Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Platy v štátnej a vo verejnej správe sa v roku 2024 nebudú valorizovať

Platy v štátnej a vo verejnej správe sa v roku 2024 nebudú valorizovať. Informoval o tom Úrad vlády (ÚV) SR po utorkovom 3. kole kolektívneho vyjednávania k vyšším kolektívnym zmluvám so zástupcami štátu a Konfederácie odborového zväzu (KOZ) SR.

Vláda ponúkla na rok 2025 odmenu pre každého zamestnanca vo výške 600 eur a zvýšenie platových taríf pre zamestnancov verejnej správy v roku 2026 o 2 percentá. Odborári požadovali valorizáciu platov od septembra 2024 o 10 percent a od januára 2025 o ďalších 10 percent.

„Túto ponuku vláda Slovenskej republiky predostrela sociálnym partnerom aj napriek tomu, že pre nehospodárnosť bývalých vlád medzi rokmi 2020 až 2023 stojí Slovenská republika v súčasnosti pred bezprecedentnou potrebou konsolidácie verejných financií. Ministerstvo financií SR preto už koncom roka 2023 oznámilo, že aktuálna situácia nedovolí od septembra 2024 ani od januára 2025 valorizovať mzdy vo verejnej správe z dôvodu silného tlaku na potrebu ozdravenia verejných financií," spresnil ÚV SR.

Napriek tomu, že štát je najväčší zamestnávateľ, musí dbať aj na možnosti dostupných verejných zdrojov a dodržiavať rozpočtovú zodpovednosť. Vláda SR považuje ponuku za ústretovú a férovú, ktorá navyše vzišla z dôkladnej analýzy dát a vývoja miezd počas predchádzajúcich rokov.

Priemerné platy vo verejnom sektore sú podľa Úradu vlády SR vo všeobecnosti vyššie, ako je priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve a vyššie ako priemerná mzda v súkromnom sektore. Napríklad mzda zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií bola v roku 2023 vyššia o 42 percent ako priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve a o 48 percent vyššia ako priemerná mzda v súkromnom sektore.

ÚV SR poznamenal, že posilnenie mzdového ohodnotenia niektorých zamestnancov verejnej správy v súčasnosti nastane aj vplyvom už schválených návrhov zákonov. Ide napríklad o kompenzáciu regionálnych rozdielov pedagogickým a odborným zamestnancom. Na tento účel bola vyčlenená suma 60 miliónov eur.

Novela zákona o pedagogických zamestnancoch tiež podľa ÚV SR zavádza kompenzačný príspevok k rozšíreniu počtu prijímateľov vrátane pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl. Novela zákona o štátnej službe napríklad navyšuje mzdové pomery príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby či Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. V tomto prípade ide o dočasné stabilizačné a náborové príspevky, ktoré majú priamy vplyv na výšku príjmu.

(tasr)

Minúta  |  

V Detskom mestečku v Trenčíne objavili telo mŕtvej 19-ročnej ženy

V detskom domove v Detskom mestečku v Trenčíne objavili na izbe mŕtvu 19-ročnú ženu, uviedla trenčianska krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová, polícia začala v prípade trestné stíhanie za prečin usmrtenia. Na prípad upozornil portál tvnoviny.

„S cieľom zistenia príčiny smrti bolo nariadené vykonanie súdnolekárskej pitvy. Polícia na mieste vykonala obhliadku miesta činu. Bližšie príčiny a okolnosti úmrtia 19-ročnej ženy sú predmetom vyšetrovania," doplnila hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Poradkyňa nemeckej vlády varuje pred štátnou pomocou Volkswagenu

V súvislosti s krízou v automobilovej skupine Volkswagen zaznievajú varovania pred pokusmi štátu o záchranu ohrozených podnikov.

„Štát by sa do toho nemal miešať,“ uviedla Veronika Grimmová, profesorka ekonómie a členka „rady múdrych“, poradného orgánu vlády.

Štát má „určite svoju úlohu“, pokiaľ ide o podporu štrukturálnych zmien, ktorými prechádza automobilový priemysel. „Nemyslím si však, že priama záchrana automobilového priemyslu je tou správnou cestou,“ dodala v rozhovore pre utorkové vydanie denníka Rheinische Post.

Najväčší európsky výrobca automobilov Volkswagen v pondelok oznámil, že v rámci programu znižovania nákladov vo svojej rovnomennej hlavnej značke už nie je vylúčené zatváranie závodov.

Skupina má tiež v úmysle vypovedať dohodu o garancii pracovných miest, ktorá platí od roku 1994 a do roku 2029 vylučuje prepúšťanie nariadené zamestnávateľom.

Značka Volkswagen už roky zápasí s vysokými nákladmi a z hľadiska výnosov výrazne zaostáva za inými značkami koncernu, ako sú Škoda, Seat a Audi. Koncern minulý rok v decembri zverejnil úsporný program, vďaka ktorému by sa mali náklady vo vlajkovej značke do roku 2026 znížiť až o 10 miliárd eur.

Realizácia plánu v dôsledku slabého predaja viazne. Agentúra DPA minulý týždeň citovala zdroje oboznámené s problematikou, podľa ktorých do splnenia cieľa úspor na rok 2024 chýbajú dve až tri miliardy eur. Spoločnosť pritom v čase prezentácie plánu tvrdila, že úspory vo výške štyroch miliárd eur by sa mali prejaviť už v tomto roku.

Pokiaľ sa koncern Volkswagenu rozhodne zavrieť niektorú zo svojich tovární na domácom trhu, išlo by o bezprecedentný krok. Stalo by sa tak totiž vôbec prvýkrát za 87-ročnú históriu spoločnosti, dodáva agentúra Bloomberg.

Volkswagen sa otriasa v základoch. Zvažuje zatvorenie niekoľkých tovární v Nemecku

Mohlo by Vás zaujímať Volkswagen sa otriasa v základoch. Zvažuje zatvorenie niekoľkých tovární v Nemecku

(tasr)

Minúta  |  

K samovražednému útoku v Kábule sa prihlásil Islamský štát

Teroristická organizácia Islamský štát sa v utorok prihlásila k zodpovednosti za samovražedný útok v jednej z južných štvrtí afganskej metropoly Kábul, pri ktorom zomrelo najmenej šesť ľudí.

Pri útoku utrpelo podľa tamojších úradov zranenia ďalších 13 ľudí. Islamský štát však vo svojom príspevku na platforme Telegram píše o najmenej 45 zranených a mŕtvych ľuďoch, pripomína agentúra Reuters.

„Dnes (pondelok) popoludní sa odpálila osoba s výbušninou na tele,“ objasnil hovorca kábulskej polície na sieti X. Medzi šiestimi obeťami je aj jedna žena. Zranených civilistov previezli do nemocnice.

V rôznych oblastiach Afganistanu vrátane škôl, mešít a nemocníc v poslednom období útočí miestna odnož teroristickej organizácie Islamský štát, ktorá je hlavným rivalom vládnuceho Talibanu. Ten prevzal moc ešte v roku 2021, čím sa skončila 20 rokov trvajúca vojna medzi zahraničnými silami vedenými USA a islamistickými povstalcami.

(tasr)

Minúta  |  

V Maďarsku sa začalo spoločné cvičenie maďarských, poľských a slovenských záložníkov

Na území Ústredného výcvikového strediska a strelnice Kőröshegy vo Veszprémskej stolici sa začalo mnohonárodné bojové cvičenie MOONSTAR 2024, ktoré organizujú Maďarské ozbrojené sily (MH).

Agentúra MTI uvádza, že na vojenskom cvičení v prvej polovici septembra sa zúčastní 190 záložných vojakov maďarskej, slovenskej a poľskej armády.

Tlačové oddelenie MH uviedlo, že prvoradým cieľom cvičenia je koordinovať činnosť jednotiek v teréne, ale preveriť aj pripravenosť záložných vojakov a posúdiť ich existujúce vojenské schopnosti.

Ďalším cieľom je rozvoj spôsobilostí na úrovni čaty. Vojaci nacvičujú zabezpečovanie vojenských konvojov či území, fungovanie hliadkovacej základne, ale aj útok, obranu, obsluhu kontrolných stanovíšť a ostrú streľbu.

Tieto spoločné medzinárodné cvičenia výrazne prispievajú k zvýšeniu vojenskej socializácie príslušníkov armádnych záloh, píše sa vo vyhlásení MH.

(tasr)

Minúta  |  

Progresívci vyzývajú premiéra Fica na zvolanie Bezpečnostnej rady pre bombové hrozby na školách

Progresívne Slovensko (PS) vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer) na zvolanie Bezpečnostnej rady pre bombové hrozby na školách. Poukázali na to, že bombové hrozby na slovenských školách sa vyskytovali už na sklonku minulého školského roka.

„Vláda však leto využila na zrušenie NAKA, vyháňanie policajtov a ešte väčšiu destabilizáciu vnútornej bezpečnosti v krajine. Robert Fico už zvolával Bezpečnostnú radu pre dlažobné kocky pred Úradom vlády SR či človeka z Tadžikistanu. Teraz však má čas len na svoju osobnú pomstu,“ myslí si predseda PS Michal Šimečka. Dodal, že ak jestvuje dobrý dôvod na zvolanie koaličnej rady, sú to práve vyhrážky školám.

Šéf progresívcov pripomenul i to, že o zvolanie Bezpečnostnej rady môže predsedu vlády požiadať aj prezident Peter Pellegrini. „Peter Pellegrini sa rozhorčuje, ale nekoná. Nerozumiem, na čo teraz čaká,“ uviedol Šimečka. Poukázal tiež na to, že hlava štátu vymenovala do pozície šéfa SIS Pavla Gašpara, čo podľa PS túto inštitúciu môže destabilizovať a prispieť k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v štáte. „SIS pritom už na jar vyjadrovala obavy z vyhrážok voči školám či nemocniciam,“ poznamenáva Šimečka.

Progresívci bombové vyhrážky školám ostro odsúdili. „Nový školský rok sa len začal a školy nie sú bezpečný priestor. Tisíce traumatizovaných detí a učiteľov dnes muselo narýchlo opustiť školské lavice v strachu o svoju bezpečnosť. Už teraz čelíme kríze duševného zdravia u mladých ľudí a každý takýto prípad len prehĺbi ich pocit ohrozenia a zhoršuje ich podmienky pre vzdelávanie sa,“ uviedla poslankyňa parlamentu za PS Tina Gažovičová.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.