Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina požiadala Poľsko o prevedenie budovy ruského konzulátu v Poznani

O prevod budovy do rúk Kyjeva oficiálne požiadal ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha, ktorého vyhlásenie citovala agentúra Ukrinform s tým, že konzulárnych zamestnancov Moskvy odtiaľ nedávno vysťahovali.

„Ukrajina má záujem o využitie priestorov bývalého ruského generálneho konzulátu v Poznani. Som vďačný svojmu poľskému rezortnému kolegovi za tento návrh. Poľskej strane sme už zaslali oficiálnu nótu s príslušnou žiadosťou a čakáme na konkrétne detaily,“ povedal Sybiha pre agentúru.

Šéf ukrajinskej diplomacie doplnil, že vo Veľkopoľskom vojvodstve – ktorého centrom je práve Poznaň – žije „veľa občanov Ukrajiny“, čo viedlo rezort zahraničia k úvahám o rozšírení konzulárnej prítomnosti.

Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski nedávno vyhlásil, že „ak Ukrajina požiada o nehnuteľnosti po Rusoch, Varšava s ňou bude spolupracovať s najväčšou radosťou“. Ruskí diplomati musia budovu opustiť do 30. novembra, všetok personál označilo ministerstvo za nežiaduce osoby.

(sab)

Minúta  |  

Europarlament schválil novú Komisiu

Poslanci na stredajšom zasadnutí v Štrasburgu vyjadrili podporu novej exekutíve v druhom funkčnom období Ursuly von der Leyenovej.

Za jej schválenie hlasovalo 370 europoslancov, proti bolo 282 a zdržalo sa 36, potrebný bol nadpolovičný počet odovzdaných hlasov. Novú Európsku komisiu by teraz mala oficiálne vymenovať kvalifikovanou väčšinou Európska rada a do funkcie na roky 2024 až 2029 by mala nastúpiť od 1. decembra.

Medzi najväčšie ciele druhej Komisie predsedníčky von der Leyenovej patrí posilniť konkurencieschopnosť a obranu Európskej únie. V popredí ostáva aj boj proti klimatickým zmenám.

Funkciu podpredsedov EK budú zastávať Teresa Riberová zo Španielska ako výkonná podpredsedníčka pre čistú, spravodlivú a konkurencieschopnú transformáciu, Fínka Henna Virkkunenová ako výkonná podpredsedníčka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu, francúzsky exminister zahraničia Stéphane Séjourné na poste výkonného podpredsedu pre prosperitu a priemyselnú stratégiu, Roxana Mînzatuová z Rumunska, ktorá bude výkonnou podpredsedníčkou pre ľudí, zručnosti a pripravenosť Raffaele Fitto (Taliansko) ako výkonný podpredseda pre súdržnosť a reformy a estónska expremiérka Kaja Kallasová ako šéfka európskej diplomacie.

Zvyšných 20 eurokomisárov navrhla von der Leyenová pre nasledovnú agendu (podľa abecedného zoznamu krajín): Hadja Lahbibová (Belgicko) – Komisárka pre pripravenosť, krízové riadenie a rovnosť. Ekaterina Zacharievová (Bulharsko) – Komisárka pre startupy, výskum a inovácie. Kostas Kadis (Cyprus) – Komisár pre rybolov a oceány. Jozef Síkela (ČR) – Komisár pre medzinárodné partnerstvá a Dan Jørgensen (Dánsko) – Komisár pre energetiku a bývanie.

Apostolos Tzitzikostas (Grécko) – Komisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch. Wopke Hoekstra (Holandsko) – Komisár pre klímu, bezuhlíkové hospodárstvo a čistý rast. Dubravka Šuicová (Chorvátsko) – Komisárka pre Stredomorie. Michael McGrath (Írsko) – Komisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát. Andrius Kubilius (Litva) – Komisár pre obranu a vesmírnu agendu.

Valdis Dombrovskis (Lotyšsko) – Komisár pre hospodárstvo a produktivitu, implementáciu a zjednodušenie. Christophe Hansen (Luxembursko) – Komisár pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Olivér Várhelyi (Maďarsko) – Komisár pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat. Glenn Micallef (Malta) – Komisár pre medzigeneračnú spravodlivosť, mládež, kultúru a šport. Piotr Serafin (Poľsko) – Komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu.

Maria Luísová Albuquerquová (Portugalsko) – Komisárka pre finančné služby a investície. Magnus Brunner (Rakúsko) – Komisár pre vnútorné veci a migráciu. Maroš Šefčovič (SR) – Komisár pre obchod, hospodársku bezpečnosť, medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť. Marta Kosová (Slovinsko) – Komisárka pre rozširovanie. Jessika Roswallová (Švédsko) – Komisárka pre životné prostredie, ochranu vody a obehové hospodárstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Havária lietadla DHL nad Litvou má zrejme technickú príčinu, oznámil Vilnius

Prikláňame sa k verzii technickej príčiny, oznámil novinárom riaditeľ Národného centra krízového manažmentu Vilmantas Vitkautas, ktorého citovala agentúra Reuters.

„Ak získame ďalšie údaje, môžeme smerovanie zmeniť, ale momentálne ich nemáme,“ povedal Vitkauskas.

Lietadlo Boeing 737-400 nemeckej spoločnosti DHL sa v pondelok nadránom zrútilo neďaleko medzinárodného letiska vo Vilniuse. O život prišiel jeden zo štyroch ľudí na palube lietadla, zvyšní utrpeli zranenia. Lietadlo smerovalo do Vilniusu z nemeckého Lipska.

Na obytný dom vo Vilniuse sa zrútilo nákladné lietadlo

Mohlo by Vás zaujímať Na obytný dom vo Vilniuse sa zrútilo nákladné lietadlo

(tasr)

Minúta  |  

Šaško dostal úlohu od vlády. Urýchlene musí prísť s návrhom

Ministrovi zdravotníctva vláda nariadila predložiť návrh nevyhnutných legislatívnych úprav pre plynulé poskytovanie zdravotnej starostlivosti na celom Slovensku. Kabinet ho tým poveril na výjazdovom rokovaní v obci Topoľčianky v okrese Zlaté Moravce.

Vláda zároveň zobrala na vedomie ústnu informáciu ministra Kamila Šaška (Hlas) o stave a priebehu rokovaní medzi rezortom zdravotníctva a Lekárskym odborovým združením.

Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní ich stiahnuť v tom prípade, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda.

Minister podľa lekárov nepredstavil sľúbené návrhy zákonov

Mohlo by Vás zaujímať Minister podľa lekárov nepredstavil sľúbené návrhy zákonov

Zároveň žiadajú, aby sa vláda uzniesla, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

Premiér Robert Fico pripomenul, že rovnako ako ministri financií a zdravotníctva, aj on opakovane vyhlásil, že otázka transformácie nemocníc pre vládu nie je na stole.

„Chcel by som poprosiť aj lekárov, nech si nevymýšľajú. Takáto téma neexistuje, je to vymyslená téma. Preto dnes takýto návrh nebol podaný a ja by som bol nerád, aby bola vláda nútená vyjadrovať sa k niečomu, čo nepovedala, čo nerieši, o čom nerozmýšľa, o čom neuvažuje,“ zdôraznil premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínska túžba nominovala do prezidentských volieb bývalého futbalistu Kavelašviliho

Pred vstupom do politiky hral futbal za Manchester City, FC Zürich či FC Bazilej, kariéru ukončil v roku 2011, píše agentúra AFP, ktorá ho označuje za „krajne pravicového politika“.

„Náš tím sa jednomyseľne rozhodol nominovať Michaila Kavelašviliho na post prezidenta krajiny,“ vyhlásil na tlačovej konferencii čestný predseda strany a faktický líder Gruzínskej túžby Bidzina Ivanišvili. Kavelašviliho označil pre jeho povahu za stelesnenie gruzínskeho muža.

„Urobím všetko preto, aby som zjednotil gruzínsku spoločnosť okolo našich národných záujmov, našej národnej identity, našich hodnôt a myšlienky nezávislosti Gruzínska,“ vyhlásil Kavelašvili (53) po akceptácii nominácie.

Nominant vlády vstúpil do politiky v roku 2016, keď bol za Gruzínsku túžbu zvolený do parlamentu. Stranu opustil v roku 2022 a stal sa jedným zo spoluzakladateľov Strany ľudovej moci. AFP tvrdí, že jeho strana je vnímaná najmä ako satelit Gruzínskeho sna.

Nadchádzajúce prezidentské voľby nebudú priame, po prijatí ústavných zmien bude prezidenta po prvýkrát voliť 300-členný zbor voliteľov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile.

Okrem nich budú v zbore voliteľov zástupcovia regionálnych samospráv, čím si podľa analytikov Gruzínska túžba upevní moc.

Doteraz 61 opozičných poslancov naznačilo svoju neúčasť na hlasovaní o hlave štátu 14. decembra, informovala stanica Echo Kaukazu. Opozícia neuznáva legitimitu nového zákonodarného zboru a októbrové parlamentné voľby považuje za zmanipulované. Zatiaľ nie je jasné, či sa na hlasovaní zúčastnia opoziční predstavitelia samospráv.

Za nelegitímny považuje parlament aj dosluhujúca prezidentka Salome Zurabišviliová. Tú do funkcie hlavy štátu zvolili v priamej voľbe v roku 2018, keď kandidovala ako nezávislá s podporou Gruzínskej túžby, s ktorou sa medzičasom politicky rozišla. Právomoci gruzínskej hlavy štátu sú prevažne ceremoniálne.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila dohodu s Brazíliou o spolupráci v oblasti obrany

Dohoda nahradí protokol o porozumení medzi krajinami z roku 1997, ktorého platnosť ukončuje.

"Dohoda predpokladá vytvorenie spoločného pracovného výboru pre vojensko-technickú spoluprácu v oblasti vyzbrojovania a obranného priemyslu, ktorý bude poverený úlohou koordinácie prác súvisiacich s vykonávaním spolupráce v oblasti vyzbrojovania a obranného priemyslu s cieľom podporiť a rozvíjať obranný priemysel," napísalo ministerstvo obrany v materiáli o medzivládnej dohode, ktorú vláda schválila na rokovaní v Topoľčiankach.

Takáto spolupráca bude podľa rezortu zahŕňať oblasti výskumu a vývoja, logistickej podpory, obranných technológií a procesov akvizície výrobkov obranného priemyslu a služieb

Rezort dohodu pripravoval v spolupráci s ministerstvom hospodárstva. Brazília bude so Slovenskom spolupracovať najmä v oblastiach ako podpora rozvoja a vykonávanie spoločných výskumných, vývojových a výrobných programov v oblasti obrany či výmenou odborných informácií.

Dohoda na dobu neurčitú začne platiť približne dva mesiace po prijatí a podpise dohody na oboch stranách.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.