Preskočiť na obsah
  |  

Nadácia Milana Šimečku žiada od rezortu spravodlivosti výsledky auditu dotácií

Nadácia Milana Šimečku žiada Ministerstvo spravodlivosti (MS), aby ich oboznámilo s výsledkami auditu dotačného mechanizmu v oblasti ľudských práv, najmä s konkrétnymi dôkazmi pochybení. Nadácia tvrdí, že si nie je vedomá žiadnych svojich pochybení.

Tiež odmieta akékoľvek podozrenia z ovplyvňovania a zvýhodňovania nadácie v tomto procese, informovala riaditeľka nadácie Veronika Fishbone Vlčková.

„Ak pochybilo ministerstvo spravodlivosti, ako sa má uvádzať v audite, sme za to, aby sa toto prípadné pochybenie vyšetrilo. A ak sa potvrdí, očakávame, že ministerstvo vyvodí zodpovednosť," žiada nadácia.

Zároveň tvrdí, že posledné týždne a mesiace zažíva vykonštruované útoky. „A to iba preto, že nadácia už vyše 30 rokov nesie v názve meno bývalého disidenta Milana Šimečku. Odmietame byť terčom vykonštruovaných útokov iba preto, lebo bývalý disident má rovnaké meno ako jeho potomok, ktorý je po 30 rokoch politicky činný," uvádza Fishbone Vlčková s tým, že aktivity členov rodiny Šimečkovcov nefinancujú.

Rezort spravodlivosti v pondelok (2. 9.) informoval o výsledkoch auditu dotačnej schémy v oblasti ľudských práv. Audit podľa rezortu potvrdil manipulácie a porušenie zákona či konštatoval systémové, ako aj nesystémové zlyhania.

(tasr)

  |  

Reuters: USA čoskoro schvália dodávky striel dlhého dosahu pre ukrajinské stíhačky F-16

Spojené štáty sú blízko k dohode o poskytnutí rakiet dlhého dosahu JASSM pre stíhačky F-16, ktoré používa Ukrajina. Tamojšie letectvo však bude musieť na samotné dodávky čakať mesiace, píše agentúra Reuters.

Dôvodom pre neskorší termín dodávok leteckej munície sú technické problémy, ktoré sa objavia pred každou dodávkou zbraní, uviedli pre Reuters anonymní americkí predstavitelia.

Očakáva sa, že zaradenie združených rakiet vzduch-povrch s riadeným odpálením AGM-158 JASSM (Joint Air-to-Surface Standoff Missiles) do balíka zbraní oznámi Biely dom na jeseň tohto roku, uviedli tri zdroje – hoci konečné rozhodnutie ešte nepadlo.

Zaslanie rakiet JASSM na Ukrajinu by mohlo významne zmeniť strategické prostredie konfliktu tým, že by sa viac Ruska dostalo na dostrel výkonnej, presne navádzanej munície, čo je dôležitým záujmom Bidenovej administratívy, uviedli úradníci.

Vojenskí analytici pre Reuters naznačili, že zavedenie JASSM, ktoré sú ťažko sledovateľné (low-detection) a môžu zasiahnuť ďalej ako väčšina ostatných rakiet v súčasnom ukrajinskom inventári, by mohlo odsunúť ruské oblasti a zásobovacie sklady o stovky kilometrov hlbšie do územia Ruska.

To by výrazne skomplikovalo schopnosť Ruska udržať svoje útočné operácie a potenciálne by to Ukrajine poskytlo strategickú výhodu, konštatuje Reuters.

Ich odpálenie z miest v blízkosti severnej hranice Ukrajiny s Ruskom by im umožnilo zasiahnuť vojenské zariadenia až v mestách Voronež a Briansk. Na juhu by ich zhadzovanie v blízkosti frontovej línie mohlo umožniť údery na letiská alebo námorné zariadenia na Kryme.

Dosah starších modelov rakiet je približne 370 kilometrov, novšia verzia má dosah dokonca vyše 800 kilometrov. Zároveň s tým Biely dom podľa jedného zdroja uvažuje o úprave rakiet tak, aby ich boli schopní použiť aj letci na „nezápadných“ lietadlách – ako Su-27 či MiG-29, ktoré sú súčasťou výzbroje ukrajinskej armády.

(sab)

  |  

Nahlásenie bomby na škole môže deťom spôsobiť traumu, zdôrazňuje detský komisár Jozef Mikloško

Komisár pre deti vyjadril hlboké znepokojenie nad nahlásenými bombovými hrozbami na viacerých školách.

„Je to obzvlášť kruté voči našim najmenším, prvákom, ktorí práve vstúpili do školského prostredia, v ktorom sa majú cítiť bezpečne a prijato," uviedol Mikloško. Podľa neho môžu mať takéto traumatické zážitky dlhodobé negatívne následky na psychické zdravie a schopnosť adaptácie detí.

Mikloško zároveň pochválil kroky ministerstva vnútra, ktoré rozbehlo viaceré opatrenia na zlepšenie bezpečnosti na školách a pripravilo inštrukcie pre školy, ako reagovať v podobných situáciách. „Rozhodne je potrebné v tom pokračovať a dotiahnuť to do konca," zdôraznil komisár.

Vyjadril tiež podporu rodičom školákov, najmä prvákom, a apeloval na nich, aby so svojimi deťmi veľa hovorili a poskytli im pocit bezpečia. Zároveň poukázal na potrebu zvýšenia kybernetickej bezpečnosti a prispôsobenia sa novým hrozbám, s ktorými sa spoločnosť čoraz častejšie stretáva.

Na približne 270 školách na Slovensku nahlásili v utorok ráno bomby. Situáciu preverovali policajti, bombovú hrozbu ale nepotvrdili. Prípad vyšetrujú ako teroristický útok.

(mm)

  |  

Štát by mal podľa KDH prijať daňový mix na zachovanie výšky daňového bonusu na dieťa

Vláda by mala prijať daňový mix na financovanie samospráv, ktorý by umožnil zachovať súčasnú výšku daňového bonusu na dieťa aj v roku 2025. Do tohto daňového mixu by boli zahrnuté dane z príjmu fyzických osôb a časť dane z príjmov právnických osôb.

Na utorkovej tlačovej konferencii to navrhol opozičný poslanec Jozef Hajko (KDH). „Žiadame, aby daňový bonus zostal zachovaný, ale súčasne, aby došlo k vyriešeniu výpadku príjmov samospráv,“ ozrejmil.

Doplnil, že KDH bude navrhovať, aby sa zákon zmenil a daňový bonus v súčasnej podobe zostal aj na budúci rok zachovaný. Podmienkou však podľa neho je, aby to nebolo na úkor samospráv, ktorým by vznikli problémy s financovaním.

„Kresťanskodemokratické hnutie vždy podporovalo a vždy bude podporovať samosprávy, lebo sú najbližšie k ľuďom. Žiadame preto vládu, aby prijala systémové opatrenie, lebo len tento rok chýba v rozpočte viac ako 100 miliónov eur. Samosprávy na to, aby dobehli tento rok, musia siahať na svoje rezervné fondy a toto všetko sa premietne do služieb pre občanov. Je to veľké riziko pre samosprávy, že nebudú financovaní zamestnanci, bežné služby občanom, a takisto nie je priestor pre akékoľvek investičné opatrenia,“ priblížil Hajko.

Zvýšený daňový bonus na dieťa bol zavedený v roku 2022 a platiť by mal už len do konca tohto roka. V súčasnosti dostávajú rodičia detí do 18 rokov bonus až do výšky 140 eur mesačne.

Od januára budúceho roka sa podľa schválenej legislatívy zníži na 100 eur. Pri starších deťoch nad 18 rokov dostanú rodičia 50 eur mesačne. Meniť by sa však nemal prídavok na dieťa, ktorý zostane vo výške 60 eur.

(tasr)

  |  

Britská vláda opúšťa Izrael, domnieva sa expremiér Johnson

Bývalý konzervatívny predseda britskej vlády Boris Johnson reagoval na čiastočné pozastavenie dodávok zbraní Izraelu, ktoré v pondelok oznámil labouristický minister zahraničia David Lammy. Expremiér sa pýta, či Londýn „chce, aby zvíťazil Hamas“.

„Hamas stále zadržiava mnoho nevinných židovských rukojemníkov, zatiaľ čo sa Izrael snaží zabrániť opakovaniu masakry zo 7. októbra,“ napísal Johnson na sieti X. „Prečo Lammy a Starmer opúšťajú Izrael? Chcú, aby Hamas zvíťazil?“ dodal s reakciou na súčasného premiéra Keira Starmera.

Johnson je dlhodobým podporovateľom Izraela a začiatkom tohto roka označil akékoľvek úvahy o ukončení predaja zbraní za „šialené“ a „hanebné“.

Británia má s Izraelom len niečo vyše 350 vývozných licencií, pripomína denník Politico. Spojené kráľovstvo zdôraznilo, že jeho krok neznamená zbrojné embargo, ale uviedlo, že počet civilných obetí a rozsah ničenia v súčasnom konflikte v Gaze vyvolávajú veľké obavy.

Izrael však tento krok ostro kritizoval. Tamojší minister obrany Joav Gallant uviedol, že ho obmedzenia „hlboko sklamali“, zatiaľ čo izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz povedal, že toto rozhodnutie „vysiela veľmi problematický signál“ Hamasu a Iránu.

Britský minister obrany John Healey v utorok ráno pre Times Radio uviedol, že Spojené kráľovstvo má povinnosť „povedať najtvrdšiu pravdu“ svojim „najbližším priateľom“, a zdôraznil, že Londýn je naďalej odhodlaný podporovať Izrael, ak sa opäť stane terčom priameho útoku.

„Toto nie je rozhodnutie vlády, že Izrael porušil medzinárodné humanitárne právo. Je to záver vyplývajúci z pravidiel, ktoré máme, že existuje jasné riziko, že niektoré zbrane vyvážané Spojeným kráľovstvom by mohli byť použité na porušenie medzinárodného práva v tomto konflikte v Gaze,“ vysvetlil Healey. „To je dôvod, prečo minister zahraničných vecí včera (2.9.) oznámil toto rozhodnutie Dolnej snemovni,“ dodal.

  |  

Platy v štátnej a vo verejnej správe sa v roku 2024 nebudú valorizovať

Platy v štátnej a vo verejnej správe sa v roku 2024 nebudú valorizovať. Informoval o tom Úrad vlády (ÚV) SR po utorkovom 3. kole kolektívneho vyjednávania k vyšším kolektívnym zmluvám so zástupcami štátu a Konfederácie odborového zväzu (KOZ) SR.

Vláda ponúkla na rok 2025 odmenu pre každého zamestnanca vo výške 600 eur a zvýšenie platových taríf pre zamestnancov verejnej správy v roku 2026 o 2 percentá. Odborári požadovali valorizáciu platov od septembra 2024 o 10 percent a od januára 2025 o ďalších 10 percent.

„Túto ponuku vláda Slovenskej republiky predostrela sociálnym partnerom aj napriek tomu, že pre nehospodárnosť bývalých vlád medzi rokmi 2020 až 2023 stojí Slovenská republika v súčasnosti pred bezprecedentnou potrebou konsolidácie verejných financií. Ministerstvo financií SR preto už koncom roka 2023 oznámilo, že aktuálna situácia nedovolí od septembra 2024 ani od januára 2025 valorizovať mzdy vo verejnej správe z dôvodu silného tlaku na potrebu ozdravenia verejných financií," spresnil ÚV SR.

Napriek tomu, že štát je najväčší zamestnávateľ, musí dbať aj na možnosti dostupných verejných zdrojov a dodržiavať rozpočtovú zodpovednosť. Vláda SR považuje ponuku za ústretovú a férovú, ktorá navyše vzišla z dôkladnej analýzy dát a vývoja miezd počas predchádzajúcich rokov.

Priemerné platy vo verejnom sektore sú podľa Úradu vlády SR vo všeobecnosti vyššie, ako je priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve a vyššie ako priemerná mzda v súkromnom sektore. Napríklad mzda zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií bola v roku 2023 vyššia o 42 percent ako priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve a o 48 percent vyššia ako priemerná mzda v súkromnom sektore.

ÚV SR poznamenal, že posilnenie mzdového ohodnotenia niektorých zamestnancov verejnej správy v súčasnosti nastane aj vplyvom už schválených návrhov zákonov. Ide napríklad o kompenzáciu regionálnych rozdielov pedagogickým a odborným zamestnancom. Na tento účel bola vyčlenená suma 60 miliónov eur.

Novela zákona o pedagogických zamestnancoch tiež podľa ÚV SR zavádza kompenzačný príspevok k rozšíreniu počtu prijímateľov vrátane pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl. Novela zákona o štátnej službe napríklad navyšuje mzdové pomery príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby či Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. V tomto prípade ide o dočasné stabilizačné a náborové príspevky, ktoré majú priamy vplyv na výšku príjmu.

(tasr)