Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Princ Harry a Meghan prišli do Kolumbie na turné proti diskriminácii

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan pricestovali vo štvrtok do Kolumbie, kde sa na pozvanie viceprezidentky Francie Márquezovej zúčastnia na sérii podujatí proti diskriminácii a kybernetickému obťažovaniu.

Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu sa stretnú so ženami a mladými ľuďmi v rámci programu, ktorého cieľom je "zviditeľniť a riešiť problém, ktorý sa dnes týka celého ľudstva - kyberšikanovanie, násilie v digitálnom prostredí a diskriminácia", uviedla Márquezová na tlačovej konferencii.

V hlavnom meste Bogota sa Harry a jeho manželka, americká herečka, zúčastnia na univerzitnom fóre o "zodpovednej digitálnej budúcnosti". Potom sa presunú do karibského mesta Cartagena, kde podľa tlačových správ navštívia obec San Basilio de Palenque založenú v 18. storočí utečenými otrokmi.

Poslednou zastávkou ich turné, ktoré sa skončí v nedeľu, bude mesto Cali na západe krajiny. Podľa jeho starostu sa tam dvojica zúčastní na festivale africkej hudby.

Na všetkých troch miestach sa kráľovský pár "stretne s mladými ženami a sociálnymi lídrami", dodala Márquezová, prvá černoška vo funkcii viceprezidentky tejto juhoamerickej krajiny.

Meghan, ktorá je rasovo zmiešaná, sa v minulosti sťažovala, že je terčom diskriminácie.

Návšteva bude predchádzať celosvetovej ministerskej konferencii o ukončení násilia páchaného na deťoch, ktorá sa uskutoční 7. a 8. novembra v Bogote.

Na tlačovej konferencii pred ich príchodom Márquezová povedala, že ju k pozvaniu inšpiroval dokumentárny film spoločnosti Netflix o Harrym a Meghan, ktorý ju dojal, dopĺňa tlačová agentúra DPA. Kontroverzný šesťdielny seriál, odvysielaný len tri mesiace po smrti britskej kráľovnej Alžbety II., odhalil ich problematický vzťah s kráľovskou rodinou a udalosti, ktoré v roku 2020 viedli k ich rozhodnutiu odstúpiť od monarchie.

Harry a Meghan sa zriekli kráľovských povinností a už necestujú na žiadosť britskej vlády na oficiálne zahraničné návštevy, keď cestovné náklady zvyčajne hradil štátny príspevok financovaný daňovými poplatníkmi.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Kirby: Izrael aj Hamas musia byť pripravení na kompromis

Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby vo štvrtok apeloval na zástupcov Izraela aj palestínskeho militantného hnutia Hamas, aby počas rokovaní o prímerí v Pásme Gazy ukázali pripravenosť prijať kompromis.

 "Obe strany musia dokázať, že vedia urobiť kompromis. Obe strany musia dokázať, že vedia urobiť prvý krok," vyhlásil Kirby pre televíziu CNN. Rokovania prebiehajúce v katarskej metropole Dauha sú podľa neho "o implementácii detailov dohody samotnej, menších rozdielov, o ktorých nepochybujeme, že ich možno podmienkami napĺňania dohody ešte viac zmenšiť."

"Viete, keď sa dostanete k záveru rokovania a rokujete o takých detailoch, práve takéto rokovania sú najťažšie a najdrsnejšie," odpovedal Kirby na otázku, či izraelský premiér Benjamin Netanjahu postupuje konzistentne alebo či neustále mení svoje požiadavky. Zároveň však vyjadril nádej, že počas ďalších hodín a dní sa podarí dosiahnuť pokrok.

"V hnutí Hamas nevidíme potrebu novej dohody," povedal vysokopostavený predstaviteľ militantov Usáma Hamdán. Zdroj z Hamasu predtým uviedol, že hnutie dalo sprostredkovateľom jasne najavo, že nebude akceptovať ďalšie manévre Izraela v súvislosti so správami, že vláda tamojšieho premiéra Benjamina Netanjahua sa v úvodnej fáze po novom pokúša zabezpečiť prepustenie 33 rukojemníkov.

Katar, Egypt a USA už niekoľko mesiacov pôsobia ako sprostredkovatelia mierových rokovaní medzi Izraelom a Hamasom, ktoré majú ukončiť vojnu v Pásme Gazy. Tá vypukla po útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Pri útoku zahynulo 1 200 ľudí. Militanti tiež zajali približne 250 rukojemníkov.

(tasr, dpa, cnn)

Minúta  |  

Lukašenko: Ukrajina a Rusko by mali začať rokovať, vojna prospieva iba Západu

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa obáva rozšírenia konfliktu do Bieloruska. Vyzval Rusko a Ukrajinu na rokovania a ukončenie vojny, z ktorej podľa neho profituje iba Západ. Uviedol to vo štvrtok v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu.

V rozsiahlom, takmer dve hodiny trvajúcom rozhovore, Lukašenko uviedol, že pokračovanie vojny na Ukrajine si želajú iba "vysokopostavené osoby amerického pôvodu." Západ podľa neho podporuje Kyjev, pretože chce, aby sa Rusko a Ukrajina vo vojne navzájom zničili.

Rozhovor sa uskutočnil v čase, keď ukrajinské jednotky pokračujú v ofenzíve v ruskej Kurskej oblasti, ktorá trvá už viac ako týždeň. Kyjev uviedol, že jeho jednotky na niektorých miestach v oblasti postúpili až o 32 kilometrov.

Lukašenko v rozhovore naznačil, že Kyjev by mohol mať v úmysle napadnúť Bielorusko a vyhlásil, že nedovolí ukrajinským jednotkám "pošliapať našu krajinu". Neposkytol však žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že Ukrajina pripravuje vojenskú operáciu na bieloruskom území.

Bieloruský prezident patril od začiatku ruskej invázie medzi najväčších podporovateľov Ruska, ktorého jednotkám umožnil podniknúť inváziu na Ukrajinu aj zo svojho územia. Reuters však poukazuje na to, že Lukašenko v aktuálnom rozhovore vyzýval na rokovania. "Poďme si sadnúť za rokovací stôl a ukončime túto potýčku. Nepotrebujú to ani Ukrajinci, ani Rusi, ani Bielorusi. Potrebujú to iba oni (Západ, pozn. TASR)."

V rozhovore Lukašenko taktiež uviedol, že Západ stavil na to, že destabilizácia situácie v Kursku podnieti vyhlásenie mobilizácie v Bielorusku aj v Rusku, čo "otrasie spoločnosťou zvnútra."

"Nechceme eskaláciu a nechceme vojnu proti celému NATO. To nechceme," povedal. Upozornil však, že ak Ukrajina bude provokovať Bielorusko, "nebudeme mať inú možnosť". Konflikt označil za "spoločnú vojnu" Bieloruska a Ruska proti "beštiám" - Kyjevu a jeho západným spojencom.

Minulý týždeň Lukašenko obvinil Ukrajinu z narušenia vzdušného priestoru prostredníctvom dronov a k ukrajinským hraniciam vyslal dodatočné vojenské jednotky.

Na margo použitia ruských jadrových zbraní na bieloruskom území uviedol, že nevidí dôvod na ich použite, pokiaľ nebudú narušené bieloruské hranice.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Video: Pri nehode džípu na diaľnici v USA vyleteli z auta batoľatá. Otec ich nepripútal

Zrážka dvoch áut na diaľnici predmestia Houstonu sa stala v nedeľu. Jedno z áut sa niekoľkokrát prevrátilo a následkom toho vymrštilo na cestu dve malé deti - jednoročné a štvorročné. Obidve oblečené len v plienkach.

Vyšetrovanie nehody podľa NBC News ukázalo, že ani jedno z detí sa v čase nehody nenachádzalo v autosedačke. "Sedeli len vzadu vo vozidle, neboli k ničomu pripútané," povedal zástupca šerifa. Obe deti ošetrili v nemocnici a sú vo vážnom, ale v stabilizovanom stave.

Ich otca ošetrili s ľahkými zraneniami a prepustili do domácej liečby. Hoci zatiaľ neboli vznesené žiadne obvinenia, úrad šerifa potvrdil, že prípad sa naďalej vyšetruje a obvinenie proti otcovi batoliat "budú pravdepodobne vznesené čoskoro".

Tamojší zákon vyžaduje, aby deti mladšie ako osem rokov boli upevnené v detských bezpečnostných sedačkách.

Podľa Národného úradu pre bezpečnosť cestnej premávky môžu detské bezpečnostné sedačky znížiť riziko smrteľného zranenia o 54 percent u batoliat vo veku 1 až 4 roky. V roku 2022 až 39 percent detí usmrtených pri dopravných nehodách nebolo riadne pripútaných.

(max)

Minúta  |  

Nemecko chce tento rok presunúť na Ukrajinu dva systémy protivzdušnej obrany či 30 tankov

Generálmajor Christian Freuding, šéf pracovnej skupiny pre koordináciu pomoci Kyjevu na nemeckom ministerstve obrany, vo videu oznámil, že Nemecko má pripravený zoznam rozsiahlej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Tú v tomto roku plánujú Kyjevu aj doručiť.

Na zozname sa podľa ruskej tlačovej agentúry TASS nachádzajú dva systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM a IRIS-T SLS, približne 30 tankov Leopard 1A5, 10 protilietadlových samohybných zbraní Gepard (SPAAG), 400 obrnených vozidiel MRAP, 12 PzH 2000 a 4 samohybné delá Zuzana 2, ako aj samohybné delá RCH 155.

Okrem toho zoznam obsahuje rôzne typy dronov a protidronových systémov, logistickú dopravu vrátane rôznych typov nákladných áut, zdravotníckych potrieb či poľnej nemocnice.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu. Celkovo vyčlenilo Kyjevu prostriedky na vojenskú podporu a prevzalo záväzky na budúce výdavky vo výške asi 28 miliárd eur.

(max)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident chce vytvoriť poradný orgán na pracovnej úrovni so Severnou Kóreou

Prezident Južnej Kórei Jun Sok-jol vidí v spoločnom poradnom orgáne so Severnou Kóreou cieľ diskusie o spôsoboch zmiernenia napätia a obnovenia hospodárskej spolupráce. Predstavil tiež svoju víziu zjednotenia týchto susedných krajín.

Jun využil prejav pri príležitosti Dňa národného oslobodenia na predstavenie plánu zjednotenia a na nové oslovenie Pchjongjangu po nedávnej ponuke jeho vlády na poskytnutie pomoci pri povodňových škodách v KĽDR, ktorá bola podľa jeho slov odmietnutá.

Zjednotená Kórea sa však zdá byť vzdialenou perspektívou, keďže vzťahy medzi oboma krajinami sú na najnižšom stupni za uplynulé desaťročia. Severná Kórea sa usiluje o rozvoj svojich jadrových a raketových kapacít a podniká kroky na prerušenie vzťahov s Južnou Kóreou, pričom ju opätovne definuje ako nepriateľský štát.

Severokórejský vodca Kim Čong-un začiatkom roka označil Južnú Kóreu za "hlavného nepriateľa" a vyhlásil, že zjednotenie už nie je možné. Jun uviedol, že vznik "medzikórejskej pracovnej skupiny" by mohol pomôcť zmierniť napätie a riešiť všetky otázky od hospodárskej spolupráce cez výmeny ľudí až po stretnutia rodín, ktoré rozdelila kórejská vojna v rokoch 1950 až 1953.

Poradkyňa Bieleho domu pre región východnej Ázie Mira Rappová-Hooperová vo Washingtone uviedla, že Severná Kórea neprejavila záujem o dialóg, ale USA, Južná Kórea a Japonsko budú naďalej koordinovať diplomatické stratégie v tomto smere.

"V konečnom dôsledku dúfame, že Pchjongjang niekedy uzná za vhodné nadviazať kontakt aspoň s jedným z nás," povedala. "Ak si viac Severokórejčanov uvedomí, že zjednotenie prostredníctvom slobody je jedinou cestou k zlepšeniu ich života, a budú presvedčení, že zjednotená Kórejská republika ich prijme, stanú sa pevnými, priateľskými silami za zjednotenie založené na slobode," vyhlásil juhokórejský prezident.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.