Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Agrorezort vyzýva poľnohospodárov, aby žiadali o dotácie z eurofondov

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR spolu s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) a so združeniami zastupujúcimi farmárov vyzvali poľnohospodárov, aby žiadali o preplatenie svojich projektov z eurofondov.

V tomto roku treba dočerpať ešte približne 267 miliónov eur z eurofondových výziev, v budúcom roku približne 300 miliónov eur. Ak sa peniaze nepodarí vyčerpať, prepadnú. V utorok o tom informoval minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

„Dohodli sme sa, že spravíme spoločnú výzvu, aby sme vyzvali celý sektor od potravinárov, poľnohospodárov, lesníkov, obce, mestá a všetkých dotknutých, ktorí sú v tom balíku vyše 600 miliónov eur, aby aj oni dali ruku k dielu, aby boli efektívni a dávali žiadosti o platby, aby to nenechávali na poslednú chvíľu," uviedol Takáč.

Na zrýchlenie čerpania rezort pripravil niekoľko opatrení od zvýšenia pracovníkov cez zefektívnenie procesov vyhodnocovania žiadostí o nenávratné finančné prostriedky až po zníženie byrokracie. Takáč pripomenul, že rezort zaviedol malé investície do 100-tisíc eur, znížil počet kontrol zo 100 percent na 5 percent, doplnil finančné prostriedky do jednotlivých výziev či zaviedol zálohové platby.

Podľa generálneho riaditeľa PPA Mareka Čepka spravili všetky možné systémové opatrenia na to, aby sa zrýchlilo čerpanie z programu rozvoja vidieka. Potrebujú však aj súčinnosť prijímateľov týchto dotácií.

Doplnil, že pri žiadostiach o platby sa stretávajú s chýbajúcimi povinnými prílohami, žiadatelia neplnia podmienky či robia zmeny v projektoch, o ktorých včas neinformujú. "Toto sú všetko veci, ktoré nás limitujú pri dosiahnutí spoločného cieľa, a to je zvýšenie čerpania. Je potrebné si uvedomiť, že finančné prostriedky, ktoré sú určené pre roky 2024 a 2025, v prípade, že ich nevyčerpáme, Slovensko o ne príde," upozornil Čepko.

Združenia zastupujúce potravinárov, farmárov a poľnohospodárov v utorok deklarovali snahu apelovať na prijímateľov týchto dotácií, aby žiadali o platby na svoje projekty. Zhodli sa však, že často ich v žiadostiach o nenávratné finančné prostriedky brzdili zdĺhavé administratívne procesy a byrokracia.

Takáč v auguste upozornil, že stav v čerpaní eurofondov z minulých výziev je alarmujúci. V roku 2021 sa podľa neho vyčerpalo len približne 45 miliónov eur, o rok neskôr asi 39 miliónov eur. Vlani bolo čerpanie na úrovni 64 miliónov eur a v tomto roku, do konca augusta, to bolo 69,5 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Pre USA je dôležité udržať U. S. Steel v americkom vlastníctve, tvrdí Harrisová

Oceliarne U.S. Steel sú americká spoločnosť a je dôležité, aby zostali v domácom vlastníctve, vyhlásila v pondelok americká viceprezidentka a kandidátka demokratov do novembrových prezidentských volieb Kamala Harrisová.

Harrisová vystúpila na predvolebnom zhromaždení v Pittsburghu spoločne s úradujúcim prezidentom Joeom Bidenom. „U. S. Steel je historickou americkou spoločnosťou a pre náš národ je životne dôležité, aby si udržal silné americké oceliarske spoločnosti,“ povedala viceprezidentka. „U. S. Steel by mal zostať v americkom vlastníctve a prevádzkovaný Američanmi.“

Najväčšia japonská oceliarska spoločnosť Nippon Steel ponúkla v decembri minulého roka za U. S. Steel 14,9 miliardy dolárov (13,47 miliardy eur). To však vyvolalo odmietavé reakcie v USA a americké ministerstvo spravodlivosti začalo kontrakt skúmať.

Nippon Steel, ktorý pôvodne plánoval dokončiť transakciu už v septembri, následne termín posunul na koniec tohto roka.

Prevzatie americkej firmy Japoncami v USA kritizujú odbory a viacerí vplyvní politici vrátane úradujúceho prezidenta Joea Bidena i jeho predchodcu Donalda Trumpa, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie.

(tasr)

Minúta  |  

Stovky českých škôl dostali výhražný e-mail, že sú zamínované

Česká polícia informovala o výhražnom e-maile, ktorý začiatkom školského roka dostali stovky škôl. Ten tvrdil, že budovy sú zamínované.

Policajný účet na sieti X tiež dodal, že v súčasnosti nemá žiadne konkrétne informácie smerujúce k tomu, že by bol niekto ohrozený.

„Aktuálne v celej ČR preverujeme výhražný e-mail, ktorý bol adresovaný stovkám škôl a v ktorom pisateľ inštitúciám oznamuje, že sú zamínované. So zástupcami škôl intenzívne komunikujeme a prijali sme príslušné opatrenia, v rámci ktorých chceme do bežného chodu zasahovať čo najmenej,“ uviedlo policajné prezídium.

Na prípade podľa vedenia českej polície pracuje aj Národná centrála proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite.

Podobný prípad riešia v utorok aj slovenskí policajti. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok oznámil, že na takmer 270 školách na Slovensku nahlásili v utorok ráno bombu. Na miestach zasahuje polícia a reálnosť bombovej hrozby sa vyhodnocuje. Polícia v tejto súvislosti začala trestné stíhanie vo veci teroristického útoku.

(tasr)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Na stovkách škôl na Slovensku v utorok ráno nahlásili bombu

Na približne 270 školách na Slovensku nahlásili v utorok ráno bomby. Situáciu preverovali policajti, bombovú hrozbu zatiaľ nepotvrdili. Prípad vyšetrujú ako teroristický útok.

Rezort školstva dotknutým školám odporučil prerušiť vyučovanie o 11.00 h. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informovali minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-) a viceprezident Policajného zboru pre vnútorný poriadok a bezpečnosť Rastislav Polakovič.

„V ranných hodinách sme dostali výhražný email na takmer 270 školách. Email hovorí o ďalšej bombovej hrozbe, ktorou sa vyhráža odosielateľ. Od ranných hodín je polícia v pohotovosti," uviedol Šutaj Eštok. V každej škole podľa neho overujú, či ide o reálnu hrozbu, sú v komunikácii s príslušníkmi Policajného zboru a nasadili opatrenia. Polakovič upozornil na to, že páchateľovi hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie.

Ministerstvo školstva takisto podľa Druckera od rána vyzýva školy na kontrolu emailov, aby nedošlo k oneskoreniu prečítania a pocitu opakovania bombovej hrozby. Doplnil, že pre školy je na webe rezortu dostupný kompletný krízový plán, ako riešiť takéto udalosti. Čin dôrazne odsúdil a poukázal na to, že ak niekto žartuje, môže si zničiť celý život. Dotknutým školám a triedam v prípade možnosti odporučil zabezpečiť vyučovanie tematickými hodinami mimo školy.

Polakovič spomenul aj prípad nahlásenia bômb v máji tohto roka. Na prípade podľa neho ešte stále pracujú a prebieha množstvo procesných úkonov, ktoré spočívajú v zaistení digitálnych stôp. Podotkol, že páchatelia boli aj stíhaní. V súvislosti s utorkovým prípadom školy opakovane vyzval na kontrolu spamov a všetkých emailových schránok. Ku každej škole budú podľa jeho slov pristupovať individuálne.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko neuhradilo Únii pokutu za porušenie azylových pravidiel

Maďarská vláda neuhradila Bruselu v určenom termíne pokutu 200 miliónov eur uloženú Európskou komisiou ešte v júni z dôvodu „bezprecedentného a mimoriadne závažného porušenia práva EÚ“.

Vláda premiéra Viktora Orbána už 5. júla avizovala, že sankciu v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) za porušenie azylových pravidiel nezaplatí.

Spravodajský portál Euronews v tejto súvislosti uviedol, že eurokomisia zaslala maďarskej vláde ďalšie oznámenie s termínom do 17. septembra. Ak Budapešť ani potom nezaplatí, Brusel aktivuje „proces započítania“ a sumu pokuty odráta z eurofondov určených Maďarsku. Niektoré z nich už sú zmrazené pre problémy s dodržiavaním princípov právneho štátu, podčiarkol Euronews.

Budapešť od 1. júla prevzala rotujúce predsedníctvo EÚ. V polovici júna SDEÚ udelil Maďarsku pokutu 200 miliónov eur a jeden milión eur za každý deň omeškania, pretože v roku 2020 nevykonalo rozhodnutie o dodržiavaní medzinárodných postupov pre „žiadateľov o azyl“.

„Neplánujeme zaplatiť túto pokutu, pretože je to úplne nespravodlivé,“ povedal štátny tajomník ministerstva vnútra Bence Rétvári podľa portálu 24.hu. „Táto pokuta... je politickým tlakom pre náš prístup k nelegálnej migrácii.“

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská vláda predĺžila stav núdze platný od roku 2016

Vláda v Budapešti predĺžila „krízovú situáciu spôsobenú masovým prisťahovalectvom“ do 7. marca 2025. Vládne nariadenie podpísané premiérom Viktorom Orbánom zverejnili v pondelok večer v Maďarskom vestníku (Magyar Közlöny).

Kabinet vyhlásil krízový stav s odvolaním sa na migráciu s pôsobnosťou pre celé územie krajiny prvýkrát 9. marca 2016, odvtedy ho nepretržite predlžuje, pripomína maďarský portál Index.hu.

Minister vnútra Sándor Pintér vtedy zdôvodnil tento krok tým, že sa presne nevie, aké reakcie u migrantov vyvolá uzavretie balkánskej cesty.

Orbánova vláda si už osem rokov vyhradzuje možnosť vládnuť dekrétmi, čo jej umožňujú ňou vyhlásené núdzové stavy. Tým eliminuje formálnu parlamentnú kontrolu.

Okrem stavu núdze pre migráciu vyhlásil kabinet aj stav núdze z dôvodu koronavírusu, ako aj stav núdze pre vojnu na Ukrajine, ktorý vstúpil do platnosti v máji 2022 a odvtedy sa pravidelne predlžuje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.