Gruzínska túžba nominovala do prezidentských volieb bývalého futbalistu Kavelašviliho

Pred vstupom do politiky hral futbal za Manchester City, FC Zürich či FC Bazilej, kariéru ukončil v roku 2011, píše agentúra AFP, ktorá ho označuje za „krajne pravicového politika“.

Georgia_Politics920500091044 (1) Michail Kavelašvili, nominant vládnej strany Gruzínska túžba za kandidáta na prezidenta, počas tlačovej konferencie v Tbilisi 14. februára 2019. Foto: TASR/AP

„Náš tím sa jednomyseľne rozhodol nominovať Michaila Kavelašviliho na post prezidenta krajiny,“ vyhlásil na tlačovej konferencii čestný predseda strany a faktický líder Gruzínskej túžby Bidzina Ivanišvili. Kavelašviliho označil pre jeho povahu za stelesnenie gruzínskeho muža.

„Urobím všetko preto, aby som zjednotil gruzínsku spoločnosť okolo našich národných záujmov, našej národnej identity, našich hodnôt a myšlienky nezávislosti Gruzínska,“ vyhlásil Kavelašvili (53) po akceptácii nominácie.

Nominant vlády vstúpil do politiky v roku 2016, keď bol za Gruzínsku túžbu zvolený do parlamentu. Stranu opustil v roku 2022 a stal sa jedným zo spoluzakladateľov Strany ľudovej moci. AFP tvrdí, že jeho strana je vnímaná najmä ako satelit Gruzínskeho sna.

Nadchádzajúce prezidentské voľby nebudú priame, po prijatí ústavných zmien bude prezidenta po prvýkrát voliť 300-členný zbor voliteľov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile.

Okrem nich budú v zbore voliteľov zástupcovia regionálnych samospráv, čím si podľa analytikov Gruzínska túžba upevní moc.

Doteraz 61 opozičných poslancov naznačilo svoju neúčasť na hlasovaní o hlave štátu 14. decembra, informovala stanica Echo Kaukazu. Opozícia neuznáva legitimitu nového zákonodarného zboru a októbrové parlamentné voľby považuje za zmanipulované. Zatiaľ nie je jasné, či sa na hlasovaní zúčastnia opoziční predstavitelia samospráv.

Za nelegitímny považuje parlament aj dosluhujúca prezidentka Salome Zurabišviliová. Tú do funkcie hlavy štátu zvolili v priamej voľbe v roku 2018, keď kandidovala ako nezávislá s podporou Gruzínskej túžby, s ktorou sa medzičasom politicky rozišla. Právomoci gruzínskej hlavy štátu sú prevažne ceremoniálne.

(tasr)