Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská Lipecká oblasť sa stala terčom masívneho útoku dronov. Kyjev potvrdil zásah letiska

Ruské úrady v piatok ráno evakuovali obyvateľov z niekoľkých častí Lipeckej oblasti na juhozápade krajiny po „masívnom útoku“ ukrajinských dronov, ktorý spôsobil výbuchy a prerušil dodávky elektrickej energie, uviedol gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov. Informovali agentúry Reuters a AFP.

„Protivzdušná obrana pracuje proti nim,“ oznámil gubernátor na platforme Telegram. Zároveň uviedol, že výzvy na sociálnych sieťach na evakuáciu celého mesta Lipeck sú súčasťou psychologickej vojny zo strany Ukrajiny. Lipecká oblasť sa nachádza približne 200 kilometrov od ukrajinských hraníc.

V Lipeckej mestskej oblasti bol vyhlásený výnimočný stav a evakuovali štyri dediny, uviedol Artamonov. Niektoré z dedín, ktoré vymenoval, sa nachádzajú v blízkosti leteckej základne pri meste Lipeck.

Gubernátor sa bezprostredne nezmienil o žiadnych obetiach na životoch. Dodal však, že podľa predbežných správ bolo pri útoku zranených šesť ľudí. Podľa tlačovej agentúry AFP na zmienenej vojenskej leteckej základni vypukol požiar. Neskôr na Telegrame informoval, že počet zranených stúpol na deväť.

Kyjev neskôr potvrdil nočný útok na objekt letiska. „Ukrajinské obranné sily uplynulú noc zaútočili na letisko v Lipecku,“ uviedol na platforme Telegram generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Ako dodal, zasiahli pritom „sklady s riadenými leteckými bombami a množstvo ďalších zariadení“.

„Zaznamenaných bolo niekoľko zdrojov vznietenia, vypukol veľký požiar a došlo k viacerým detonáciám,“ spresnila armáda s tým, že na lipeckom vojenskom letisku sa nachádzali ruské lietadlá Su-34, Su-35 a Mig-31.

K útoku na Lipeckú oblasť došlo v čase, keď prokyjevské sily podnikajú novú cezhraničnú ofenzívu v susednej Kurskej oblasti, čo je zrejme najvýznamnejší útok na ruskom území od začiatku konfliktu na Ukrajine.

Ukrajinský spravodajský webový portál Kyiv Independent informoval, že v noci došlo k silným výbuchom a požiarom aj v ruskom meste Rylsk v Kurskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou.

Príčina výbuchov je stále nejasná a informácie poskytnuté ruskými orgánmi nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinská strana útoky zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká sieť drogérií konfrontuje Muska: Tesly už pre podporu Trumpa nekúpime

Nemecká sieť obchodov s drogériou Rossmann odkázala majiteľovi Tesly Elonovi Muskovi, že už pre svoj biznis nekúpi žiadne autá značky Tesla. Dôvodom je politika - presnejšie Trump. Je v tom však jeden háčik.

Obchodná vojna nemusí byť len medzi štátmi, ale pokojne aj medzi firmami samotnými. A stačí na to jedna strana. Príkladom je najnovšie oznámenie nemeckej siete s drogistickým tovarom Rossmann. Odteraz už Rossmann nebude nakupovať automobily značky Tesla do svojej flotily vozidiel, rozhodnutie vychádza z nesúladu medzi vyhláseniami generálneho riaditeľa Tesly Elona Muska a hodnotami, ktoré Tesla svojimi produktmi predstavuje, tvrdí Rossmann vo svojom vyhlásení.

Predseda predstavenstva Raoul Rossmann sa vyjadril, že "Elon Musk sa netají svojou podporou Donalda Trumpa, pričom ten opakovane označil klimatické zmeny za podvod, čo je postoj, ktorý je v ostrom kontraste s poslaním Tesly prispievať k ochrane životného prostredia prostredníctvom výroby elektromobilov."

Rossmann má v Európe okolo 4-tisíc predajní, značka je dobre známa aj na Slovensku. Väčšinu obchodov - asi 2300 má v Nemecku. Firma používa pri svojom podnikaní asi 800 automobilov, ako však podotýka poľský denník Rzeczpospolita, z týchto áut je len 34 kusov značky Tesla.

Rossmann síce vo veľkom oznamuje, že sa odteraz obráti na iných producentov elektroautomobilov, Muskova firma si to však vôbec nemusí všimnúť.

Od spoločnosti Rossmann, ktorej sa inak obchodne darí - v roku 2023 zaznamenala v Európe 14,4-percentný nárast predaja, čo je nárast z 12,15 miliardy eur na 13,9 miliardy - teda môže ísť skôr o šikovnú reklamu, ako obchodnú vojnu. V Nemecku je totiž Trump nepopulárny a Musk nedávno kritizoval nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú za podporu migrácie, Muska naopak ostro kritizujú nemecké mainstreamové médiá ako zeleno-progresívny TAZ, čiže Rossmann sa pri tom celom viac usmieva na svojich zákazníkov, ako by sa mračil na amerického miliardára.

Elon Musk pritom nedávno oznámil rozšírenie svojej fabriky Tesla pri Berlíne, za čo ho opäť kritizovali najmä zelení aktivisti.

Miešanie biznisu a politiky takýmto spôsobom je však zahrávanie sa s ohňom, ktoré sa môže nielen firme Rossmann vypomstiť.

(rp, fed)

Minúta  |  

OSN schválila svoju prvú zmluvu zameranú na počítačovú kriminalitu

Ide o prvý takýto dokument tohto orgánu. K schváleniu došlo napriek ostrému odporu aktivistov za ľudské práva, ktorí varujú pred možným nebezpečenstvom sledovania, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

Po troch rokoch rokovaní a záverečnom dvojtýždňovom zasadnutí v New Yorku členovia konsenzom schválili Dohovor OSN proti počítačovej kriminalite, ktorý teraz bude predložený Valnému zhromaždeniu na oficiálne prijatie.

Výbor pre vypracovanie zmluvy bol zriadený napriek nesúhlasu USA a Európskej únie na základe pôvodného návrhu Ruska z roku 2017.

Nová zmluva nadobudne platnosť, keď ju ratifikuje 40 členských štátov, a jej cieľom je "účinnejšie a efektívnejšie predchádzať počítačovej kriminalite a bojovať proti nej", najmä pokiaľ ide o zobrazovanie sexuálneho zneužívania detí a pranie špinavých peňazí.

Jej odporcovia - nezvyčajné spojenectvo aktivistov za ľudské práva a veľkých technologických spoločností - však odsudzujú jej príliš široký rozsah, pričom tvrdia, že by sa mohla rovnať globálnej zmluve o "sledovaní" a mohla by sa tiež využívať na represie.

V schválenom texte sa stanovuje, že pri vyšetrovaní akéhokoľvek trestného činu, za ktorý možno podľa národného práva uložiť trest odňatia slobody v trvaní najmenej štyroch rokov, môže členský štát požiadať orgány inej krajiny o akékoľvek elektronické dôkazy súvisiace s daným činom a tiež o údaje od poskytovateľov internetových služieb.

Deborah Brownová z organizácie Human Rights Watch (HRW) varovala pred "bezprecedentným multilaterálnym nástrojom na sledovanie" a uviedla, že zmluva "bude katastrofou pre ľudské práva a je temným momentom pre OSN".

"Táto zmluva je v skutočnosti právnym nástrojom represie. Môže byť použitá na potláčanie práv novinárov, aktivistov, komunity LGBT, slobodomyseľných ľudí a ďalších osôb," vyhlásila Brownová.

(tasr)

Minúta  |  

Brazília v rámci odvetného opatrenia vyhostila nikaragujskú veľvyslankyňu

Brazílska vláda sa rozhodla vyhostiť veľvyslankyňu Nikaraguy Fulviu Patriciu Castrovú po tom, ako Managua vyhostila brazílskeho ambasádora, uviedol vo štvrtok pre tlačovú agentúru AFP brazílsky diplomatický zdroj, informuje TASR.

Vzťahy medzi oboma krajinami sa v uplynulých mesiacoch zhoršili. Nikaragua reagovala "nešťastne" tým, že vyhostila brazílskeho veľvyslanca po tom, ako nedávno vynechal oficiálnu slávnosť, a Brazília jej to teraz oplatila, uviedol zdroj.

Podľa tohto zdroja však Breno de Souza nebol jediným diplomatom, ktorý dané podujatie vynechal.
Podľa viacerých exilových nikaragujských opozičných médií išlo o spomienkovú udalosť z 19. júla, keď si Nikaragua pripomína sandinistickú revolúciu, ktorá viedla k nástupu súčasného prezidenta Daniela Ortegu k moci.

Po rozhodnutí Nikaraguy vyhostiť de Souzu "Brazília reagovala vyhlásením, že to nie je produktívna cesta", uviedol zdroj. Nikaragujské orgány sa ani k jednému vyhosteniu bezprostredne nevyjadrili.
"Je to ťažký úder pre nikaragujskú diktatúru, pretože sa stane ešte izolovanejšou a osamelejšou v Latinskej Amerike, ale predovšetkým v rámci latinskoamerickej ľavicovej skupiny," povedal pre AFP bývalý veľvyslanec krajiny pri Organizácii amerických štátov (OAS) Arturo McFields, ktorý žije v exile v Spojených štátoch.

Vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré vedie ľavica, sú zmrazené odvtedy, ako Ortega ignoroval pokusy brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu sprostredkovať na žiadosť pápeža Františka prepustenie biskupa Rolanda Álvareza, uväzneného za údajné sprisahanie.

Nikaragujská vláda vo štvrtok zároveň oznámila, že prepustila sedem kňazov zadržaných minulý týždeň a poslala ich do Ríma. Boli súčasťou skupiny 13 nikaragujských kňazov umiestnených do domáceho väzenia v meste Matagalpa na severe krajiny. Vláda nezverejnila žiadne podrobnosti o zvyšných šiestich kňazoch.

(tasr)

Minúta  |  

Katalánsky parlament si po dlhšom čase zvolil za šéfa niekoho, kto nepodporuje odtrhnutie

Katalánsky parlament vo štvrtok potvrdil socialistu Salvadora Illu, spojenca španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, na post predsedu regionálnej vlády. Podľa agentúry Reuters sa tým ukončilo dlhé vládnutie predstaviteľov podporujúcich odtrhnutie Katalánska od Španielska.

Španielski vládnuci socialisti sa nedávno dohodli s umiernenou separatickou stranou Republikánska ľavica Katalánska (ERC) na podpore Illu, bývalého španielskeho ministra zdravotníctva a súčasného šéfa socialistov v Katalánsku.

Socialisti v májových regionálnych voľbách zvíťazili, ale nezískali celkovú väčšinu. Podpora ERC bola pre zvolenie Illu preto kľúčová. Napokon získal minimálnu potrebnú väčšinu 68 hlasov v 135-člennom parlamente.

O odklad štvrtkovej voľby neúspešne požiadala separatistická strana Spolu za Katalánsko (Junts), ktorej vodca Charles Puigdemont sa ráno po siedmich rokoch v dobrovoľnom exile objavil v Barcelone, kde adresoval krátky prejav svojím priaznivcom. Organizátori stanovili ich počet na približne 10.000, miestne úrady hovorili o zhruba 3500 účastníkoch.

Šesťdesiatjedenročný separatistický líder sa do vlasti vrátil aj napriek hrozbe, že ho zatknú. Za úlohu pri neúspešnom pokuse o vyhlásenie nezávislosti Katalánska v roku 2017 je na neho vydaný zatykač.
Puigdemont vystúpil na pódiu v centre mesta obklopený predstaviteľmi svojej strany pri Víťaznom oblúku neďaleko katalánskeho parlamentu. Potom z miesta zmizol.

Katalánska polícia po ňom odvtedy pátra. V Barcelone aj mimo mesta postavila zátarasy a vykonávala aj kontroly vozidiel. Dosiaľ zadržala dvoch policajtov, ktorých podozrieva z napomáhania pri úteku Puigdemonta. Jeden z nich údajne poskytol biele vozidlo, v ktorom politik ušiel.

Puigdemont stál na čele regionálnej vlády Katalánska v roku 2017, keď presadila nezákonné referendum o odtrhnutí sa od Španielska. Nasledovalo vyhlásenie krátkej nezávislosti, madridské úrady ju však zrušili. Puigdemont onedlho nato ušiel do zahraničia, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, ale španielska justícia ho stále hľadá.

(tasr)

Minúta  |  

Potvrdené. Harrisová bude s Trumpom debatovať v septembri

Americká televízna stanica ABC vo štvrtok večer potvrdila, že 10. septembra usporiada prezidentskú predvolebnú debatu medzi demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou a republikánom Donaldom Trupom.

"Viceprezidentka Harrisová aj bývalý prezident Trump potvrdili, že sa (na debate) zúčastnia," uviedla ABC na sociálnej sieti X.

Trump predtým na tlačovej konferencii hovoril, že chce až tri debaty, pričom navrhol termíny 4., 10. a 25. septembra, s ktorými podľa neho súhlasili aj stanice Fox News a NBC. Debatu však zatiaľ potvrdila iba ABC.

Zároveň prisľúbil "pokojné odovzdanie" moci v prípade, že novembrový súboj o Biely dom prebehne spravodlivo. "Samozrejme, že dôjde k pokojnému odovzdaniu, ako to bolo aj minule," uviedol Trump na margo volieb z roku 2020, v ktorých zvíťazil súčasný prezident USA Joe Biden.

Donald Trump tiež bez uvedenia podrobností uviedol, že viceprezidentskú debatu medzi demokratickým senátorom z Minnesoty Timom Walzom a Trumpovým spolukandidátom Jamesom Davidom Vanceom usporiada televízia CBS.

Trump tiež potvrdil, že v pondelok bude viesť rozhovor s americkým miliardárom Elonom Muskom, ktorý vopred avizoval na svojej sociálnej sieti Truth Social začiatkom tohto týždňa. Muska na tlačovej konferencii označil za odvážneho, pretože Trumpovi vyjadril podporu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.