Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Powell: Fed potrebuje viac pozitívnych dát na zníženie úrokových sadzieb

Powell: Americká centrálna banka potrebuje viac pozitívnych dát na zníženie úrokových sadzieb. Inflácia zotrváva nad inflačným cieľom, v poslednom období sa však situácia v tejto oblasti zlepšila a prípadné ďalšie pozitívne údaje posilnia presvedčenie, že sa môže pristúpiť k zníženiu úrokových sadzieb.

Po tom, ako na začiatku tohto roka bol pokrok v oblasti smerovania inflácie k inflačnému cieľu dosť slabý, najnovšie údaje o vývoji inflácie poukázali, podľa prezidenta americkej centrálnej banky (Fed) Jerome Powella, na zlepšenie situácie. "Ešte viac takýchto pozitívnych správ posilní naše presvedčenie, že inflácia udržateľne smeruje k dvojpercentnému inflačnému cieľu Fedu," povedal Powell.

Šéf Fedu zároveň dodal, že centrálna banka si uvedomuje riziká pre trh práce a ekonomiku, ak by úrokové sadzby zotrvávali na vysokej úrovni dlhší čas. Správa ministerstva práce z 5. júla ukázala, že v USA vzniklo v júni mimo poľnohospodárstva 206 tisíc nových pracovných miest. To je omnoho menej než v máji, navyše miera nezamestnanosti vzrástla z májových štyroch percent na 4,1 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi vydali zatykač na Juliju Navaľnú. Za údajnú účasť v extrémistickej skupine

Súd v Moskve vydal v utorok príkaz na zatknutie vdovy po politikovi Alexejovi Navaľnom, ktorá je v Rusku obvinená z účasti v "extrémistickej skupine". Juliji Navaľnej, šéfke ľudskoprávnej organizácie Human Rights Foundation (HRF), na základe tohto obvinenia hrozí šesť rokov väzenia.

Príkaz na jej vzatie do väzby na dve mesiace bol vydaný v neprítomnosti obvinenej. Navaľná i jej dve deti sa totiž už dlhší čas zdržiavajú v zahraničí.

Súd dodal, že Navaľná sa "skrýva" pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto bolo po nej vyhlásené pátranie. Ak by vstúpila na územie Ruskej federácie, bola by zadržaná.

Do vedenia HRF bola Navaľná zvolená pred týždňom, keď na tomto poste vystriedala šachového veľmajstra Garriho Kasparova, ktorý ho zastával 12 rokov.

Pred svojou smrťou vo väzení vo februári 2024 bol Alexej Navaľnyj jedným z najznámejších predstaviteľov ruskej opozície, známym svojou prácou pri odhaľovaní korupcie, a bol tiež kritikom prezidenta Vladimira Putina.

Presné okolnosti jeho smrti zostávajú nejasné. Podľa ruských úradov bola jeho smrť prirodzená. Navaľného rodina a blízki spolupracovníci zodpovednosť za ňu pripisujú ruskému vedeniu a katastrofálnym životným podmienkam vo väzení, kam sa Navaľnyj dostal so zdravím podlomeným pokusom o otravu s použitím nervovoparalytickej látky novičok.

Americké spravodajské služby však ešte v apríli skonštatovali, že šéf Kremľa Vladimir Putin pravdepodobne nenariadil, aby opozičného lídra Alexeja Navaľného vo februári zabili v trestaneckej kolónii.

Julija Navaľná po manželovej smrti deklarovala, že bude pokračovať v jeho práci.

(tasr, im)

Minúta  |  

SR bude mať vo frakcii európskych ľudovcov iba jednu europoslankyňu, najmenej od vstupu do EÚ

SR bude mať vo frakcii európskych ľudovcov iba jednu europoslankyňu, najmenej od vstupu do EÚ. Najviac slovenských europoslancov vo frakcií európskych ľudovcov bolo v rokoch 2004 až 2009.

Miriam Lexmann z KDH tak bude jedinou europoslankyňou vo frakcií Európskej ľudovej strany. V štyroch cykloch slovenskej prítomnosti v EP boli doteraz Slováci najpočetnejšie zastúpení práve vo frakcii Európskej ludovej strany (EPP) v rokoch 2004 až 2009, keď malo Slovensko v EPP osem poslancov zo 14, v období 2009 až 2014 to bolo šesť z 13, 2014 až 2019 bolo v EPP sedem z 13 slovenských europoslancov a v rokoch 2019 až 2024 boli piati, neskôr štyria zo 14.

"Sme jediná krajina EÚ, ktorá má väčšinu nezaradených poslancov. Politické rokovania sa robia v skupinách a medzi skupinami. Takže je to zásadné oslabenie slovenských pozícií, nielen v rámci EPP, ale aj celkovo. My sme mali v minulom zložení zastúpenie v štyroch frakciách a teraz len vo dvoch," opísal situáciu odchádzajúci europoslanec Ivan Štefanec, ktorého mandát vyprší 16. júla.

Prítomnosť iba jedného poslanca v EPP znamená aj zúžené možnosti uchádzať sa o predsedov pracovných výborov čí vedúcich delegácií EP, poznamenal odchádzajúci europoslanec.

Zástupca riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku Europeum v Bruseli Žiga Faktor v prípade Slovenska poukázal na to, že aj poslanci za Smer-SD a Hlas-SD rokujú a snažia sa o sfunkčnenie svojho členstva v silnejšej frakcii Socialistov a demokratov. Do novej skupiny Patriotov pre Európu neprešli, aj keď pozorovatelia o tejto možnosti špekulovali.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská vláda vyčlenila financie na renováciu Ruskom zničenej detskej kliniky

Ukrajinská vláda vyčlenila financie na renováciu Ruskom zničenej detskej kliniky. V areáli detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve, ktorá bola v pondelok terčom raketového útoku, sa v utorok skončila pátracia a záchranná operácia.

Vláda v utorok vyčlenila prvých 100 miliónov hrivien (2,27 miliónov eur) z rezervného fondu štátneho rozpočtu na prioritné rekonštrukčné práce v Ochmatdyte. Finančné prostriedky bude navyšovať podľa toho, ako sa bude pripravovať projekt rekonštrukcie.

Pri zásahu nemocnice raketou prišli o život dve osoby a ďalších 32 ich bolo zranených, informoval v utorok kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý doplnil, že celkovo si pondelkové útoky v Kyjeve vyžiadali 32 obetí na životoch.

Ruská armáda v pondelok podnikla na Ukrajine masívny raketový útok, pričom jedna z rakiet zasiahla najväčšiu detskú nemocnicu v krajine - Ochmatdyt, ako aj súkromnú kliniku Adonis a viaceré bytové domy.

(tasr)
       

Minúta  |  

Samit NATO: Najväčšími odporcami vstupu Ukrajiny do Aliancie sú USA a Nemecko

Spojené štáty a Nemecko sú hlavnými odporcami vstupu Ukrajiny do NATO, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron pred výročným samitom Aliancie vo Washingtone.

Podľa Macrona tieto dve krajiny prejavili „silný odpor“ voči možnosti pozvania Kyjeva do Aliancie „Nakoniec to bude rozhodnutie spojencov, či pozvú Ukrajinu do NATO,“ povedal.

Francúzsky prezident pripomenul rozhorčenie Ukrajiny z nedostatočného pozvania na poslednom samite NATO v litovskom Vilniuse. Ten bol sklamaním pre Ukrajinu, ktorá od členov Aliancie očakávala časový horizont prijatia. Spojenci sa v Litve zhodli len na potvrdení doterajšieho oficiálneho postoja o tom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO a jedného dňa sa stane plnohodnotným členom. Členské štáty však nešpecifikovali rok, v ktorom by sa tak mohlo stať.

„Ukrajinci boli dosť nahnevaní, keď dospeli k záveru, že dvere sú otvorené, ale nie až tak veľmi. A myslím si, že scenár washingtonského samitu je rovnaký,“ domnieva sa Macron.

Macron v utorok svojim výrokom upozornil, že najsilnejší štát NATO a ekonomicky najsilnejšia európska krajina majú k ústrednej požiadavke Ukrajiny, ktorá sa usiluje o členstvo v NATO a zapojenie západných štátov do vojny, rovnaké stanovisko.

Washington a Berlín pristupujú k budúcnosti Ukrajiny v NATO opatrne a zdôrazňujú, že Ukrajina je v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Zároveň poukazujú na to, že Kyjev musí prijať aj potrebné reformy v oblasti demokratických inštitúcií a vykonať modernizáciu ozbrojených síl.

Vstup nového štátu do NATO musí byť potvrdený konsenzom všetkých 32 členských štátov. "Koniec koncov to, či Ukrajina vstúpi do NATO, bude na rozhodnutí spojencov," poznamenal francúzsky prezident.

Pred samitom aliancie na tento neuralgický bod upozornilo viacero expertov. „Je pravda, že tak prezident Biden, ako aj bývalý prezident Trump varovali, že konflikt by mohol prerásť do „tretej svetovej vojny“. Z rovnakého dôvodu, ako by Spojené štáty nemali ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine dnes, by sa nemali zaväzovať ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine v budúcnosti,“ uviedlo 60 expertov v nedávno zverejnenom otvorenom liste.

Vyše 60 expertov vyzvalo NATO: Neposúvajte Ukrajinu smerom k členstvu v Aliancii

Mohlo by Vás zaujímať Vyše 60 expertov vyzvalo NATO: Neposúvajte Ukrajinu smerom k členstvu v Aliancii

Macronov komentár a širší kontext samitu ukazuje na hlbšie domáce problémy vo viacerých štátoch NATO. Macronova strana prehrala predčasné parlamentné voľby, víťazom je radikálna ľavica, ktorá sa opiera aj o moslimské hlasy. Macron čelil doma kritike aj za koketovanie s vyslaním francúzskych vojakov na Ukrajinu.

Americký prezident Biden čelí tvrdej domácej kritike, aby odstúpil z kampane a nekandidoval v novembrových voľbách na prezidenta. Ak by tak urobil, dá sa očakávať, že by vznikol tlak, aby hneď aj rezignoval na post a prezidentkou sa stala Kamala Harrisová. Jeho mandát je preto tiež oslabený.

Voľby do Európskeho parlamentu oslabili doma aj nemeckého kancelára Olafa Scholza. SPD skončila až tretia za AfD, ešte viac prepadli koaličné strany Zelení a FDP.

Presne v opačnej pozícii je Viktor Orbán, maďarský premiér, ktorého vláda predsedá momentálne EÚ. Orbán nedávno prekvapivo navštívil Moskvu a Peking a urobil gesto, ktoré naznačilo, že k vojne na Ukrajine môže Západ zvoliť aj iný prístup.

Paradoxom vzniknutej situácie je, že Ukrajina a Zelenský sa pri prípadnom víťazstve Trumpa budú možno najviac spoliehať na Viktora Orbána, ktorý bude mať k Trumpovi otvorené dvere.

(fed, dpa)

Minúta  |  

Hizballáh zverejnil dronové zábery izraelských vojenských základní

Hizballáh zverejnil dronové zábery izraelských vojenských základní na okupovaných Golanských výšinách na severe Izraela. Na konci videa vidno izraelské mesto, ktoré sa podľa šiitských milícií „objaví v nasledujúcom klipe“.

Hnutie ovládajúce juh a východ Libanonu vypustilo od začiatku vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas stovky dronov, z nich väčšina niesla výbušniny. Niektoré z nich však militanti používajú na špionáž. Pred niekoľkými týždňami zverejnili zábery objektov z Haify.

Izraelská armáda sa k videu zatiaľ nevyjadrila.

(times of israel)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.