Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KĽDR opäť vypustila balóny so smetím, tvrdí Južná Kórea

Severná Kórea vo štvrtok vypustila smerom k územiu Južnej Kórey ďalšie balóny s odpadkami. Od predošlého večera ide o približne 420 balónov, uviedli predstavitelia Zboru náčelníkov štábov juhokórejských ozbrojených síl podľa agentúry AP.

Asi 20 z nich bolo už objavených v Soule a v neďalekej provincii Kjonggi. Balóny, ktoré medzičasom pristáli, priniesli odpad ako papier či plastové fľaše, ale neobsahovali žiadne nebezpečné materiály.

Napriek tomu predstavitelia armády vyzvali obyvateľov dotknutých oblastí Južnej Kórey, aby pristátie balónov nahlásili polícii alebo armáde a nedotýkali sa na zem spadnutých predmetov.

Aj radnica v Soule rozposlala v stredu večer varovné textové správy, v ktorých ľuďom odporúča, aby zostali vnútri a dávali si pozor na predmety padajúce z oblohy.

Od mája Severná Kórea vypustila smerom na Južnú Kóreu tisícky balónov s odpadkami: papiermi, zvyškami látok, ohorkami cigariet a dokonca aj hnojom. Svoje konanie označila za odvetu proti juhokórejským občianskym aktivistom, ktorí cez hranicu vypúšťajú propagandistické letáky proti KĽDR.

Ako pripomenula AP, Severná Kórea je mimoriadne citlivá na akúkoľvek vonkajšiu kritiku svojho autoritárskeho vedenia a svojho vládcu Kim Čong-una z tretej generácie Kimovcov.

Balóny prispeli k vystupňovaniu psychologického boja medzi znepriatelenými Kóreami, čím sa zvýšilo celkové napätie na Kórejskom polostrove. Soul na severokórejskú balónovú operáciu zareagoval vysielaním propagandy či K-popových skladieb z reproduktorov pri hranici smerom na sever.

(tasr)

Minúta  |  

Harrisovej štáb prijal podmienky debaty s Trumpom vrátane vypnutia mikrofónov

Štáb demokratickej kandidátky prezidentských volieb v USA Kamaly Harrisovej akceptoval pravidlá jej televíznej debaty s republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom.

Ako v noci na štvrtok informovala agentúra Reuters, Harrisovej tím súhlasil aj s vypnutím mikrofónov toho kandidáta, ktorému práve nie je moderátorom udelené slovo.

Táto debata sa uskutoční 10. septembra a odvysiela ju televízia ABC News.

Bude to prvý debatný duel medzi Trumpom a Harrisovou, ktorá sa ako kandidátka Demokratickej strany uchádza o prezidentský úrad po tom, čo sa Joe Biden 21. júla vzdal boja o znovuzvolenie po svojom nepresvedčivom výkone v júnovej televíznej debate s Trumpom.

Zdroj z Harrisovej tímu, ktorý odmietol byť identifikovaný, doplnil, že Harrisovej ľudia stále dúfali v dohodu o tom, že ABC News počas debaty nechá mikrofóny stále zapnuté a umožní tak kandidátom, aby na oponenta reagovali bezprostredne.

Harrisová svojím doterajším vystupovaním počas svojej predvolebnej kampane oživila v tábore demokratov nádej vo volebné víťazstvo, ktorú strácali v dôsledku Bidenových verejných vystúpení, píše Reuters. Aj vďaka nim si Trump v prieskumoch verejnej mienky vybudoval náskok, ktorý sa však Harrisovej darí sťahovať, pričom v niektorých štátoch sa dostala aj do vedenia.

Cez víkend Harrisová vyzvala Trumpa, aby v televízii debatovali so zapnutými mikrofónmi. „Kandidujeme na post prezidenta Spojených štátov. Poďme debatovať transparentným spôsobom – s mikrofónmi zapnutými po celý čas,“ argumentovala.

Ako konštatoval Reuters, táto taktika môže kandidujúcim politikom pomôcť, ale aj ublížiť, ak mikrofóny zachytia ich komentár, ktorý niekedy nie je určený pre verejnosť. Vypnutý mikrofón však súčasne zabráni tomu, aby si diskutéri skákali do reči.

Trump nedávno uviedol, že by mal radšej mikrofón zapnutý po celý čas. Dodal, že sa mu nepáčilo vypínanie mikrofónov počas poslednej debaty s Bidenom.

Trumpov volebný tím však deklaroval, že už bolo dohodnuté, že budú počas septembrovej debaty platiť rovnaké pravidlá ako počas predošlej debaty prezidentov, keď boli mikrofóny vypnuté.

Aj kandidát Demokratickej strany na post viceprezidenta USA Tim Walz súhlasil s účasťou v televíznej debate s republikánskym kandidátom na viceprezidenta Jamesom Davidom Vanceom. Naplánovaná je na 1. októbra a odvysiela ju televízia CBS News.

(tasr)

Minúta  |  

Kanadský menšinový liberálny kabinet prišiel o podporu ľavicovej strany

Kanadský premiér Justin Trudeau utrpel v stredu nečakanú ranu, keď jeho menšinovú liberálnu vládu prestala v parlamente podporovať malá ľavicová Nová demokratická strana (NDP).

Trudeau odmietol špekulácie o predčasných voľbách a sľúbil, že bude pokračovať v presadzovaní svojej sociálnej politiky, píše agentúra Reuters.

Pre stratu podpory NDP však bude teraz Trudeauov kabinet závislý od iných opozičných zákonodarcov, na ktorých sa tak musí spoliehať pri schvaľovaní rozpočtu či hlasovaní o dôvere.

„Na budúci rok budú voľby, snáď nie skôr ako na budúcu jeseň, a dovtedy budeme pracovať pre Kanaďanov,“ povedal Trudeau novinárom v reakcii na stratu podpory NDP. „Skutočne pritom dúfam, že NDP sa bude ďalej sústreďovať na to, ako môžeme Kanaďanom priniesť výsledky, čo sme to robili v uplynulých rokoch, a nie na politikárčenie,“ dodal.

Líder NDP Jagmeet Singh rozhodnutie svojej strany oznámil prostredníctvom videozáznamu – uviedol v ňom, že „trhá na kusy“ dohodu, ktorú s Trudeauom uzavrel v roku 2022. Premiéra pritom obvinil, že nie je schopný vzoprieť sa opozičným konzervatívcom.

Najnovšie prieskumy verejnej mienky naznačujú, že konzervatívci by ľahko zvíťazili nad Trudeauovými liberálmi vo voľbách, ktoré sa musia konať do konca októbra 2025.

„Liberáli sú príliš slabí, príliš sebeckí a príliš oddaní korporátnym záujmom, aby bojovali za ľudí,“ povedal vo videu Singh, ktorý by sa mal vo štvrtok vyjadriť aj pre médiá.

V súlade so zmienenou dohodou z roku 2022 súhlasila NDP s tým, že Trudeauovi pomôže zostať pri moci do volieb v roku 2025 výmenou za väčšie sociálne výdavky.

NDP sa podľa Singha bude odteraz rozhodovať ad hoc, či vládnucich liberálov pri hlasovaniach podporí alebo nie.

Koncom roka má vláda predstaviť aktualizáciu fiškálnej politiky. Ak parlament tento vládny návrh odmietne, budú sa musieť konať predčasné voľby.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Nastal čas vyvinúť tlak na Izrael, tvrdí Hamas

Palestínske militantné hnutie Hamas vo svojom vyhlásení vo štvrtok uviedlo, že nové návrhy na prímerie v Pásme Gazy už nie sú potrebné, nastal však čas „vyvinúť tlak na Izrael“.

Ako informovala agentúra AFP, izraelský premiér Benjamin Netanjahu už v stredu – pár hodín pred zverejnením vyhlásenia Hamasu – vyhlásil, že palestínske hnutie odmietlo všetky časti návrhu na prímerie v Pásme Gaze, ktoré by umožnili prepustenie izraelských rukojemníkov.

„Snažíme sa nájsť nejaký priestor na začatie rokovaní,“ uviedol Netanjahu, pričom však dodal, že Hamas tvrdí, že nie je o čom rokovať.

Na izraelského premiéra je podľa AFP vyvíjaný domáci, ale aj medzinárodný tlak, aby uzavrel dohodu o oslobodení rukojemníkov po tom, čo armáda v nedeľu oznámila smrť šiestich osôb, ktorých telá našli v tuneli na juhu palestínskej enklávy.

V pondelok Netanjahu povedal, že bude trvať na požiadavke, ktorá sa podľa AFP stala sporným bodom v rozhovoroch o prímerí, a to pokračovaní izraelskej kontroly nad Filadelfským koridorom – cestou pozdĺž hranice Pásma Gazy s Egyptom.

Hamas požaduje, aby sa Izrael stiahol z oblasti koridoru. Vo svojom vyhlásení z noci na štvrtok Hamas obvinil Netanjahua, že jeho postoj v otázke Filadelfského koridoru má za cieľ zmariť dohodu o prímerí v Pásme Gazy.

Netanjahu v stredu potvrdil svoje stanovisko v tejto veci, ale zároveň zdôraznil, že to nie je jediný sporný bod v rokovaniach o prímerí. Podľa neho totiž ostávajú nezodpovedané aj otázky, koľko palestínskych väzňov bude prepustených výmenou za izraelských rukojemníkov, aj to, či Izrael môže vetovať prepustenie niektorých väzňov a kam by mali prepustení väzni ísť.

V zajatí v Pásme Gazy je stále 97 izraelských rukojemníkov – vrátane 33, ktorí sú podľa predpokladov izraelskej armády mŕtvi. Celkovo bolo počas útoku palestínskych kománd na Izrael zo 7. októbra 2023 unesených 251 osôb.

Ďalších 1 205 ľudí, väčšinou civilistov, prišlo v dôsledku vpádu palestínskych kománd o život – AFP do tejto bilancie zahrnula aj rukojemníkov zabitých v zajatí.

Izraelská odvetná vojenská ofenzíva v Pásme Gazy pripravila o život najmenej 40 819 ľudí, uviedlo ministerstvo zdravotníctva tejto palestínskej enklávy spravovanej Hamasom. Úrad OSN pre ľudské práva tvrdí, že väčšinu mŕtvych tvoria ženy a deti.

(tasr)

Minúta  |  

Páchateľom streľby na strednej škole v Georgii je jej 14-ročný žiak

Len 14-ročný žiak strednej školy v americkom štáte Georgia bol identifikovaný ako páchateľ stredajšej streľby, ktorá si vyžiadala štyri obete a asi 30 zranených.

Po krátkej prestrelke študenta zatkli, informoval riaditeľ Georgijského úradu pre vyšetrovanie Chris Hosey agentúru AFP. V súčasnosti je vo väzbe, je obvinený z vraždy a bude súdený ako dospelý, vzhľadom na závažnosť trestného činu.

Škola, kde sa streľba odohrala, sa nachádza v blízkosti mesta Winder, približne 70 kilometrov severovýchodne od Atlanty.

O streľbe v škole bol informovaný aj prezident USA Joe Biden, ktorý vyjadril smútok za obeťami, ako i ľútosť v súvislosti s tým, že „žiaci v celej krajine sa učia, ako sa skrývať a kryť – namiesto toho, aby sa učili čítať a písať“.

Americké médiá sa pozastavujú nad tým, že mladistvého páchateľa si ešte vlani predvolal americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) z dôvodu výhražných správ, ktoré údajne posielal inej, bližšie nemenovanej škole. Miestna kancelária FBI v Georgii o tom informovala viaceré portály.

(sab)

Minúta  |  

USA uvalili sankcie na prokremeľskú stanicu RT a obvinili dvoch zamestnancov

Dôvodom sú údajné snahy stanice ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby v USA.

Medzi desiatimi fyzickými a dvoma právnickými osobami, na ktoré ministerstvo financií uvalilo sankcie, je šéfredaktorka RT Margarita Simoňjanová a jej zástupkyňa Jelizaveta Brodská.

Americké ministerstvo financií uviedlo, že si tajne najímali vplyvné osobnosti na sociálnych sieťach, aby ovplyvňovali verejnú mienku v USA v prospech Ruska.

Minister spravodlivosti USA Merrick Garland oznámil, že voči dvom zamestnancom RT vzniesli v New Yorku obvinenia z prania špinavých peňazí a porušenia zákona o registrácii zahraničných agentov. Obvinenými osobami sú 31-ročný Konstantin Kalašnikov a 27-ročná Jelena Afanasievová.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) samostatne požiadal súd o povolenie zabaviť 32 internetových domén, ktoré sa podľa americkej vlády podieľali na "škodlivých zásahoch zo zahraničia" vrátane pokusov oslabiť podporu verejnosti pre americkú pomoc Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadla ruská armáda.

Podľa poslankyne ruskej Štátnej dumy Marije Butinovej sú obvinenia USA "čistý nezmysel" a Moskve nezáleží na tom, či v novembrových prezidentských voľbách v USA zvíťazí demokratická kandidátka Kamala Harrisová alebo republikán Donald Trump. "Jediným víťazom amerických volieb je americký súkromný vojensko-priemyselný komplex," povedala Butinová.

Moskva opakovane vyhlásila, že do amerických volieb nezasahuje. Televízna stanica RT podľa agentúry Reuters na situáciu reagovala výsmešne. "V živote sú isté tri veci: smrť, dane a zasahovanie RT do volieb v USA," komentovala svoj prípad televízia.

(tasr, afp, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.