Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel: Maďarsko nemá takú silu, aby sprostredkovalo mierové rokovania

Pavel: Maďarsko nemá takú silu, aby sprostredkovalo mierové rokovania. Pred začiatkom samitu NATO vo Washingtone to na adresu Orbánových ciest do Moskvy a Pekingu povedal český prezident Petr Pavel.

Cesty, s ktorými Orbán začal krátko po tom, ako Maďarsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, považuje český prezident Petr Pavel za jeho osobnú iniciatívu. "Viktor Orbán síce z pozície premiéra Maďarska teraz predsedá EÚ, ale EÚ mu k tomu nedala žiaden mandát, takže nemôže hovoriť za EÚ ani NATO," zdôraznil český prezident.

Orbán má podľa neho zrejme pocit, že môže sprostredkovať väčšiu ochotu Ruska, prípadne Číny k rokovaniu. "Ak by sa mu to podarilo, potom je, samozrejme, také úsilie potrebné oceniť, ale obávam sa, že Rusko aj Čína očakávajú skôr jasný hlas zo strany Spojených štátov, ktoré sú potom schopné dať garancie, na ktorých by sa prípadné rokovania dali stavať. Takú silu ani výtlak Maďarsko nemá," zhodnotil situáciu Pavel.

(tasr)

Minúta  |  

Deväť krajín z oblasti Baltského mora chce spoločne zaobstarať námorné míny

Deväť krajín z oblasti Baltského mora chce spoločne zaobstarať námorné míny, keďže Rusko sa v tomto regióne správa čoraz asertívnejšie.

Pred summitom NATO, ktorý sa v utorok začne vo Washingtone, to novinárom povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius. "Len nedávno sme videli, ako sa Rusko snaží rozšíriť svoje výsostné vody pri Kaliningrade. Je jasné, že niečo takéto nedovolíme," uviedol Pistorius. Dodal, že na tento účel treba mať k dispozícii prostriedky na odstrašenie a jedným z nich sú námorné míny.

Pistorius narážal na udalosť z mája, keď Estónsko obvinilo ruskú pohraničnú stráž z odstránenia navigačných bójí z estónskej strany pohraničnej rieky Narva. Okrem Nemecka sa na spoločnom zaobstaraní námorných mín chcú podieľať Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nórsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko.

Podľa Pistoriusa bude mať spoločný postup mnoho výhod, pretože zníži náklady a umožní zdieľanú logistiku a údržbu. "Ušetríme peniaze a je to efektívnejšie. A navyše prispejeme k plneniu cieľov NATO v oblasti bojovej munície a znížime úroveň fragmentácie našich európskych zbraňových systémov," uviedol nemecký minister.

Ak by došlo k uzavretiu niektorého z prielivov, vážne by bola zasiahnutá námorná nákladná doprava do Švédska a Fínska a pobaltské štáty by od nej boli odrezané úplne. Námorné míny sa môžu použiť na ochranu prístavov alebo blokovanie námorných trás.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

USA prekazili údajnú vplyvovú operáciu súkromnej organizácie so sídlom v Rusku

USA prekazili údajnú vplyvovú operáciu súkromnej organizácie so sídlom v Rusku. Falošné účty na sociálnych sieťach prevádzkované umelou inteligenciou podľa nich šírili proruské posolstvá v Spojených štátoch a tiež aj v iných krajinách.

V USA sa o štyri mesiace budú konať prezidentské voľby, ktoré podľa odborníkov budú zrejme terčom hackerských útokov aj pokusov o ovplyvňovanie prostredníctvom sociálnych médií. Vysokopostavení americkí predstavitelia už avizovali, že monitorujú plány, ktorých cieľom je narušiť hlasovanie.

Ministerstvo spravodlivosti USA tvrdí, že za najnovšou vplyvovou operáciou stojí súkromná organizácia so sídlom v Rusku, v ktorej pracujú ruskí spravodajskí dôstojníci a bývalí zamestnanci Moskvou financovanej televíznej stanice Russia Today (RT).

Táto organizácia údajne vytvorila vlastnú platformu využívajúcu umelú inteligenciu na vytváranie a správu stoviek falošných účtov na sociálnych sieťach, ktoré vyzerali ako účty skutočných Američanov.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Ľudskoprávni experti z Organizácie Spojených národov obvinili Izrael

Ľudskoprávni experti z Organizácie Spojených národov obvinili Izrael, podľa nich v Gaze účelovo spôsobuje hladomor, následkom ktorého umierajú aj deti.

OSN už niekoľko mesiacov varuje pred hroziacim hladomorom v Gaze, ten však doteraz nebol oficiálne vyhlásený. Odborníci vrátane osobitného spravodajcu OSN pre právo na prístup k potravinám Michaela Fakhriho trvajú na tom, že v oblasti k hladomoru už dochádza.

"Izraelská úmyselná a cielená kampaň hladu proti palestínskemu ľudu predstavuje formu genocídneho násilia a má za následok hladomor na celom území Gazy," uvádza sa vo vyhlásení desiatich nezávislých expertov OSN, ktorí však oficiálne nehovoria v mene OSN.

Izraelská misia pri OSN v Ženeve ich vyhlásenie odsúdila a dodala, že podľa nej spomínaní experti šíria dezinformácie podobne ako palestínske radikálne hnutie Hamas. Izraelská misia zdôraznila, že hladomor nenastal, pretože sa zlepšil prístup k humanitárnej pomoci, čo konštatovalo aj najnovšie hodnotenie Integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Letisko Malpensa v Miláne bude niesť meno Silvia Berlusconiho

Letisko Malpensa v Miláne bude niesť meno Silvia Berlusconiho. Rozhodol o tom minister dopravy Matteo Salvini, a to aj napriek nesúhlasu primátora mesta.

Silvio Berlusconi, ktorý zomrel v júni minulého roka vo veku 86 rokov, mal síce silné väzby na Miláno, bol vlastníkom futbalového klubu AC Miláno v jeho najlepšej ére, keď vyhral päťkrát Ligu majstrov, ale bol tiež rozporuplnou osobnosťou. Niektorí Taliani ho považovali za šarmantného, svojského muža, avšak podľa iných robil Taliansku v zahraničí hanbu, najmä svojimi prehreškami voči zákonu a sexuálnymi škandálmi.

Proti Salviniho rozhodnutiu sa ohradil milánsky primátor Giuseppe Sala a niektoré ľavicové strany, podľa ktorých Berlusconi bol a stále je rozdeľujúcou postavou.

Ľavicový odborový zväz CGIL zverejnil na stránke Change.org online petíciu, v ktorej navrhol pomenovať letisko po Carle Fracciovej (1936 - 2021), známej talianskej baletke z Milána. Salvini, ktorého pravicová strana Liga je dlhoročným spojencom Berlusconiho stredopravej strany Forza Italia (FI), na novom pomenovaní letiska trvá a primátorovi Milána odporučil, aby sa radšej venoval riešeniu bezpečnostnej situácie v meste a cestným výtlkom.

(ansa, afp, tasr)

Minúta  |  

EÚ finančne pomôže farmárom v Rakúsku, Česku a Poľsku a vinárom v Portugalsku

EÚ finančne pomôže farmárom v Rakúsku, Česku a Poľsku a vinárom v Portugalsku, má tak pomôcť farmárom, ktorých zasiahli na jar silné mrazy.

Európska komisia v utorok navrhla finančnú pomoc vo výške 77 miliónov eur z poľnohospodárskej rezervy. Komisia spresnila, že v rámci svojich návrhov, na podnet členských krajín EÚ, vyčleňuje 10 miliónov eur pre Rakúsko, 15 miliónov eur pre Česko, 37 miliónov eur pre Poľsko a 15 miliónov eur pre Portugalsko. Tieto krajiny môžu finančnú podporu EÚ doplniť vnútroštátnymi finančnými prostriedkami až o 200 percent.

Finančná pomoc nasleduje po tom, ako na jar tohto roku Česko, časti Rakúska a časti Poľska postihli bezprecedentné mrazy, ktoré po nezvyčajne miernych teplotách v marci výrazne ovplyvnili sady a vinohrady. Ďalšie škody boli v Poľsku spôsobené krupobitím.

Komisia zohľadnila, že príslušné oblasti a podiel agrovýroby sú významné a ohrozujú hospodársku životaschopnosť dotknutých poľnohospodárskych podnikov. Vnútroštátne orgány rozdelia pomoc priamo poľnohospodárom s cieľom kompenzovať ich hospodárske straty.

Platby cez núdzovú finančnú podporu poľnohospodárom v Česku, Rakúsku a Poľsku sa musia uskutočniť do 31. januára 2025, zatiaľ čo podpora prijímateľom na dočasnú mimoriadnu krízovú destiláciu v Portugalsku sa musí vyplatiť do 30. apríla 2025.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.