Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán sľubuje Bruselu autobusy s migrantmi. Zastavíme ich na hraniciach, ozýva sa z Belgicka

Maďarsko skutočne zvažuje vyslanie jednosmerného konvoja autobusov s migrantmi do sídla Európskej komisie. Pozíciu vládnej strany Fidesz citoval portál Euractiv. Belgicko si s odpoveďou dávalo načas.

Po dlhšej odmlke na nápad Budapešti zareagovala štátna tajomníčka pre migráciu Nicole de Moorová, ktorá na sieti X označila plány premiéra Viktora Orbána za „vyhrážky“, ktorými „Maďarsko podkopáva solidaritu a spoluprácu členských štátov“. Vyhlásila tiež, že Belgicko tieto autobusy zastaví priamo na hraniciach.

Rovnako reagoval aj socialistický starosta Bruselu Philippe Close. Ten označil plánované kroky Maďarska za „provokáciu“ a rovnako vyzval belgické úrady, aby autobusy so „žiadateľmi o azyl“ zastavili na hraniciach.

Na Closeho príspevok na sieti X zase reagoval šéf politickej kancelárie maďarského premiéra Balázs Orbán
[s premiérom Viktorom Orbánom ide len o zhodu mien – pozn. red.]. „Philippe Close, dovoľte mi pripomenúť, že Maďarsko chráni hranice EÚ pred migrantmi, zatiaľ čo Brusel preferuje otvorené hranice. Teraz také niečo môžete ochutnať,“ napísal.

Autobusový plán je reakciou na pokutu udelenú Súdnym dvorom EÚ vo výške 200 miliónov eur, ktorú od roku 2020 zvýšil o jeden milión eur denne za „porušovanie azylových pravidiel“ Únie.

Spomínanými azylovými pravidlami je Pakt o migrácii – súbor únijných nariadení, ktoré upravujú migračnú politiku v schengenskom priestore. Má odľahčiť azylové systémy členských štátov, ako sú Španielsko, Taliansko či Grécko.

Za odmietnutie prijatia migrantov – ktorí by boli rozdelení podľa vopred nastavených kvót – hrozí členskému štátu niekoľkomiliónová pokuta, proti čomu protestuje predovšetkým Budapešť.

(sab)

Minúta  |  

Izrael je blízko k dokončeniu misie v Gaze, tvrdí minister obrany

Izraelské sily sú blízko k splneniu svojej misie v Pásme Gazy a svoju pozornosť zamerajú na sever Izraela, kde sa naďalej ostreľujú s libanonským šíitským hnutím Hizballáh. Oznámil to minister obrany Joav Gallant, ktorého citovala agentúra Reuters.

„Ťažisko sa presúva na sever, sme blízko k dokončeniu našich úloh na juhu, no naša misia ešte nie je dokončená,“ povedal Gallant vojakom na severných hraniciach Izraela, kde pozoroval bojové cvičenie.

Jednotky Izraela a Hizballáhu sa vzájomne ostreľujú takmer denne od rozpútania bojov v Pásme Gazy vlani v októbri. Z pohraničných oblastí boli na oboch stranách vysídlené tisíce ľudí.

Izraelskí predstavitelia uviedli, že by uprednostnili vyriešenie konfliktu na severných hraniciach prostredníctvom dohody, ktorá by vytlačila Iránom podporovaný Hizballáh ďalej od hraníc s Izraelom. Libanonské hnutie však vyhlásilo, že bude pokračovať v boji proti Izraelu, až kým neskončí vojna v Pásme Gazy.

„Kým sa budeme usilovať o dosiahnutie dohody, nariadil som IDF (Obranným silám Izraela), aby sa pripravili na všetky scenáre vrátane zamerania našej pozornosti na severnú oblasť. Sme odhodlaní zmeniť bezpečnostnú situáciu na severnom fronte a bezpečne priviesť našich občanov domov,“ povedal Gallant.

(tasr)

Minúta  |  

Rozhovory medzi spolkovou vládou a opozíciou o kontrole migrácie do Nemecka nepokročili

Návrhy takzvanej semaforovej koalície nie sú dostatočne rozsiahle, tvrdí zástupca konzervatívnej CDU/CSU Thorstein Frei.

Vyjednávač opozície dodal, že návrhy „semaforovej“ koalície (červená – SPD, žltá – FDP, zelená – Zelení) sú skôr zamerané na rýchlejší odvoz odmietnutých žiadateľov o azyl, a nie na obmedzenie počtu prichádzajúcich migrantov.

CDU/CSU podľa Freia podporí všetko, čo pomôže krajine. Konzervatívci pred rokovaniami podmienili svoju účasť tým, že sa bude diskutovať o odmietaní migrantov už na nemeckých hraniciach, vysvetlila agentúra DPA.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v pondelok oznámila obnovenie pasových kontrol na všetkých pozemných hraniciach Nemecka, čím vyhovela výzvam opozície. Cieľom tohto kroku je obmedziť nelegálnu migráciu do krajiny a hrozby zo strany islamistických a zločineckých cezhraničných organizácií.

Rovnako tiež pripomenula, že akýkoľvek návrh na obmedzenie migrácie musí byť „v súlade s európskym právom“. Postup, ktorý na rokovaniach navrhuje opozícia, by podľa vládnej koalície mohol byť v rozpore.

Scholzova vláda koncom augusta navrhla prísnejšie pravidlá nosenia nožov na verejnosti, obmedzenia finančných dávok pre „žiadateľov o azyl“ a väčšie právomoci polície pri riešení podozrení z islamistických hrozieb.

Prvá medzistranícka diskusia nemeckých politikov o migrácii a bezpečnosti sa uskutočnila v utorok 3. septembra v Berlíne. Bola zvolaná v reakcii na útok z 23. augusta v Solingene, pri ktorom zahynuli traja ľudia a osem ďalších utrpelo zranenia. Podozrivým z útoku je imigrant zo Sýrie, ktorý sa vyhýbal vyhosteniu z Nemecka. Začiatkom júna zase afganský imigrant zabil policajta v Mannheime.

(tasr)

Minúta  |  

HaZZ: Po páde v Ludrovskej doline zahynul dobrovoľný hasič

Tragédia sa stala počas presunu na miesto požiaroviska v Nízkych Tatrách, informoval prezident Hasičského a záchranného zboru Adrián Mifkovič počas utorňajšieho brífingu v Ružomberku.

Mifkovič zároveň potvrdil, že išlo o veliteľa dobrovoľných hasičov z Ludrovej. „Je to obrovská tragédia, zasiahlo to celú hasičskú obec. Práca dobrovoľníkov aj profesionálnych hasičov je veľmi nebezpečná a apelujeme na dodržiavanie všetkých bezpečnostných opatrení a zdravý úsudok. Čo presne sa stalo, momentálne nevieme povedať, vyšetruje to polícia,“ uviedol prezident HaZZ.

Polícia už medzičasom informovala, že je na mieste udalosti, kde vykonáva prvotné procesné úkony. Presné okolnosti, za ktorých došlo k tragickej udalosti, sú tak predmetom vyšetrovania. „Bližšie informácie poskytneme, keď to procesná situácia dovolí,“ dodali žilinskí krajskí policajti na sociálnej sieti.

Na mieste tragédie zasahovala Vrtuľníková záchranná zdravotná služba Air Transport Europe. Záchranári konkretizovali, že muž následkom pádu utrpel závažné poranenie hlavy a dolnej končatiny.

Po ich prílete na miesto sa nachádzal v starostlivosti svedkov, ktorí ho začali okamžite oživovať. Lekár následne pokračoval v rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácii. „Žiaľ, aj napriek maximálnemu úsiliu sa pacientovi nepodarilo obnoviť základné životné funkcie a svojim rozsiahlym zraneniam napokon podľahol,“ ozrejmili.

Požiar v Národnej prírodnej rezervácii Salatín zaznamenali v piatok 6. septembra v poobedných hodinách. Počas víkendu sa na jeho likvidácii podieľali desiatky hasičov, zapojili sa aj vrtuľníky. V utorok mali hasiace práce pokračovať jednoduchými hasiacimi prostriedkami.

Správa Národného parku Nízke Tatry v pondelok 9. septembra oznámila, že v súvislosti s požiarom podáva podnet na enviropolíciu. V lokalite našli aktívne ohnisko s obhoreným drevom.

Škodu na biotopoch vyčíslili na 800-tisíc eur. Horeli štyri hektáre pôdneho krytu. Správa národného parku požiadala verejnosť, aby dodržiavala návštevný poriadok národného parku.

(tasr)

Minúta  |  

Španielska polícia zhabala viac ako milión tabletiek extázy

Vo vyhlásení polície sa uvádza, že hodnota extázy a ďalších drog predstavuje viac ako 25 miliónov eur. Akciu označila za dosiaľ najväčšie zadržanie syntetických drog v krajine, citovala agentúra AFP.

Policajti v rámci zásahu v meste Malaga a na ostrove Ibiza zadržali deväť osôb podozrivých z členstva v zločineckej skupine, ktorá pôsobí v rôznych častiach Európy. Na čele gangu stáli podľa polície dvaja Taliani žijúci na Ibize.

Polícia priblížila, že zadržala 1 071 327 tabletiek extázy, 73 kíl hlavnej psychoaktívnej chemickej zložky extázy MDMA, 212 kíl ketamínu, 20 kilogramov kokaínu, 21 kíl „ružového kokaínu“, čo je zmes syntetických drog, desať kilogramov hašišu a šesť kíl marihuany.

(tasr)

Minúta  |  

Obsadenie postu šéfa parlamentu nie je uzavreté, v koalícii sa o tom naďalej diskutuje, tvrdí Gašpar

„My chceme, aby sa to riešilo, ako sa hovorí, vo vlastnej kuchyni, až potom sa predstavili riešenia," vyjadril sa podpredseda parlamentu..

Otázka obsadenia postu predsedu parlamentu nie je uzavretá a v koalícii sa o nej naďalej diskutuje. Na tlačovej besede to uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Dodal, že predpokladá, že o danej záležitosti budú naďalej diskutovať, je ale toho názoru, že s konkrétnym riešením by mali prísť až po tom, ako sa dohodnú všetci traja koaliční partneri.

Krok opozície, ktorá chce na post predsedu NR SR nominovať Františka Mikloška z KDH vníma ako deklaratórny, myslí si, že koalícii takto odkazujú, aby sa (v koalícii) poponáhľali s voľbou šéfa parlamentu.

„My chceme, aby sa to riešilo, ako sa hovorí, vo vlastnej kuchyni, až potom sa predstavili riešenia," vyjadril sa. Rovnako pripustil, že v prípade potreby úpravy koaličnej zmluvy by sa k tomu zrejme pristúpilo. Zdôraznil, že tá aktuálna stále platí. „Nevylučujem, že v rámci nových dohôd môže dôjsť k nejakým zmenám v koaličnej zmluve," pripustil Gašpar.

Podotkol, že sám je za dodržiavanie koaličnej zmluvy, no s odkazom na premiéra Roberta Fica dodal, že je potrebné prijať politickú realitu. Tá je podľa neho taká, že expredseda Hlasu Peter Pellegrini sa stal prezidentom a k tomu podľa neho prispeli aj ostatné koaličné strany, vrátane SNS.

Predseda národniarov Andrej Danko dlhodobo prejavuje záujem o kreslo predsedu parlamentu, ktoré podľa koaličnej zmluvy prináleží Hlasu. Podľa Gašpara je možné diskutovať o tom, či nie je potrebné vykonať nejaké zmeny na určitých postoch.

Gašpar uviedol aj to, že opozícia nemá záujem o sfunkčnenie kontrolných výborov, ktorým predsedá. Ozrejmil, že hovorí najmä o Osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti SIS, kde pozícia predsedu podľa dohodnutého prináleží strane Sloboda a Solidarita (SaS). Pripomenul tiež, že túto pozíciu pôvodne zastávala poslankyňa Mária Kolíková, ktorá ale bola pred časom z daného postu odvolaná. Výbor je zatiaľ nefunkčný a SaS opätovne navrhla na predsednícke miesto v ňom Kolíkovú. Gašpar uviedol, že hľadajú spôsoby, ako výbor sfunkčniť.

„Trochu iná je situácia vo Výbore pre verejnú správu, kde hnutie Slovensko, ktorému patrí predsedníctvo v tomto výbore, navrhuje bývalého odvolaného predsedu tohto výboru pána Šipoša," vysvetľuje Gašpar. Výbor podľa neho ale funguje, keďže Šipoš poveril jedného z podpredsedov riadením výboru. Gašpar zdôraznil, že koalícia ho voliť nebude.

Na adresu Šipoša aj Kolíkovej sa vyjadril, že k týmto nomináciám majú výhrady a pomenovali dôvody, prečo by podľa nich nemali zastávať funkcie predsedov výborov. Podľa jeho slov majú pripravené riešenia. „Pokiaľ bude opozícia naďalej tvrdohlavo presadzovať najmä nomináciu pani Kolíkovej, tieto riešenia predstavíme v krátkej dobe," avizoval. Dodal, že sa budú usilovať zachovať princíp, aby výbory viedli predstavitelia opozície. Presné mená špecifikovať nechcel, povedal, že povedali, koho na týchto miestach nechcú.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.