Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Svet musí konsolidovať svoju reakciu na pomocníkov Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok zaviazal, že bude konsolidovať silnú celosvetovú reakciu na akúkoľvek mocnosť, ktorá pomáha ruskému vojnovému úsiliu alebo podnecuje či predlžuje vojnu na Ukrajine.

„Chcem odkázať všetkým na svete, ktorí ešte stále chcú nejako pomôcť Putinovi: urobíme všetko nielen na obranu nášho štátu a národa, ale aj na skutočnú konsolidáciu sveta, aby sme dôrazne reagovali na podnecovanie vojny alebo akékoľvek pokusy o jej predĺženie,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom video-odkaze. Irán, ktorý podľa Washingtonu dodal Rusku balistické rakety, však menovite nespomenul.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok uviedol, že Rusko by iránske balistické rakety mohlo použiť na Ukrajine v priebehu niekoľkých týždňov. Šéf americkej diplomacie pritom varoval, že spolupráca medzi Moskvou a Teheránom ohrozuje širšiu európsku bezpečnosť.

Irán tvrdenia o dodávke balistických striel do Ruska poprel a označil ich za „škaredú propagandu“, ktorej cieľom je zakryť západnú podporu pre Izrael.

(tasr)

  |  

Českí kriminalisti zasahovali v budove arcidiecézy v Prahe

Pražské arcibiskupstvo sa podľa informácií českej Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) stalo obeťou podvodu s nehnuteľnosťami, povedal dozorujúci štátny zástupca Jiří Pražák pre Českú televíziu.

„Náš útvar dnes vykonáva úkony v rámci trestného konania, poskytovanie informácií má však vyhradené Vrchné štátne zastupiteľstvo,“ povedal pre ČT hovorca NCOZ Jaroslav Ibehej.

Portál iRozhlas v tejto záležitosti citoval Pražáka, podľa ktorého arcidiecéza v podvodoch prišla o 200 miliónov českých korún (približne 7,97 milióna eur).

„Utorkový zásah Polície ČR sa týkal podozrenia z trestného činu podvodu, ktorého obeťou je Arcibiskupstvo pražské. Polícia vykonala niekoľko úkonov trestného konania vrátane domových prehliadok a prehliadok iných priestorov. Podstata vyšetrovanej trestnej činnosti spočíva v prevode nehnuteľností vo vlastníctve arcibiskupstva,“ vysvetlil Pražák pre Český rozhlas.

Štátny zástupca dodal, že domové prehliadky vykonávajú vyšetrovatelia aj na iných miestach, zatiaľ nikoho neobvinili. „Neočakávam, že by sa to zmenilo v horizonte najbližších týždňov či mesiacov,“ doplnil s tým, že preverované transakcie sa uskutočnili v roku 2021.

Zásah potvrdil aj hovorca arcidiecézy Jiří Prinz. „Kriminalisti na arcibiskupstve preverovali nejaké staré transakcie z obdobia pred niekoľkými rokmi. Arcibiskupstvo s nimi plne spolupracuje,“ povedal.

(sab)

  |  

Ukrajina si praje mierový samit s Ruskom a 150 štátmi, povedal premiér Šmyhaľ

Ukrajina chce do druhého mierového samitu zapojiť viac ako 150 krajín vrátane predstaviteľov Ruska.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, na utorňajšej tlačovej konferencii to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Zároveň zdôraznil, že je dôležité zapojiť ruských predstaviteľov do druhého mierového samitu a „priviesť ich k stolu, čím budú znemožnené manipulácia a klamstvá“.

„Tento široký diplomatický stôl, kde bude sedieť viac ako 100 krajín, a chceme, aby to bolo ešte viac, aby to bolo viac ako 150 krajín, ukážu schopnosť alebo neschopnosť Ruska rokovať o mieri. To sa ukáže pri tomto stole,“ povedal Šmyhaľ.

Skonštatoval, že priame vyjednávanie s Rusmi často vedie k tomu, že Rusi „vždy klamú, manipulujú, prekrúcajú fakty a šíria dezinformácie“.

(sita)

  |  

Orbán sľubuje Bruselu autobusy s migrantmi. Zastavíme ich na hraniciach, ozýva sa z Belgicka

Maďarsko skutočne zvažuje vyslanie jednosmerného konvoja autobusov s migrantmi do sídla Európskej komisie. Pozíciu vládnej strany Fidesz citoval portál Euractiv. Belgicko si s odpoveďou dávalo načas.

Po dlhšej odmlke na nápad Budapešti zareagovala štátna tajomníčka pre migráciu Nicole de Moorová, ktorá na sieti X označila plány premiéra Viktora Orbána za „vyhrážky“, ktorými „Maďarsko podkopáva solidaritu a spoluprácu členských štátov“. Vyhlásila tiež, že Belgicko tieto autobusy zastaví priamo na hraniciach.

Rovnako reagoval aj socialistický starosta Bruselu Philippe Close. Ten označil plánované kroky Maďarska za „provokáciu“ a rovnako vyzval belgické úrady, aby autobusy so „žiadateľmi o azyl“ zastavili na hraniciach.

Na Closeho príspevok na sieti X zase reagoval šéf politickej kancelárie maďarského premiéra Balázs Orbán
[s premiérom Viktorom Orbánom ide len o zhodu mien – pozn. red.]. „Philippe Close, dovoľte mi pripomenúť, že Maďarsko chráni hranice EÚ pred migrantmi, zatiaľ čo Brusel preferuje otvorené hranice. Teraz také niečo môžete ochutnať,“ napísal.

Autobusový plán je reakciou na pokutu udelenú Súdnym dvorom EÚ vo výške 200 miliónov eur, ktorú od roku 2020 zvýšil o jeden milión eur denne za „porušovanie azylových pravidiel“ Únie.

Spomínanými azylovými pravidlami je Pakt o migrácii – súbor únijných nariadení, ktoré upravujú migračnú politiku v schengenskom priestore. Má odľahčiť azylové systémy členských štátov, ako sú Španielsko, Taliansko či Grécko.

Za odmietnutie prijatia migrantov – ktorí by boli rozdelení podľa vopred nastavených kvót – hrozí členskému štátu niekoľkomiliónová pokuta, proti čomu protestuje predovšetkým Budapešť.

(sab)

  |  

Izrael je blízko k dokončeniu misie v Gaze, tvrdí minister obrany

Izraelské sily sú blízko k splneniu svojej misie v Pásme Gazy a svoju pozornosť zamerajú na sever Izraela, kde sa naďalej ostreľujú s libanonským šíitským hnutím Hizballáh. Oznámil to minister obrany Joav Gallant, ktorého citovala agentúra Reuters.

„Ťažisko sa presúva na sever, sme blízko k dokončeniu našich úloh na juhu, no naša misia ešte nie je dokončená,“ povedal Gallant vojakom na severných hraniciach Izraela, kde pozoroval bojové cvičenie.

Jednotky Izraela a Hizballáhu sa vzájomne ostreľujú takmer denne od rozpútania bojov v Pásme Gazy vlani v októbri. Z pohraničných oblastí boli na oboch stranách vysídlené tisíce ľudí.

Izraelskí predstavitelia uviedli, že by uprednostnili vyriešenie konfliktu na severných hraniciach prostredníctvom dohody, ktorá by vytlačila Iránom podporovaný Hizballáh ďalej od hraníc s Izraelom. Libanonské hnutie však vyhlásilo, že bude pokračovať v boji proti Izraelu, až kým neskončí vojna v Pásme Gazy.

„Kým sa budeme usilovať o dosiahnutie dohody, nariadil som IDF (Obranným silám Izraela), aby sa pripravili na všetky scenáre vrátane zamerania našej pozornosti na severnú oblasť. Sme odhodlaní zmeniť bezpečnostnú situáciu na severnom fronte a bezpečne priviesť našich občanov domov,“ povedal Gallant.

(tasr)

  |  

Rozhovory medzi spolkovou vládou a opozíciou o kontrole migrácie do Nemecka nepokročili

Návrhy takzvanej semaforovej koalície nie sú dostatočne rozsiahle, tvrdí zástupca konzervatívnej CDU/CSU Thorstein Frei.

Vyjednávač opozície dodal, že návrhy „semaforovej“ koalície (červená – SPD, žltá – FDP, zelená – Zelení) sú skôr zamerané na rýchlejší odvoz odmietnutých žiadateľov o azyl, a nie na obmedzenie počtu prichádzajúcich migrantov.

CDU/CSU podľa Freia podporí všetko, čo pomôže krajine. Konzervatívci pred rokovaniami podmienili svoju účasť tým, že sa bude diskutovať o odmietaní migrantov už na nemeckých hraniciach, vysvetlila agentúra DPA.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v pondelok oznámila obnovenie pasových kontrol na všetkých pozemných hraniciach Nemecka, čím vyhovela výzvam opozície. Cieľom tohto kroku je obmedziť nelegálnu migráciu do krajiny a hrozby zo strany islamistických a zločineckých cezhraničných organizácií.

Rovnako tiež pripomenula, že akýkoľvek návrh na obmedzenie migrácie musí byť „v súlade s európskym právom“. Postup, ktorý na rokovaniach navrhuje opozícia, by podľa vládnej koalície mohol byť v rozpore.

Scholzova vláda koncom augusta navrhla prísnejšie pravidlá nosenia nožov na verejnosti, obmedzenia finančných dávok pre „žiadateľov o azyl“ a väčšie právomoci polície pri riešení podozrení z islamistických hrozieb.

Prvá medzistranícka diskusia nemeckých politikov o migrácii a bezpečnosti sa uskutočnila v utorok 3. septembra v Berlíne. Bola zvolaná v reakcii na útok z 23. augusta v Solingene, pri ktorom zahynuli traja ľudia a osem ďalších utrpelo zranenia. Podozrivým z útoku je imigrant zo Sýrie, ktorý sa vyhýbal vyhosteniu z Nemecka. Začiatkom júna zase afganský imigrant zabil policajta v Mannheime.

(tasr)