Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin zhabal od Googlu 100 miliónov dolárov, ktoré použil na vojnovú propagandu

Ruské úrady zhabali od spoločnosti Google viac ako 100 miliónov dolárov, ktoré použili na financovanie propagandy podporujúcej vojnu na Ukrajine. Ukazujú to súdne dokumenty.

Američania odhalili, že ešte v roku 2022 súdni exekútori zobrali finančné prostriedky z ruských bankových účtov technologického giganta a tým priviedli jeho pobočku v Rusku do bankrotu.

Podľa dostupných dokumentov správcovia konkurzu odovzdali všetky finančné prostriedky ruským televíznym kanálom vrátane štátnej RT a Tsargrad, ktoré sa zaviazali použiť prostriedky na podporu vojny na Ukrajine.

Ruská pobočka spoločnosti Google vyhlásila bankrot v roku 2022 a uviedla, že Kremeľ zhabal finančné prostriedky, no v súčasnosti stále nie je jasné, koľko ich vzal.

(mep)

Minúta  |  

Zelenskyj ohlásil postup ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že jednotkám Kyjeva sa podaril menší postup do vnútra územia ruskej Kurskej oblasti a ovládli tam ďalšie dve obce. Došlo k tomu viac než dva týždne po začiatku prekvapivej ofenzívy na ruské územie.

"Práve som hovoril s vrchným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Oleksandrom Syrským, a je tu postup našich vojakov v Kurskej oblasti. Od jedného do troch kilometrov. Dve ďalšie obce boli prevzaté pod našu kontrolu," povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve.

Ako zároveň dodal, v spomenutej oblasti na západe Ruska prebiehajú "aktívne akcie v ďalšej obci" a ukrajinská armáda zajala ďalších vojnových zajatcov, citujú agetúry AFP a DPA.

Ukrajinské sily vpadli na územie Kurskej oblasti 6. augusta a podarilo sa im získať pod kontrolu už desiatky obcí. Kurská jadrová elektráreň pri meste Kurčatov sa nachádza približne 60 kilometrov od mesta Sudža, ktoré v súčasnosti ovládajú ukrajinské jednotky. Agentúra Reuters informuje, že tvrdé boje zúria približne 30 kilometrov od elektrárne.

(tasr)

Minúta  |  

Poradca premiéra Bekmatov dostal výzvu z vlastnej strany, aby sa vzdal funkcie

Mimoparlamentná strana Socialisti.sk apeluje na svojho predsedu Artura Bekmatova aby ukončil pomerne rozsiahlu spoluprácu so Smerom. Ten sa k téme doposiaľ nevyjadril.

Artur Bekmatov je v súčasnosti predsedom malej ľavicovej strany Socialisti.sk, ktorú zakladal historik Eduard Chmelár. V minulých parlamentných voľbách figuroval na kandidátke Smeru. Aj napriek tomu, že nebol zvolený za poslanca, stal sa poradcom premiéra Roberta Fica a tiež aj poslaneckým asistentom poslanca za Smer Michala Stušku.

Zhruba pred mesiacom sa strana Socialisti.sk začala pomerne ostro vyhradzovať voči politike súčasnej vládnej koalície a naďalej v tom pokračuje.

Robert Fico v priebehu minulého týždňa odvolal z funkcie poradcu premiéra Eduarda Chmelára, ktorý je čestným predsedom strany Socialisti.sk. Po odvolaní Chmelára prišla výzva od Bekmatovej strany, aby sa on sám vzdal svojich funkcií. Ako upozorňujú Aktuality, Bekmatov na tieto udalosti reaguje mlčaním.

V stanovisku strany k téme sa píše: „Smer sa tiež stále viac približuje k neoľudákom, čo sa naplno ukázalo aj pri konflikte Eduarda Chmelára s ministrom Tarabom. V tomto kontexte teda vyzývame predsedu hnutia Artura Bekmatova, aby zvážil, či má prioritu jeho pôsobenie v rámci Úradu vlády SR a NR SR a osobné materiálne výhody z toho plynúce, alebo vedenie hnutia Socialisti.sk.“

Ku kritike Bekmatova sa pridal aj sám Chmelár. „To, čo mu zazlievam, je fakt, že nevybojoval žiadne ďalšie miesta pre členov Socialistov.sk ani na kandidátke, ani v štátnych úradoch, že to hnutiu nič neprinieslo, že hral len na seba, že stranu nikam neposunul, lebo v parlamentných voľbách pod krídlami Smeru získala iba toľko hlasov, čo samostatne pod mojím vedením tri roky predtým a eurovoľby dopadli takým fiaskom, že Socialisti.sk sa už neobjavujú ani v prieskumoch nad 0,1 %. Z toho je potrebné vyvodiť dôsledky a porozmýšľať, ako ďalej,“ napísal na Facebooku.

(mep)

Minúta  |  

Prezidentská kampaň USA: Harrisová má nad Trumpom štvorbodový náskok, tvrdí model

Kamala Harrisová, ktorá kandiduje v tohtoročných amerických prezidentských voľbách za Demokratickú stranu získala v predvolebnom modeli štvorbodový náskok nad jej hlavným rivalom a bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Náskok získala Harrisová v národnom prieskume verejnej mienky po tom, ako nezávislého kandidáta Roberta F. Kennedyho Jr. vyradili z modelu prieskumu, píše americký portál Newsweek. „Tak ako všetko ostatné v prezidentskej kampani, aj odstúpenie Roberta F. Kennedyho z prezidentskej kampane bolo čudné,“ cituje portál Natea Silvera, ktorý zverejnil výsledky predvolebného modelu

Podľa Silverovho modelu Harrisová vedie nad Trumpom v štátoch s historicky vyrovnanou podporou strán demokratov a republikánov, ako aj na celoštátnej úrovni. Kandidátka demokratov vedie nad bývalým americkým prezidentom v Arizone (46,6 percenta ku 45,1 percenta), Michigane (48 percenta ku 44,6 percenta), Pensylvánii (47,7 percenta ku 46 percenta) a Wisconsine (48,9 percenta ku 45,5 percenta).

Trump však vedie v Georgii, kde mu vyjadrilo podporu 47,5 percenta respondentov oproti 46,8 percentám pre Harrisovú. Tesný súboj zostáva v Severnej Karolíne, kde má Harrisová 46,8 percenta a Trump 46,5 percenta, a v Nevade, kde Harrisová vedie nad Trumpom so 46,2-percentnou podporou ku jeho 45-percentnej podpore.

Ak by novembrové voľby odzrkadľovali Silverove najnovšie výsledky prieskumov, Harrisová by vyhrala boj o prezidentské kreslo, konštatuje Newsweek.

(dak)

Minúta  |  

USA sa stále usilujú o dosiahnutie dohody o prímerí v Pásme Gazy

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty sa v egyptskej Káhire stále "horlivo" pokúšajú presadiť dohodu o prímerí v Pásme Gazy. Vyjadril taktiež obavy pred ďalšou eskaláciou konfliktu na Blízkom východe.

Zdroje agentúry Reuters už skôr uviedli, že rokovania v Káhire medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom o prímerí a prepustení rukojemníkov boli neúspešné a nepriniesli žiadnu dohodu. Obe strany údajne odmietli viacero kompromisných návrhov.

Sullivan na tlačovej konferencii v kanadskom Halifaxe uviedol, že americká delegácia stále rokuje so sprostredkovateľmi z Egypta a Kataru, ako aj s izraelskými diplomatmi.

Na margo nedeľných raketových útokov libanonského hnutia Hizballáh na Izrael uviedol, že USA sa obávajú, že konflikt na Blízkom východe prerastie do väčšej vojny. Dodal, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je v sústavnom kontakte s Izraelom a o aktuálnej situácii v súvislosti s útokmi Hizballáhu je informovaná.

(tasr)

Minúta  |  

Pri útoku dronu na severe Mali zahynulo 21 civilistov vrátane 11 detí

Pri útoku dronu v dedine Tinzaouaten na severe Mali pri hraniciach s Alžírskom údajne zahynulo 21 civilistov vrátane 11 detí. V noci na pondelok to potvrdil hovorca povstalcov z hnutia Stály strategický rámec pre obranu azawádskeho ľudu (CSP-PSD).

Povstalci uviedli, že útoky malijskej armády v nedeľu najskôr zasiahli miestnu lekáreň. Následne zaútočili aj na skupinu ľudí, ktorá sa zhromaždila pri mieste prvotného útoku. "Predbežná bilancia týchto zločineckých útokov je 21 zabitých civilistov vrátane 11 detí a vedúceho lekárne, desiatky zranených a obrovské materiálne škody," uvádza sa vo vyhlásení povstaleckej koalície.

Letecké útoky potvrdila aj malijská armáda, ktorá uviedla, že cielili na teroristov. Pokiaľ sa informácia potvrdí pôjde o najväčší počet obetí následkom útoku dronu od minuloročného vypovedania mierovej dohody medzi vládnucou vojenskou juntou a povstaleckými skupinami z radov Tuaregov, ktorí sa usilujú o nezávislosť severných častí Mali, pripomína AP.

K úderom došlo niekoľko týždňov po tom, čo malijská armáda a žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny utrpeli porážku od Tuaregov v blízkosti Tinzaouatenu. Pri ozbrojenom strete na konci júla zahynulo 84 ruských žoldnierov a 47 malijských vojakov. Malijská vojenská junta viní Ukrajinu z pomoci povstalcom, ktorým údajne dodali potrebné informácie, ktoré im umožnili podniknúť úspešný útok.

Tuaregovia sú etnická skupina, ktorá obýva saharskú oblasť vrátane časti severného Mali. Mnohí z nich sa cítia marginalizovaní malijskou vládou. Ich separatistická koalícia začala povstanie proti vláde junty v Mali v roku 2012, ale neskôr sa povstania zmocnili islamistické skupiny. V roku 2015 podpísala mierovú dohodu s vládou v Bamaku, ale CSP-PSD koncom roka 2023 od rokovaní odstúpilo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.