Združenie bezpečnostného a obranného priemyslu (ZBOP) SR by privítalo opätovné zavedenie povinnej maturity z matematiky. Absolventi stredných škôl sa vďaka nej ľahšie uplatnia v ďalšom živote, myslí si prezident združenia Tibor Straka.
Zmysel to podľa neho má aj pre obranný priemysel. "Pre udržanie kroku s rýchlym rozvojom technológií v medzinárodnom meradle je nevyhnutné, aby pracovné sily disponovali analytickým myslením, logickým uvažovaním a schopnosťou riešiť problémy, čo úzko súvisí s kvalitným vzdelaním v prírodných vedách, ako je práve matematika," povedal.
S povinnou maturitou z predmetu by súhlasil aj Klub 500. Matematika je podľa riaditeľa klubu Tibora Gregora jedným z kľúčových predmetov, ktorý rozvíja kritické myslenie, logické uvažovanie a schopnosť riešiť problémy.
"Tieto zručnosti sú nevyhnutné nielen v oblasti prírodných vied a technológií, ale aj v každodennom živote a širokom spektre povolaní. Študenti, ktorí majú silné základy v matematike, sú lepšie pripravení na výzvy moderného sveta a majú vyššie šance na úspech v rôznych oblastiach," skonštatoval Gregor.
Úvahy o znovuzavedení skúšky oznámil minister školstva Tomáš Drucker minulý týždeň na tlačovej konferencii. Z nedávneho prieskumu realizovaného Študentskou radou stredných škôl pod záštitou rezortu školstva vyplýva, že až 84 percent stredoškolákov je proti zavedeniu povinnej maturity z matematiky. V prípade možnosti výberu z viacerých stupňov náročnosti je nesúhlas s povinnou maturitou z matematiky nižší - 64,2 percenta.
NATO bude v prípade útoku Ruska potrebovať 35 až 50 nových brigád, uviedol pre agentúru Reuters anonymný zdroj z prostredia ozbrojených síl. Tieto plány podliehajú utajeniu a zdroj ďalšie informácie neposkytol.
Brigáda Aliancie pozostáva z 3- až 7-tisíc vojakov, vytvorenie 35 či 50 ďalších by bolo značnou výzvou.
Odkiaľ by spojenci tieto brigády mohli získať, nie je jasné. Vojakov by mohli presunúť z iných častí ozbrojených síl, mohli by naverbovať ďalších vojakov, prípade zvoliť kombináciu týchto dvoch postupov.
Lídri členských štátov NATO sa vlani na samite v litovskom Vilniuse dohodli na plánoch týkajúcich sa reakcie na potenciálny ruský útok. Na základe týchto dokumentov sa teraz usilujú vytvoriť konkrétne požiadavky pre armádu.
Ďalší pokrok v týchto plánoch sa očakáva aj na výročnom samite NATO vo Washingtone 9. až 11. júla.
Skupina ZSE uzavrela dohodu o dodávke skvapalneného zemného plynu prevažne z USA. ZSE tak diverzifikuje zdroje a zvyšuje bezpečnosť dodávok pre svojich zákazníkov.
Partnerom skupiny ZSE, ktorá je druhým najväčším dodávateľom LNG u nás, v tejto transakcii je energetická spoločnosť Orlen Group. Tankermi doteraz LNG dovážal iba štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Skupina ZSE, pod ktorú patria dodávatelia energií ZSE Energia a Východoslovenská energetika (VSE), uzavrela s partnerom v rámci skupiny Orlen Group komplexnú transakciu.
"Náš kontrakt predstavuje významnú diverzifikáciu dodávok zemného plynu v objeme takmer 30 % súčasnej spotreby našich zákazníkov," priblížil predseda predstavenstva a obchodný riaditeľ oboch spoločností Juraj Bayer. Zákazníci budú mať vzhľadom na dohodnuté obchodné podmienky LNG k dispozícii v roku 2025.
Skvapalnený zemný plyn sa bude v budúcom roku prevážať z USA tankermi, ktoré dorazia do litovského terminálu v Klaipede. Na Slovensko bude následne zemný plyn dopravený cez Poľsko. "Využijeme severné plynovodné prepojenie, ktoré ešte viac zvyšuje energetickú bezpečnosť a nezávislosť od ruského plynu a ukrajinského tranzitu. Aktuálne predstavuje kľúčové strategické opatrenie na zabezpečenie dostatku zemného plynu pre všetkých zákazníkov značiek ZSE a VSE," spresnil Bayer.
Ide o prvý kontrakt na Slovensku, ktorý využije toto severné prepojenie, čím sa diverzifikuje riziko spojené nielen so zdrojom zemného plynu, ale tiež s kapacitou tranzitných prepojení.
Prezident Peter Pellegrini dopoludnia odcestoval na samit NATO do Washingtonu. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
„Spolu s prezidentom Petrom Pellegrinim sa na samite zúčastní aj podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár,“ priblížili z prezidentskej kancelárie.
Hlavu štátu okrem rokovaní na samite čakajú aj viaceré stretnutia s politickými lídrami, ale aj stretnutia s krajanskou komunitou.
Ruská armáda uskutočnila na Ďalekom východe cvičenie s elektronickým odpaľovaním balistických rakiet Iskander. Cvičenie sa konalo v Židovskej autonómnej oblasti pri hraniciach s Čínou.
„Po prijatí súradníc cieľov odpaľovacie zariadenia rakiet Iskander zničili veliteľské stanoviská a systémy protivzdušnej obrany možného nepriateľa, pričom vykonávali cvičné (elektronické) odpálenia rakiet na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov,“ uviedlo komunikačné oddelenie tamojšieho vojenského okruhu.
Ozbrojené sily podnikli podobný nácvik elektronického odpaľovania rakiet aj v júni v rámci manévrov zameraných na skúšku nasadenia taktických jadrových zbraní.
Kontrolný výbor dolnej komory USA si predvoláva osobného lekára prezidenta Joea Bidena. Predseda výboru James Comer v liste lekárovi Kevinovi O’Connorovi napísal, že „sa obáva, že vaše lekárske hodnotenia boli ovplyvnené vašimi súkromnými obchodnými aktivitami s Bidenovou rodinou“.
Comer, republikán z Kentucky, tiež informoval O’Connora, že ho bude považovať za svedka v kongresovom vyšetrovaní podnikania rodiny Bidenovcov. Výbor (House Oversight Committee) síce doteraz nepredložil dôkazy o finančných zločinoch prezidentovej rodiny, podľa neho však vyšetrovanie pokračuje.
Šéf výboru v liste poukázal na Bidenovu odpoveď na piatkovú otázku moderátora ABC News Georgea Stephanopoulosa, či by bol Biden ochotný podstúpiť kognitívny test.
„Kognitívny test mám každý deň,“ odpovedal Biden. „Každý deň mám ten test. Všetko, čo robím.“
„Opakovane ste odmietli väčšinu žiadostí médií o rozhovor a výbor sa teraz na vás obracia so žiadosťou o poskytnutie odpovedí týkajúcich sa vašej nezávislosti, pretože z Bieleho domu prichádzajú zmiešané a zmätené správy týkajúce sa schopnosti prezidenta vykonávať svoju prácu,“ napísal Comer v predvolaní.
Okrem toho tiež Comer požaduje kópie všetkých účtovných záznamov, ktoré sa týkajú O’Connorovho vzťahu s Bidenovcami.
Muž prenasledoval svoju bývalú priateľku. Vyhrážal sa jej, že jej pichne nôž do krku, keď bude spať.
„Po rozchode takmer každý deň chodil okolo bydliska poškodenej a to v ranných aj v nočných hodinách. Vykrikoval na ňu vulgárne nadávky a osočoval ju. Dokonca jej mal viackrát povedať, že keď bude spať, tak jej pichne nožík do krku,“ uvádza polícia na sociálnej sieti.
Správanie páchateľa sa stupňovalo, muž sa mal dobíjať aj do vnútra bytového domu a vyhrážať sa poškodenej zabitím.
Polícia v Handlovej obvinila 29-ročného muža z prečinu nebezpečného prenasledovania. Zároveň podala na obvineného prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby, s ktorým sa súd stotožnil.
Rómom vo Veľkej Ide nakúpila obec pred vyše desiatimi rokmi karavany, skoro všetky skončili na šrotovisku.
Problém podľa starostu nastal, že boli stavané na päť alebo šesť osôb, v niektorých však bývali aj pätnásti. Pätnásť anglických karavanov rozmiestnila obec vedľa nízkoštandardných nájomných bytov, v súčasnosti ostal na mieste už len jeden, všetky ostali „vybývané“.
Hoci mobilné domy sú zdevastované, nájomné obyvatelia poctivo platia.
Množstvo vodičov počas víkendu nafúkalo za volantom, teraz čelia obvineniam z ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Obmedzili ich tiež na osobnej slobode.
V Bratislavskom kraji polícia počas uplynulého víkendu zaznamenala sedem vodičov pod vplyvom alkoholu. Vodičke z okresu Skalica, ktorú zastavili policajti v nedeľu pár minút pred piatou ráno na Panónskej ceste v smere do mesta, namerali v dychu 1,21 promile alkoholu.
V Malackách nafúkal vodič dve promile alkoholu. Policajti ho zastavili v nedeľu po desiatej večer na základe oznámenia od občanov. "Tridsaťdeväťročný vodič z Gruzínska pred zastavením viedol vozidlo pomalou jazdou z jednej strany vozovky na druhú," priblížila polícia.
Krátko po 23-tej hodine hliadka podrobila dychovej skúške na alkohol aj 33-ročného vodiča uzbeckej národnosti s výsledkom 1,46 promile. Po Galvaniho ulici jazdil nekoordinovane a s defektom na prednom pravom kolese.
V spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko zostáva po júnových voľbách neobsadených 162 kresiel z približne 4 400 postov v komunálnych zastupiteľstvách. Až 120 kresiel pritom prislúcha národno-konzervatívnej AfD, ktorá voľby vyhrala so ziskom 28,1 percenta hlasov.
Takáto situácia v niektorých prípadoch nastala, pretože strany získali viac hlasov, než boli schopné pokryť kandidátmi zo svojich volebných zoznamov. Niektorí kandidáti si svoje mandáty neprevzali. Celkovo ide o 3,7 percenta všetkých mandátov.
Obyvatelia Saska-Anhaltska vo voľbách 9. júna rozhodovali o zložení zastupiteľstiev v 11 okresoch tejto spolkovej krajiny, mestách Magdeburg, Dessau-Rosslau a Halle – ktoré majú postavenie samostatných okresov –, a o zastupiteľstvách a starostoch v jednotlivých mestách a obciach.
Na druhom mieste skončila Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) so ziskom 26,8 percenta.
Boeing dosiahol dohodu s americkým ministerstvom spravodlivosti o riešení dvoch havárií lietadiel typu 737 MAX spred vyše piatich rokov.
„V princípe sme dosiahli dohodu o podmienkach riešenia s ministerstvom spravodlivosti, ktorá podlieha memorializácii a schváleniu konkrétnych podmienok,“ uviedla letecká spoločnosť vo vyhlásení.
K dosiahnutiu dohody prichádza po tom, ako prokuratúra dospela k záveru, že Boeing porušil predchádzajúcu dohodu o urovnaní týkajúcu sa dvoch leteckých katastrof, pri ktorých v Etiópii a Indonézii zahynulo 346 ľudí vrátane štyroch občanov Slovenskej republiky.
Zdroje oboznámené s prípadom minulý týždeň pre AFP uviedli, že Boeing sa blíži k poslednému termínu na prijatie alebo odmietnutie návrhu ministerstva, podľa ktorého by sa firma musela priznať k podvodom pri certifikácii lietadiel Boeing 737 MAX.
Najnovšie právne problémy Boeingu vyvolalo rozhodnutie amerického rezortu spravodlivosti z polovice mája, že firma ignorovala dohodu o odložení trestného stíhania z roku 2021 tým, že nesplnila požiadavky na zlepšenie svojho programu dodržiavania predpisov a etiky po haváriách lietadiel, ku ktorým došlo v októbri 2018 (Indonézia) a marci 2019 (Etiópia).
Boeing sa v rámci najnovšej dohody priznáva k vine z podvodu a zaplatí pokutu 243,6 milióna dolárov, uvádza sa v dokumentoch federálneho súdu v Texase. Dohodu o vine a treste musí ešte odobriť sudca.
Rodiny obetí týchto leteckých tragédií vyjadrili v súvislosti s predmetnou dohodou „veľké sklamanie“, uviedla advokátska kancelária Clifford Law, ktorá ich zastupuje.
„Za uplynulých päť rokov bolo predložených oveľa viac dôkazov, ktoré ukazujú, že kultúra spoločnosti Boeing, ktorá uprednostňuje zisky pred bezpečnosťou, sa nezmenila. Táto dohoda o priznaní viny len podporuje tento pokrivený cieľ spoločnosti,“ povedal advokát Robert Clifford.
Prezident Južnej Kórey vyvoláva napätie na polostrove, pretože chce odvrátiť pozornosť od vnútroštátnych problémov, vyhlásila vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Jo-džong.
„Jun Sok-jol a jeho skupina, ktorá sa ocitla v najhoršej vládnej kríze, sa pokúšajú o ‚núdzový útek‘ cez platformu neustále sa stupňujúceho napätia,“ uviedla Kim Jo-džong. Poukázala na on-line petíciu vyzývajúcu juhokórejského prezidenta na odstúpenie, ktorá má viac ako milión podpisov.
Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie vyjadrilo poľutovanie nad obvineniami zo strany KĽDR. „Severokórejský režim, ktorý... zatvára oči pred živobytím ľudí a potláča základné ľudské práva, by sa mal nad sebou zamyslieť,“ povedal hovorca ministerstva.
Kim Jo-džong sa tiež vyjadrila k júnovým vojenským cvičeniam Južnej Kórey, Japonska a USA v blízkosti hraníc s KĽDR, ktoré označila za neospravedlniteľnú a jasnú provokáciu.
Čína je kľúčovou mocnosťou pri vytváraní podmienok pre mier v ruskej vojne na Ukrajine, napísal v pondelok na sociálnej sieti X maďarský premiér Viktor Orbán po príchode do Pekingu.
Maďarsko veľmi oceňuje mierovú iniciatívu Číny v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, povedal Orbán podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI. Okrem Ruska a Ukrajiny koniec vojny "závisí od rozhodnutia troch svetových mocností - Spojených štátov, Európskej únie a Číny," dodal.
Mierová misia 3.0
Orbán pricestoval do Číny na vopred neohlásenú návštevu. Stretol sa s tamojším prezidentom Si Ťin-pchingom. Maďarský premiér označil túto cestu za "mierovú misiu 3.0" po nečakaných návštevách Ukrajiny a Ruska, ktoré absolvoval minulý týždeň.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí predtým v krátkom oznámení uviedlo, že lídri budú na schôdzke "hĺbkovo" preberať otázky spoločného záujmu. Si Ťin-pching navštívil Maďarsko v máji.
Maďarského premiéra sprevádza v Pekingu minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Jeho rezort koncom minulého týždňa zrušil stretnutie Szijjártóa so šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbockovou, plánované na pondelok v Budapešti.
V záujme všetkých je čo najskôr zastaviť boje
Svetové mocnosti by mali pomôcť Rusku a Ukrajine obnoviť priame mierové rokovania, povedal Si Ťin-pching maďarskému premiérovi. "Len vtedy, keď všetky veľké mocnosti uplatnia pozitívnu energiu namiesto negatívnej, môže v tomto konflikte čoskoro nastať počiatok prímeria," dodal.
Podľa čínskej štátnej televíznej stanice CCTV boli rokovania lídrov zamerané na "hĺbkovú komunikáciu krízy na Ukrajine". "Si Ťin-pching ocenil snahu Orbána presadzovať politické riešenie ukrajinskej krízy, pričom rozvinul názory a návrhy Číny," uviedla CCTV.
Čínsky prezident zároveň poukázal na to, že je v záujme všetkých strán čo najskôr zastaviť boje a hľadať politické riešenie. Vyzval tiež na dodržiavanie princípov, ktoré pomôžu čo najskôr upokojiť situáciu na Ukrajine.
Orbán po rokovaní s čínskym lídrom oznámil, že jeho kroky teraz smerujú do Washingtonu.
Maďarský premiér Viktor Orbán (vľavo) a čínsky prezident Si Ťin-pching pózujú počas stretnutia v Pekingu v pondelok 8. júla 2024. Foto: TASR/AP
Predtým navštívil Ukrajinu aj Rusko
Orbánova cesta do Číny sa koná niekoľko dní pred samitom Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa bude zaoberať poskytnutím ďalšej podpory Ukrajine. Zároveň nasleduje po tom, ako Európska komisia minulý týždeň potvrdila, že na dovoz elektrických vozidiel vyrobených v Číne uvalí clá až do výšky 37,6 percenta.
Orbán minulý týždeň v piatok navštívil Moskvu, kde ho prijal ruský prezident Vladimir Putin, ktorého krajina už viac ako dva roky vedie vojnu proti Ukrajine. Za túto cestu si vyslúžil kritiku od predstaviteľov Európskej únie, pretože Maďarsko len 1. júla prevzalo polročné predsedníctvo v Rade EÚ.
Čína je kľúčovou mocnosťou pri vytváraní podmienok pre mier v ruskej vojne na Ukrajine, napísal v maďarský premiér Viktor Orbán po príchode do Pekingu.
Maďarsko veľmi oceňuje mierovú iniciatívu Číny v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, povedal Orbán podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI. Okrem Ruska a Ukrajiny koniec vojny "závisí od rozhodnutia troch svetových mocností - Spojených štátov, Európskej únie a Číny," dodal.
Joe Biden absolvoval sériu predvolebných vystúpení v štáte Pensylvánia. Na stiahnutie kandidatúry ho medzitým vyzvali ďalší kongresmani z jeho Demokratickej strany.
Biden (81) sa vo Filadelfii prihovoril ľuďom v kostole, ktorý v minulosti navštevovali prevažne černošskí veriaci, a zastavil tiež pri pomocníkoch svojej kampane. Následne v meste Harrisburg hovoril dlho so svojimi stúpencami. Cestou späť na letisko ešte zavítal do kaviarne.
V čase jeho návštevy Pensylvánie sa demokratickí členovia Snemovne reprezentantov stretli na mimoriadnom rokovaní. Podľa amerických médií sú viacerí stranícki lídri presvedčení, že Biden musí zo súboja o Biely dom odstúpiť.
Na takmer dvojhodinovom stretnutí panovala všeobecná zhoda, že namiesto Bidena by mali demokrati nominovať viceprezidentku Kamalu Harrisovú, informovala televízia CNN s odvolaním sa na zdroj zapojený do rozhovoru.
Dvaja ďalší kongresmani vyjadrili verejne názor, že Biden v prezidentských voľbách v novembri nemôže opätovne zvíťaziť nad svojím vyzývateľom Donaldom Trumpom. Iní demokratickí členovia Kongresu takto dôrazne nevystúpili, vyjadrili však znepokojenie.
Biden od svojho slabého výkonu v prvej televíznej debate s Trumpom bojuje na všetkých frontoch. Biely dom medzitým zverejnil jeho termíny na ďalšiu časť mesiaca. Tento týždeň bude prezident USA hostiteľom summitu NATO vo Washingtone.
K výtržnostiam a zrážkam medzi demonštrantmi a políciou došlo v nedeľu večer počas zhromaždení v Paríži a ďalších francúzskych mestách, ktoré sa konali po predčasných parlamentných voľbách v krajine.
V Paríži sa zhromaždili tisíce ľudí na Námestí republiky, aby oslavovali víťazstvo ľavicovej aliancie Nový ľudový front (NFP). Časť demonštrantov sa podľa médií dostala do potýčok s poriadkovými silami, ktoré nasadili slzotvorný plyn. V oblasti horeli barikády z dreva.
V centre Paríža si všetky obchody a banky zabezpečili okná drevenými výplňami vzhľadom na obavy z povolebných násilností.
Minister vnútra Gérald Darmanin mobilizoval na deň volieb 30-tisíc policajtov s cieľom zabrániť možným nepokojom. Zhruba päťtisíc z nich nasadili v Paríži a okolí.
Zrážky medzi antifašistami a políciou hlásili aj z mesta Lille v severnom Francúzsku. Aj tam policajti zasahovali slzotvorným plynom.
V západofrancúzskom Rennes zadržali podľa správ 25 osôb po tom, ako poriadková polícia použila slzotvorný plyn proti ľavicovým demonštrantom.
V meste Nantes zranil policajta Molotovov koktejl, ktorý demonštranti hádzali na bezpečnostné zložky.
V druhom najväčšom francúzskom meste Marseille prišlo na oslavy víťazstva ľavice v centre tiež mnoho ľudí. Na priebeh zhromaždenia dohliadali policajti, kým demonštranti kričali heslá proti pravicovým médiám.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa neohlásene stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Ten po prílete označil svoju cestu do Číny za "mierovú misiu 3.0" po nečakaných návštevách Ukrajiny a Ruska, ktoré absolvoval minulý týždeň.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí predtým v krátkom oznámení uviedlo, že maďarský a čínsky líder budú na schôdzke "hĺbkovo" preberať otázky spoločného záujmu. Si Ťin-pching navštívil Maďarsko v máji.
Orbán cestoval minulý piatok na návštevu Moskvy, kde ho prijal ruský prezident Vladimir Putin, ktorého krajina už viac ako dva roky vedie vojnu proti Ukrajine. Za túto cestu si vyslúžil kritiku od predstaviteľov Európskej únie, pretože Maďarsko len 1. júla prevzalo polročné predsedníctvo v Rade EÚ. V Kyjeve bol Orbán v utorok a stretol sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Maďarského premiéra sprevádza v Pekingu minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Jeho rezort koncom minulého týždňa zrušil stretnutie Szijjártóa so šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbockovou, plánované na pondelok v Budapešti.
Po prekvapivých výsledkoch predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku, ako ich naznačujú odhady po zatvorení volebných miestností, sa prezident Emmanuel Macron zameriava na zostavenie vlády. Uviedla to v nedeľu večer jeho kancelária.
Hlava štátu si pred rozhodnutím počká na konečné výsledky volieb a definitívne zloženie dolnej komory parlamentu, Národného zhromaždenia, oznámil Elyzejský palác.
"V úlohe garanta našich inštitúcií prezident zabezpečí, aby bola rešpektovaná slobodná voľba Francúzov," píše sa vo vyhlásení s tým, že nová vláda bude musieť mať podporu nadpolovičnej väčšiny poslancov. Podľa prognóz s takouto väčšinou nemôže rátať žiaden z hlavných politických táborov.
Prezidentský palác okrem toho zdôraznil, že vysoká účasť na voľbách ukázala, že rozhodnutie Macrona rozpustiť Národné zhromaždenie bolo potrebné. Podotkol tiež, že hoci Macronov centristický tábor bol pred voľbami "vyhlásený za mŕtvy", napokon sa očakáva, že skončí na druhom mieste.
Národné zhromaždenie sa zíde na prvom zasadnutí 16. júla.
Z odhadov prieskumných agentúr vyplýva, že najviac kresiel získala ľavicová aliancia, ktorá sa spojila v snahe zabrániť nástupu krajnej pravice k moci, pričom Macronovi centristi sú druhí a pravicové Národné združenie tretie.
Novovznikajúca frakcia Európskeho parlamentu Patrioti pre Európu, ktorej vznik pôvodne ohlásili maďarský premiér Viktor Orbán a český expremiér Andrej Babiš, by už mala mať dostatočný počet členov, aby mohla oficiálne vzniknúť.
Najnovším prírastkom majú byť národno-konzervatívne zoskupenia z viacerých západoeurópskych krajín.
Ako analyzuje agentúra DPA, prípadným pripojením Le Penovej Národného zhromaždenia by sa Patrioti pre Európu stali treťou najsilnejšou frakciou v EP, a to za stredopravicovou Európskou ľudovou stranou (EPP) a stretoľavicovými Socialistami a demokratmi (S&D), pričom by predbehli aj ďalšiu veľkú pravicovú frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Francúzsky premiér Gabriel Attal v nedeľu večer v reakcii na výsledky predčasných volieb, v ktorých aliancia prezidenta Emmanuela Macrona Spolu (ENS) skončila zrejme na druhom mieste, oznámil, že v pondelok ponúkne hlave štátu svoju rezignáciu.
Dodal však, že ak bude jeho rezignácia odmietnutá, je pripravený zostať vo funkcii, pokiaľ to bude potrebné. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Na odstúpenie Attala vyzval Jean-Luc Mélenchon, líder krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI). Tá je súčasťou ľavicovej aliancie Nový ľudový front (NFP), ktorá podľa prognóz získala najviac kresiel. Mélenchon zároveň vyzval Macrona, aby NFP poveril zostavením novej vlády.
„Naši občania jednoznačne odmietli najhorší možný scenár. Premiér (Gabriel Attal) musí odísť... Nový ľudový front je pripravený vládnuť,“ povedal Mélenchon, ktorý trikrát kandidoval na prezidenta.
Nemecká polícia zasahovala pre požiar v lese pri Norimbergu, našla mŕtveho muža. Boli tam hlásené dva požiare, jeden v obytnom dome a ďalší v lese. Polícia ohradila časť lesa a uzavrela aj sekciu neďalekej diaľnice. V súvislosti s požiarmi pátrala po ozbrojenom mužovi, ktorého zrejme napokon našla mŕtveho.
"Pri prehliadke záhradného domčeka, v ktorom žil 88 ročný muž spolu so svojou 82 ročnou manželkou, sa našlo telo spálené na nepoznanie," informovala policajná hovorkyňa. Pri tele sa podľa jej slov našla aj strelná zbraň. "Predpokladáme, že ide o osobu, ktorá sa predtým vyhrážala hasičom," dodala hovorkyňa.
Zatiaľ však nie celkom zrejmé, či telo skutočne patrilo 88 ročnému nájomníkovi domu. Taktiež sa nevie, kde sa nachádza jeho manželka. Ďalšie okolnosti incidentu objasní až ďalšie vyšetrovanie. Senior predtým údajne ohrozoval hasičov strelnou zbraňou, ktorá sa našla pri jeho bezvládnom tele. Vyhrážať sa mal podľa skorších správ aj privolaným policajtom.
Muž v Prahe sa chcel zapáliť a kričal pri tom "Alah akbar". Polícia v Prahe v noci zo soboty na nedeľu vyrážala aj k prípadu vyhrážania sa samovraždou.
Obyvatelia nahlásili pražskej polícii krik a identifikovali zvuk rozbíjajúceho sa skla. Privolané hliadky zistili, že muž je zabarikádovaný v prízemnom byte, polieva sa benzínom a vykrikuje "Alah akbar" (arabsky Boh je veľký).
Policajti sa dovnútra dostali oknom a muža zadržali, aby sa nezapálil. "Následne ho odovzdali do starostlivosti záchranárov," uviedol hovorca polície.
Noví holandskí ministri navštívili Kyjev, prisľúbili bezodkladné dodanie stíhačiek F-16. Ukrajinu navštívili holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp a minister obrany Ruben Brekelmans.
Veldkamp počas svojej prvej zahraničnej cesty v úrade uviedol, že Holandsko je pripravené bezodkladne zaslať Kyjevu stíhačky po tom, ako minulý týždeň získalo povolenia potrebné na ich vývoz. "Teraz, keď už máme povolenia na prvé F-16tky, budú bezodkladne dodané," povedal na tlačovej konferencii v Kyjeve. Neuviedol však nijaký presnejší dátum dodania prvých z dovedna 24 stíhačiek F-16, ktoré Holandsko sľúbilo Ukrajine ani žiadne ďalšie podrobnosti.
Brekelmans oznámil, že Holandsko čoskoro zašle Kyjevu aj tri odpaľovacie zariadenia a jeden radarový systém. Dodal, že so západnými partnermi rokuje o možnostiach dodávok systémov protivzdušnej obrany Patriot. Rozhovory v tejto veci by mali podľa jeho slov pokračovať na nadchádzajúcom summite NATO vo Washingtone.
Ukrajina zvíťazí až po tom, keď zatlačí ruskú armádu späť k hraniciam, ktoré sme mali v roku 2021, a Rusko nám vráti Krym, ktorý okupuje. Hovorí to ukrajinský režisér a poručík ukrajinskej armády Oleh Sencov.
Sencovovi je úplne jedno, či sa to stane vojensky, politicky alebo diplomaticky, ale takto to musí byť. "Ak sa to podarí, chceli by sme navyše pohnať ruských vojnových zločincov k zodpovednosti. V neposlednom rade sa vojna skončí vo chvíli, keď Putinov režim prestane existovať. A to nebude symbolický, ale skutočný koniec vojny," vraví ukrajinský režisér.
Ľavicový Národný ľudový front (NFP) nečakane zvíťazil v druhom kole predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku pred centristickou alianciou prezidenta Emmanuela Macrona a národno-konzervatívnou stranou Národné združenie (RN).
Žiadna skupina v parlamente nezískala absolútnu väčšinu, teda 289 kresiel v 577-člennej dolnej komore parlamentu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.
Nový ľudový front podľa týchto výsledkov obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu, Národnom zhromaždení, 182 kresiel. Macronova koalícia Spolu (ENS) bude mať 168 kresiel a Národné združenie, ktoré po prvom kole viedlo, 143 mandátov.
Na snímke francúzska vlajka veje na budove Národného zhromaždenia v Paríži. Foto: TASR/AP
Ústava prezidentovi neukladá, do kedy musí poveriť nového premiéra zostavením vlády. Podľa médií môžu vyjednávania trvať prinajmenšom niekoľko dní. Takéto rozloženie síl podľa agentúry AFP znamená pre Francúzsko obdobie novej politickej neistoty.
Ostatné strany mobilizovali proti Le Penovej
Tieto výsledky sú veľkým prekvapením, keďže po prvom kole spred týždňa sa počítalo s tým, že hoci RN nezíska absolútnu väčšinu, bude zrejme v pozícii zostaviť ďalšiu vládu.
Jedným z dôvodov predpokladaného slabšieho výsledku RN môže byť aj to, že takmer všetky ostatné strany mobilizovali svojich voličov (takzvaný republikánsky front) a dohodli sa na stiahnutí kandidátov na tretích miestach v mnohých volebných obvodoch, aby posilnili šance na víťazstvo politikom, ktorí by pomohli poraziť kandidátov RN.
Šéfka poslancov za Národné združenie Marine Le Penová, ktorá svoj mandát obhájila už v prvom kole, poukázala na nárast počtu mandátov pre RN v porovnaní s voľbami v roku 2022. Macron je podľa nej v neudržateľnej situácii a víťazstvo RN bolo teraz len oddialené.
"Príliv stúpa. Tentoraz nestúpol dostatočne vysoko, ale naďalej stúpa, preto sa naše víťazstvo len oddialilo," povedala Le Penová pre televíziu TF1. Výsledkom nie je sklamaná, keďže RN má v parlamente dvakrát viac poslancov.
Líderka francúzskeho Národného združenia Marine Le Penová. Foto: TASR/AP
Šéf RN Jordan Bardella vyjadril na druhej strane nespokojnosť s volebnými výsledkami. Odsúdil dohodu ostatných strán na takzvanom republikánskom fronte, ktorého cieľom bolo strategickým hlasovaním zabrániť víťazstvu RN. "Tieto volebné dohody uvrhli Francúzsko do náručia krajnej ľavice Jeana-Luca Mélenchova," uviedol Bardella.
"Dnes večer po zámernom pokuse paralyzovať naše inštitúcie Emmanuel Macron nielenže priviedol krajinu k neistote a nestabilite, ale na mnoho nasledujúcich mesiacov pripravil francúzsky ľud o možnosť reagovať na jeho každodenné problémy," dodal Bardella s dôvetkom, že RN „posilní“ svoje pôsobenie v opozícii.
Mélenchon žiada vymenovanie vlády ľavicového bloku
Bezprostredne po uzavretí volebných miestností a zverejnení odhadov o 20. hodine sa ujal slova Jean-Luc Mélenchon, líder krajne ľavicovej strany Nepodrobené Francúzsko (LFI), ktorá je najsilnejším hráčom ľavicového bloku, uviedli české noviny. Výsledok volieb je podľa Mélenchona obrovskou úľavou pre milióny Francúzov a ľavica zachránila republiku. Mélenchon žiadal odstúpenie premiéra Gabriela Attala a vymenovanie vlády ľavicového bloku.
Líder ľavicového Národného ľudového frontu Jean-Luc Mélenchon. Foto: Profimedia.sk
„Naši občania jednoznačne odmietli najhorší možný scenár. Premiér (Gabriel Attal) musí odísť... Nový ľudový front je pripravený vládnuť,“ povedal Mélenchon, ktorý trikrát kandidoval na prezidenta.
Na parížskom námestí Republiky potom pred davom tisícov priaznivcov zástupkyňa strany Nepodrobené Francúzsko oznámila, že strana sa zasadí o uznanie Palestíny a škôl zadarmo pre všetkých. Pripomenula, že Francúzsko je krajina pre všetkých bez ohľadu na farbu pleti a vyznania a že migrácia krajinu obohacuje.
Ako píše spolupracovník Štandardu Petr Drulák, progresivistický Nový ľudový front je radikálny, antikapitalistický, anarchistický a proislamský ľavicový blok pod vedením Jeana-Luca Mélenchona, ktorý aj centristickí macronovci dosiaľ označovali za druhý extrém (po Le Penovej Národnom združení), proti ktorému je treba bojovať.
Ľudia v Lyone reagujú na tzv. exit polly zverejnené v nedeľu 7. júla 2024. Foto: TASR/AP
Ďalší vývoj je zatiaľ vzhľadom na črtajúce sa rozloženie síl ťažké odhadnúť. Po vyhlásení Mélenchona sa ale stáva menej pravdepodobným jeden z možných scenárov, že by sa ľavica mohla pokúsiť získať podporu centristických síl a vznikla by veľká koalícia. Je tu aj možnosť menšinovej vlády ľavicových síl.
Macron stratil desiatky poslancov
Macronovi centristi prišli o desiatky poslancov, viedli si však lepšie, než sa očakávalo. Sám prezident, ktorý vyhlásil predčasné voľby po neúspechu ENS v eurovoľbách, sa k výsledkom zatiaľ verejne nevyjadril.
Jeho kancelária však odkázala, že prezident pred akýmkoľvek ďalším rozhodnutím počká na definitívne zloženie Národného zhromaždenia. To prvýkrát zasadne 18. júla.
"Francúzsko dnes (v nedeľu) večer povedalo 'nie' nástupu RN k moci," vyhlásil šéf Socialistickej strany Olivier Faure. Odmietol, že by sa jeho strana, ktorá je členom ľavicového bloku, zapojila do akejkoľvek názorovo nejednotnej vlády, čím v podstate rovnako ako Mélenchon vylúčil spoluprácu s Macronovým táborom, píše Le Monde.
Predseda francúzskej Socialistickej strany Olivier Faure (uprostred). Foto: TASR/AP
Faure tiež uviedol, že ľavica bude mať „len jeden kompas – program Nového ľudového frontu". Politika francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona podľa neho nesmie pokračovať a jeho sporná dôchodková reforma musí byť zrušená.
Šéfka strany Zelených, ktorí sú tiež v ľavicovom bloku, Marine Tondelierová, uviedla, že vo voľbách zvíťazila spoločenská spravodlivosť, životné prostredie a ľud.
Ako však píšu svetové agentúry, aj samotný ľavicový blok je názorovo rozdelený a zaujíma veľmi odlišné postoje k mnohým zásadným politickým otázkam. Ak sa ani jednému táboru nepodarí zostaviť vládu, je tu aj možnosť, že by súčasný kabinet mohol zostať dočasne vo funkcii alebo by mohol prezident Macron vymenovať úradnícku vládu.
Premiér Attal ponúkne v reakcii na voľby rezignáciu
Francúzsky premiér Gabriel Attal v nedeľu večer v reakcii na výsledky predčasných volieb, v ktorých aliancia prezidenta Emmanuela Macrona Spolu (ENS) skončila zrejme na druhom mieste, oznámil, že v pondelok ponúkne hlave štátu svoju rezignáciu.
Dodal však, že ak bude jeho rezignácia odmietnutá, je pripravený zostať vo funkcii, pokiaľ to bude potrebné.
Francúzsky premiér Gabriel Attal. Foto: TASR/AP
Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin, ktorý je kľúčovou postavou Macronovho centristického tábora, vyhlásil, že "nikto nemôže povedať, že vyhral tieto parlamentné voľby, najmä nie pán Mélenchon".
Účasť voličov bola aj v druhom kole volieb vysoká. Tri hodiny pred uzavretím volebných miestností (20.00 h) stihlo odovzdať svoj hlas 59,7 percenta oprávnených voličov, čo je najviac od roku 1981. Prezidentský palác zdôraznil, že vysoká účasť na voľbách ukázala, že rozhodnutie Macrona rozpustiť Národné zhromaždenie bolo potrebné.
Ukrajinské drony údajne zaútočili na dva sklady ropy na juhu Ruska. Zasiahnuté ropné sklady sa nachádzajú v Krasnodarskom kraji.
Terčom prvého útoku bol sklad ropy pri obci Pavlovskaja. Dva výbuchy údajne spôsobili rozsiahly požiar dvoch nádrží s ropnými produktmi, ktorý sa ani v nedeľu nepodarilo uhasiť.
Ďalší útok bol zameraný na sklad ropy v obci Leningradskaja. Podľa satelitných snímok boli poškodené najmenej tri palivové nádrže. Podľa DPA tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť a ruská strana spomínané útoky oficiálne nepotvrdila.
Predčasné voľby vo Francúzsku podľa exit pollov vyhrala ľavica. Ľavicový Národný ľudový front (NFP) podľa exit pollov v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku skončil pred alianciou prezidenta Emmanuela Macrona a pravicovou stranou Národné združenie (RN).
Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z tzv. exit pollov štyroch popredných prieskumných agentúr zverejnených bezprostredne po skončení nedeľňajšieho druhého kola.
Členstvo Ukrajiny v NATO je pevne dané, vyhlásil estónsky prezident Alar Karis. Zároveň varoval pred falošným prímerím s Ruskom, ktoré by Ukrajinu prinútilo k ústupkom.
Karis to povedal na tlačovej konferencii po stretnutí s litovskou hlavou štátu Gitanasom Nausėdom.
Prezidenti Estónska a Litvy diskutovali o bilaterálnej spolupráci a o prípravách na samit NATO, ktorý sa 9. júla začne vo Washingtone. „Aliancia musí vyslať silný odkaz, že NATO bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. Členstvo Ukrajiny v NATO je pevne dané a proces jej vstupu je nezvratný,“ povedal estónsky prezident.
V Jarabej na hlavnej ceste sa skúter zrazil s medveďom. Pri nehode aktuálne zasahujú hasiči, tá sa stala na ceste I/72 v katastri obce Jarabá pod Čertovicou v Breznianskom okrese.
Ako informuje operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici, dvom osobám hasiči podávajú predlekársku prvú pomoc. „Zranený medveď je v neďalekom lese, snaží sa odísť,“ dodali hasiči.
Operačný dôstojník Miroslav Rusnák dodal, že na miesto smeruje aj zásahový tím pre medveďa hnedého. Doplnil, že cesta je na mieste neprejazdná. Pri udalosti zasahujú traja príslušníci HaZZ s jedným kusom techniky.
Požiar v domove dôchodcov vo východnom Uruguaji si vyžiadal životy desiatich seniorov. Ten vypukol okolo 6.00 hodiny miestneho času (11.00 h SELČ).
Hasičom sa podarilo obyvateľov malého domova dôchodcov v centre mesta evakuovať, aj napriek tomu však došlo k obetiam. Desať seniorov zomrelo po nadýchaní sa jedovatého plynu, informovalo uruguajské ministerstvo vnútra. Troch ďalších dôchodcov previezli vo vážnom stave do nemocnice, kde však taktiež skonali.
Zariadenie malo dovedna šesť izieb, pričom požiar údajne vypukol v obývačke. Dvadsaťročnej zamestnankyni sa podarilo pred plameňmi uniknúť cez garáž a vyviazla bez zranení. Príčina požiaru dosiaľ nie je známa. Z hlavného mesta Montevideo, ležiaceho asi 290 kilometrov na juhozápad, už bol vyslaný tím vyšetrovateľov, ktorý má okolnosti incidentu preskúmať.
Zomrel Jon Landau, producent Titanicu a série Avatar. Hollywoodsky producent vo veku 63 rokov prehral svoj 16 mesačný boj s rakovinou. O jeho úmrtí informovala v sobotu producentova rodina.
Komerčne mimoriadne úspešný film Titanic (1997) produkoval Landau spolu s jeho režisérom Jamesom Cameronom a dostal zaň jedného z 11 Oscarov. Titanic bol prvým filmom, ktorý v kinách zarobil viac ako miliardu amerických dolárov
Landau a Cameronom neskôr spojili svoje sily aj pri produkcii takisto veľmi úspešného sci-fi filmu Avatar (2009), natočeného prelomovou 3D technológiou, a jeho pokračovania Avatar: Cesta vody (2022). Avatar prekonal komerčný úspech Titanicu, jeho prvé pokračovanie je tretie na zozname. Ďalšie tri pokračovania Avatara majú prísť do kín v rokoch 2025, 2029 a 2031.
„Jon bol vizionár, ktorého mimoriadny talent a vášeň priviedli na plátno k životu niektoré z najnezabudnuteľnejších príbehov. Jeho pozoruhodný prínos pre filmový priemysel zanechal nezmazateľnú stopu a bude nám veľmi chýbať,“ povedal o Landauovi, ktorý by sa 23. júla dožil 64 rokov, Alan Bergman zo spoločnosti Disney Entertainment.
Cameron, s ktorým Landau viedol produkčnú spoločnosť Lightstorm Entertainment, pre portál Deadline uviedol, že Landau bol „neoblomný, starostlivý, neúnavný, empatický a absolútne jedinečný“. "Produkoval skvelé filmy nie tým, že mal moc, ale že šíril radosť z filmovej tvorby," dodal Cameron.
Tri hodiny pred zatvorením volebných miestností vo Francúzsku už odovzdalo hlas takmer 60 percent voličov. Ide o najvyššiu volebnú účasť v tomto čase volebného dňa od roku 1981.
Výsledkom volieb by mohlo byť historické víťazstvo pravicového Národného združenia Marine Le Penovej alebo roky politicky patovej situácie. V prvom kole francúzskych predčasných parlamentných volieb, ktoré bolo 30. júna, dosiahlo Národné združenie svoj historicky najlepší výsledok.
Prieskumy medzi prvým a druhým kolom naznačovali, že Národné združenie pravdepodobne v 577 člennom Národnom zhromaždení čiže dolnej komore parlamentu obsadí najviac kresiel ale nezíska 289 mandátov potrebných na parlamentnú väčšinu.
Keir Starmer povedal, že uznanie štátu Palestíny je nepopierateľným právom Palestínčanov. Uviedol to v nedeľu počas telefonátu s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.
Starmer hovoril s Abbásom o prebiehajúcom utrpení a zdrvujúcej strate života v Pásme Gazy. "Premiér informoval prezidenta Abbása o jeho okamžitých prioritách vrátane zaistenia prímeria a návratu rukojemníkov a zvýšenia a zrýchlenia humanitárnej pomoci a finančnej podpory pre Palestínsku samosprávu," uviedla Downing Street.
Britský premiér zároveň podľa svojej kancelárie Abbásovi povedal, že sa nezmenil jeho postoj týkajúci sa uznania palestínskeho štátu v rámci mierového procesu, pričom ide o nepopierateľné právo Palestínčanov.
Starmer v nedeľu telefonoval aj so svojim izraelským náprotivkom Benjaminom Netanjahuom. Znovu pritom zopakoval, že mu je ľúto stratených životov po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael vlani v októbri a poukázal na jasnú a nevyhnutnú potrebu prímeria a návrat rukojemníkov, ktorých uniesli pri útoku palestínski militanti.
Starmer zároveň počas rozhovoru s Netanjahuom vyjadril obavy nad situáciou na izraelsko-libanonských hraniciach a uviedol, že je nevyhnutné, aby boli obe strany opatrné.
Nový šéf britskej diplomacie navštívil Poľsko, opäť zdôraznil podporu Ukrajine. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski to médiám povedal po nedeľňajšom stretnutí s novým šéfom britskej diplomacie Davidom Lammym.
Dvojica rezortných kolegov sa stretla v Sikorského sídle v obci Chobielin na severe Poľska. "Naše krajiny majú rovnaký názor na mnohé otázky týkajúce sa globálnej bezpečnosti, a čo je dôležité, na potrebu neustále podporovať Ukrajinu v boji proti ruskej agresii," uviedol šéf poľskej diplomacie. Lammymu sa poďakoval za to, že Poľsko navštívil v rámci svojej prvej cesty do zahraničia, čo označil za dôkaz silného vzťahu týchto krajín, pretrvávajúceho bez ohľadu na zmeny ich vlád.
Lammy zase zdôraznil, že Poľsko a Británia majú rovnakú strategickú víziu, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu a NATO. Obe krajiny podľa jeho slov spája rovnaká hrozba, za ktorú označil Rusko a Bielorusko. Dodal, že poľské nebo chráni britský protiraketový systém Sky Sabre aj britskí vojaci, ktorí ho obsluhujú.
Britský minister zahraničných vecí tiež povedal, že prišiel do Poľska urobiť krok vpred s cieľom obnoviť bilaterálne vzťahy Británie s EÚ. Taktiež dodal, že Londýn bude aj naďalej neochvejným podporovateľom Ukrajiny. Nadchádzajúci summit NATO vo Washingtone podľa jeho slov určite ukáže ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Aliancia je pripravená dlhodobo pomáhať Ukrajine a poskytovať jej finančnú, vojenskú aj humanitárnu pomoc.
Texas sa pripravuje na tropickú búrku Beryl, môže z nej byť opäť hurikán. Podľa bulletinu amerického Národného centra pre hurikány (NHC) z 11.00 h SELČ sa búrka v tom čase nachádzala 395 kilometrov juhovýchodne od mesta Corpus Christi v Texase.
Sprievodný vietor dosahoval rýchlosť 95 km/h a búrka sa pohybovala na severozápad rýchlosťou 19 km/h. NHC očakáva, že v najbližších hodinách sa Beryl stočí na sever a v noci na pondelok miestneho času dorazí k pobrežiu Texasu ako hurikán najnižšej, prvej kategórie.
Zastupujúci guvernér Texasu Dan Patrick vyhlásil v 121 okresoch núdzový stav. V okrese Refugio, kde žije okolo 7 tisíc ľudí, bola nariadená evakuácia. V niekoľkých ďalších okresoch úrady obyvateľov vyzvali, aby sa dobrovoľne uchýlili do bezpečia. Meteorológovia očakávajú, že Beryl prinesie prívalové dažde, ktoré spôsobia záplavy a povodne. Varujú aj pred silným vetrom a možnými tornádami.
Blízka poradkyňa sýrskeho prezidenta Bašára Asada zomrela po autonehode za nejasných okolností. Luna al-Shiblová mala minulý týždeň autonehodu, po ktorej bola hospitalizovaná v nemocnici v Damasku.
Tam ju prijali na intenzívnu starostlivosť s ťažkými zraneniami, vrátane krvácania do hlavy. Poradkyňa prezidenta Bašára Asada zomrela niekoľko dní po autonehode, ktoré jej spôsobili vážne zranenia, uviedla prezidentská kancelária. Sýrska tlačová agentúra SANA minulý týždeň informovala, že al-Shiblová mala nehodu, ktorá spôsobila, že jej auto zišlo z cesty a následne bolo vystavené niekoľkým ďalším zrážkam.
Luna al-Shiblová pôvodne pracovala ako novinárka, neskôr ako riaditeľka Asadových politických a mediálnych kancelárií a ako špeciálna poradkyňa prezidenta. V roku 2020 na ňu uvalili americké sankcie spolu s piatimi ďalšími predstaviteľmi sýrskej armády, vlády a financií a neskôr ju sankcionovalo aj Spojené kráľovstvo.
