit, že nikam nezapadá

Hoci bola fyzicky zdravá, bojovala s duševnými chorobami: depresiou, úzkosťou a nešpecifikovanou poruchou osobnosti. V škole sa obliekala ako „gotička“, aby sa vyhla šikane a pôsobila hrozivejšie.

(nypost)

Minúta  |  

Ak súhlasíme s trvalým vypnutím kanála Dannyho Kollára, hlásime sa k dystopickému svetu

Ak by sme súhlasili s trvalým vypnutím kanála Dannyho Kollára, hlásime sa k dystopickému svetu, ktorý je opakom demokracie, ľudskej slobody a vlády práva. Teda viacerých zo základných hodnôt, na ktorých bola vybudovaná naša západná spoločnosť.

Preto je zrušenie účtu Dannyho Kollára zlou správou, nech už si o ňom myslíme čokoľvek, píše v komentári Michal Čop:

Nech si už o ňom myslíte čokoľvek, trvalé „vypnutie“ Dannyho Kollára je zlá správa

Mohlo by Vás zaujímať Nech si už o ňom myslíte čokoľvek, trvalé „vypnutie“ Dannyho Kollára je zlá správa

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.