Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hamas odmieta nové izraelské podmienky v rozhovoroch o prímerí v Pásme Gazy

Palestínske militantné hnutie Hamas v nedeľu vyhlásilo, že odmieta nové podmienky Izraela predložené v rámci rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, čím ešte viac spochybnilo šance na dosiahnutie prelomu v najnovšom úsilí o ukončenie desať mesiacov trvajúcej vojny.

Mesiace trvajúce rozhovory nepriniesli dohodu o ukončení ničivej vojenskej kampane Izraela v Pásme Gazy, ani o prepustení zvyšných rukojemníkov, ktorých sa Hamas zmocnil pri útoku na Izrael vlani 7. októbra, čo vyvolalo vojnu.

Medzi kľúčové sporné body prebiehajúcich mierových rozhovorov sprostredkovaných Spojenými štátmi, Egyptom a Katarom patrí izraelská prítomnosť v tzv. filadelfskom koridore - úzkom a 14,5 kilometra dlhom úseku pozdĺž južných hraníc Pásma Gazy s Egyptom.

Hamas tvrdí, že Izrael ustúpil od záväzku stiahnuť svoje vojská z tohto koridoru, pričom predložil ďalšie nové podmienky vrátane kontroly vysídlených Palestínčanov, ktorí sa po začatí platnosti prímeria vrátia do hustejšie obývanej severnej časti enklávy.

"Nebudeme akceptovať diskusie o ustúpení od toho, na čom sme sa dohodli 2. júla, ani diskusie o nových podmienkach," povedal v nedeľu pre televíznu stanicu al-Aksá predstaviteľ Hamasu Usáma Hamdán.

Hamas v júli prijal návrh USA na začatie rozhovorov o prepustení izraelských rukojemníkov, vrátane vojakov a mužov, 16 dní po prvej fáze dohody zameranej na ukončenie vojny v Pásme Gazy, uviedol vysokopostavený zdroj z Hamasu.

Hamdán tiež uviedol, že Hamas odovzdal sprostredkovateľom svoju odpoveď na najnovší návrh. Dodal, že vyjadrenia USA o blížiacej sa dohode sú falošné.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Muž podozrivý z útoku na festivale v Solingene mal byť deportovaný už pre rokom, tvrdí Bild

Nemecká polícia v nedeľu oznámila, že sa jej sám prihlásil 26-ročný muž, ktorý tvrdí, že stál za piatkovým útokom nožom na festivale v meste Solingen. Podozrivý je sýrsky občan, ktorý v Nemecku požiadal o azyl, potvrdila polícia pre tlačovú agentúru The Associated Press.

Agentúra DPA bez citovania konkrétnych zdrojov uviedla, že jeho žiadosť o azyl zamietli a že už vlani mal byť deportovaný. Čas na deportáciu do Bulharska však uplynul po šiestich mesiacoch, po ktorých "Spolkový úrad pre migráciu udelil teroristovi Islamského štátu (IS) ,doplnkovú ochranu´,“ informuje Bild a dodáva, že muž neskôr žil v utečeneckom centre v Solingene.

Podľa Dublinského dohovoru je za azylové konanie zodpovedná krajina EÚ, do ktorej žiadateľ o azyl prvýkrát vstúpil. V tomto prípade zrejme ide o Bulharsko. Nemecké úrady zrejme netušili o možných väzbách Sýrčana na Islamský štát (IS), ako radikála ho pred útokom neevidovali.

Pri útoku na festivale v meste Solingen zomreli traja ľudia a osem ďalších utrpelo zranenia. Polícia v Düsseldorfe uviedla, že muž „vyhlásil, že je zodpovedný za útok“. „Účasť tejto osoby na tomto trestnom čine sa v súčasnosti intenzívne vyšetruje," dodala polícia.

V sobotu sa k útoku prihlásila teroristická organizácia Islamský štát, ale neposkytla nijaké dôkazy. Extrémistická organizácia na svojej stránke uviedla, že útočník sa zameral na kresťanov a ako „vojak Islamského štátu“ vykonal útoky v piatok večer, „aby pomstil moslimov v Palestíne a všade inde“. Nemecká prokuratúra v nedeľu uviedla, že podozrivý zdieľa radikálnu ideológiu Islamského štátu a konal na základe takéhoto presvedčenia.

Obeťami piatkového útoku sa stali dvaja muži vo veku 67 a 56 rokov a jedna 56-ročná žena. „Festival diverzity“ v Solingene sa začal v piatok a mal trvať do nedele. Niekoľko pódií v centre mesta ponúkalo atrakcie, napríklad živú hudbu, kabaret a akrobaciu. Po piatkovom útoku však mesto zvyšok festivalu zrušilo.

(sita, dak)

Minúta  |  

Polícia našla osobu, ktorá zmizla pod hladinou na Kuchajde, bez známok života

Polícia v nedeľu večer pátrala po osobe, ktorá mala skočiť do vody na bratislavskej Kuchajde a nevynoriť sa. Podarilo sa ju vypátrať bez známok života.

"V súvislosti s pátraním po osobe, ktorá mala skočiť do vody na Kuchajde a následne sa nevynorila, policajti tretieho bratislavského okresu v spolupráci s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru realizovali potrebné úkony za účelom jej vypátrania. Približne o 19.30 h bolo pátranie ukončené, nakoľko osobu sa podarilo vo vodnej ploche nájsť, avšak bez známok života," uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Jana Šimunková.

Dodala, že policajti aktuálne na mieste vykonávajú neodkladné a neopakovateľné úkony súvisiace s uvedenou udalosťou.

(tasr)

Minúta  |  

V Budapešti sa vykoľajil vlak IC z rumunskej Kluže. Nikto sa nezranil

Päť vozňov vlaku InterCity smerujúceho z rumunskej Kluže do Budapešti sa vykoľajilo v nedeľu večer v blízkosti Východnej stanice (Keleti pályaudvar). Pri nehode sa nikto nezranil. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Vykoľajený vlak IC Claudiopolis zablokoval príjazdové koľajnice Východnej stanice, ktorá preto nemohla prijímať ani vypravovať žiadne vlaky. Maďarská železničná spoločnosť MÁV upozornila cestujúcich na obmedzenia, výrazné meškania i na vynechanie vlakových spojov na uvedenej železničnej stanici.

(tasr)

Minúta  |  

Masy bieloruských vojakov a ex-vagnerovcov prišli k hraniciam Ukrajiny. Kyjev sa obáva útoku

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v nedeľu uviedlo, že pod zámienkou vojenských cvičení sa v blízkosti bielorusko-ukrajinských hraníc zhromaždilo veľké množstvo vojenského personálu a techniky bieloruských ozbrojených síl. V rovnakej oblasti boli spozorovaní aj bývalí členovia ruskej Vagnerovej skupiny.

Bieloruská armáda podľa ukrajinských spravodajských služieb zhromažďuje veľké množstvo vojenského personálu ako aj zbraní a vojenského vybavenia vrátane tankov, delostreleckých systémov, salvových raketometov, systémov protivzdušnej obrany a bojového ženijného vybavenia.

Podľa stanoviska, ktoré cituje spravodajský web Ukrajinska pravda, sa jednotky zhromaždili v Homeľskej oblasti, teda v bieloruskom regióne nachádzajúcom sa geograficky najbližšie ku Kyjevu.

„Vyzývame bieloruských predstaviteľov, aby sa pod tlakom Moskvy vyvarovali chýb, ktoré by mali tragické následky pre ich krajinu, a ozbrojené sily, aby zastavili nepriateľské manévre a presunuli sily od ukrajinskej štátnej hranice na vzdialenosť presahujúcu dosah zbraňových systémov Bieloruska,“ apeluje v stanovisku ukrajinský rezort.

Vojenská technika počas rusko-bieloruského vojenského cvičenia v roku 2021, ilustračný obrázok. Foto: Profimedia.sk

Ukrajina: My nepriateľské akcie nepodnikneme

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ďalej zdôraznilo, že Ukrajina nikdy nepodnikla a ani nepodnikne žiadne nepriateľské akcie proti bieloruskému ľudu.

"Upozorňujeme, že v prípade narušenia ukrajinskej hranice Bieloruskom naša krajina prijme všetky potrebné opatrenia na uplatnenie práva na sebaobranu garantovaného Chartou OSN. V tomto prípade každá skupina vojsk, vojenské zariadenie a vojenská zásobovacia trasa v Bielorusku budú legitímnymi cieľmi pre ozbrojené sily Ukrajiny,“ uviedlo ministerstvo.

Pripomeňme, že pod zámienkou vojenského cvičenia nastala vo februári 2022 plnohodnotná vojna Ruska proti Ukrajine a že Bielorusko poskytlo pre vtedajší prvotný útok aj časť svojho územia vrátane spomenutej Homeľskej oblasti.

Vojenská technika sa zúčastňuje na vojenskej prehliadke pri príležitosti Dňa nezávislosti Bieloruska 3. júla 2018. Foto: Profimedia.sk

Predchádzali tomu súvisiace slová Lukašenka

Alexander Lukašenko, prezident Bieloruska, 18. augusta vyhlásil, že jeho krajina poslala k ukrajinským hraniciam asi tretinu svojej armády pre prítomnosť viac ako 120-tisíc ukrajinských vojakov.

Dňa 15. augusta Lukašenko v rozhovore povedal, že Rusko pošle svojich vojakov do Bieloruska, aby poskytol vojenskú podporu v prípade agresie proti Minsku.

Oznámenie Ukrajiny o potencionálnom útoku z Bieloruska prichádza v čase, kedy sa ruské sily blížia k doneckému mestu Pokrovsk, ktorého dobytím by získali najväčšie sídlo od mája 2023. Na druhej strane, Ukrajinská armáda si stále drží relatívne rozsiahle pozície v ruskej Kurskej oblasti.

(tod)

Minúta  |  

USA pomáhali sledovať útoky Hizballáhu na Izrael, na protiúdere sa nezúčastnili

Spojené štáty pomáhali sledovať paľbu rakiet a dronov, ktoré libanonské militantné hnutie Hizballáh v noci na nedeľu vypustilo na Izrael, ale nezúčastnili sa na úderoch na Libanon ani na zostreľovaní striel, uviedol predstaviteľ amerického rezortu obrany.

"USA sa nezúčastnili na preventívnych úderoch Izraela. Poskytli sme určitú podporu ISR (spravodajstvo, sledovanie a prieskum), pokiaľ ide o sledovanie prichádzajúcich útokov libanonského Hizballáhu, ale neuskutočnili sme žiadne kinetické operácie, pretože neboli potrebné," uviedol činiteľ pod podmienkou zachovania svojej anonymity.

"Naďalej pozorne sledujeme situáciu a zostávame dobre pripravení podporiť obranu Izraela pred útokmi zo strany Iránu alebo akýchkoľvek jeho zástupcov," dodal predstaviteľ.

Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh v nedeľu poprel, že izraelská armáda zničila tisíce raketometov tejto radikálnej militantnej skupiny.

"Reči o tom, že odboj (Hizballáh) sa chystal odpáliť 8-tisíc alebo 6-tisíc rakiet a dronov a že (Izrael) to prekazil, sú falošné tvrdenia," povedal Nasralláh v televíznom prejave a dodal, že boli zničené len "desiatky raketometov".

Izraelská armáda uviedla, že Hizballáhu sa nepodarilo zasiahnuť vojenskú spravodajskú základňu neďaleko Tel Avivu, ktorá bola podľa vodcu libanonskej ozbrojenej skupiny v nedeľu terčom raketového a dronového útoku. "Môžem potvrdiť, že na základni Glilot nedošlo k žiadnemu zásahu," povedal hovorca izraelskej armády.

Hizballáh vypálil rakety typu Kaťuša s cieľom zmiasť systém protivzdušnej obrany Železná kupola, aby jeho drony mohli preniknúť do izraelského vzdušného priestoru, spresnil v televíznom prejave Nasralláh.

Hizballáh už dávnejšie prisľúbil odplatu za zabitie svojho vysokopostaveného veliteľa Fuáda Šukra, ktorý zahynul v júli pri izraelskom útoku v Bejrúte.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.