Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jon Bon Jovi odhovoril ženu v Nashville od samovraždy skokom z mosta

Americký hudobník a herec nakrúcal nový klip na pešom moste nad riekou Cumberland v hlavnom meste štátu Tennessee, spresnila agentúra AP s odvolaním sa na denník Tennessean.

Frontman rovnomennej kapely a jeho asistentka videoprodukcie pomohli presvedčiť ženu, ktorá stála na okraji Pešieho mosta Johna Seigenthalera, aby odstúpila od jeho okraja.

Asistentka sa žene prihovorila ako prvá, na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach vidno, ako sa Bon Jovi pomaly približuje, pričom sa s ňou tiež púšťa do rozhovoru. Žena sa na oboch otočí a s pomocou speváka i asistentky prelezie naspäť do bezpečia. Bon Jovi sa so ženou ešte rozprával a nakoniec ju objal.

Video podľa AP zverejnili na platforme YouTube, neskôr ho však zmazali. Na iných sociálnych médiách je stále prístupné.

„Je potrebné, aby sme si všetci navzájom pomáhali byť v bezpečí,“ uviedlo policajné oddelenie v Nashville pre Tennessean k téme utorkového incidentu. „Vzdávame poklonu Jonovi Bon Jovimu a jeho tímu za pomoc žene v Nashville na Seigenthalerovom moste pre chodcov v utorok večer.“

„Bon Jovi ju pomohol presvedčiť, aby zišla z rímsy nad riekou Cumberland do bezpečia,“ potvrdila polícia.

(sita, sab)

Minúta  |  

Washington Post: Izraelskí vojaci zabili americkú aktivistku v Predjordánsku po odznení protestu

„Incident sa odohral počas násilných nepokojov,“ uvádza sa vo vyhlásení IDF k streľbe 6. septembra. Washington Post (WP) analýzou piatkového videa zistil, že streľbu spustili vojaci vyše pol hodiny po vrchole protestov.

Aysenur Eygiová (26) bola na demonštrácii na Západnom brehu Jordánu prvý raz v živote, svojim kolegom aktivistom povedala, že chce byť „ochrannou prítomnosťou“ pre Palestínčanov, ktorí čelia rastúcej represii izraelských bezpečnostných zložiek a pribúdajúcim nelegálnym osadníkom.

Investigatíva WP odhalila, že Eygiovú zastrelili viac ako pol hodiny po odznení vrcholu konfrontácií medzi demonštrantmi a Obrannými silami Izraela (IDF) a približne 20 minút po presune demonštrantov na hlavnú cestu v dedine Beita neďaleko Nábulusu – teda viac ako 200 metrov od vojakov.

IDF spustili paľbu do davu, pričom Eygiovú zasiahli do hlavy, potvrdil pre WP palestínsky tínedžer, ktorý podľa vlastného svedectva stál asi 20 metrov od Američanky tureckého pôvodu a streľba zranila aj jeho. Armáda v odpovedi pre denník nepotvrdila, či bol tiež cieľom streľby.

IDF s odvolaním sa na prebiehajúce vyšetrovanie tiež odmietli odpovedať na otázky WP o tom, prečo ich sily strieľali na demonštrantov tak dlho po ich ústupe a zo vzdialenosti, z ktorej nepredstavovali žiadnu zjavnú hrozbu.

Palestínski demonštranti v blízkosti Beity vykonávali pravidelné piatkové modlitby – ide o súčasť protestu proti legalizácii tamojšej osady Evyatar, o ktorý sa zaslúžil radikálny izraelský minister financií Bezalel Smotrič.

(sab)

Minúta  |  

SHMÚ vydal na najbližšie tri dni výstrahu prvého a druhého stupňa

Od 12. do 16. septembra platí pre severné a južné Slovensko výstraha druhého stupňa pred dažďom. Pre časť stredného Slovenska odborníci udelili výstrahu prvého stupňa.

Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) tento nadpriemerný úhrn zrážok môže spôsobiť škody na viac ako polovici územia Slovenskej republiky.

Najpravdepodobnejšie scenáre modelu ECMWF hovoria o 100 až 170 mm zrážok, na návetriach ojedinele až 200 mm, podľa niektorých výpočtov dokonca aj viac.

Okrem toho bude fúkať aj silný severozápadný vietor, úhrny zrážok budú silno ovplyvnené aj náveterným a záveterným efektom.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba zvolá krízový štáb pre zrážky, aby štát zamedzil povodniam, ktoré hrozia vo viacerých okresoch Slovenska.  

(mja)

Minúta  |  

Reformu Bezpečnostnej rady OSN podporili aj USA. Mala by v nej zastúpenie Afrika či ostrovné štáty

Spojené štáty americké podporujú návrh, aby v Bezpečnostnej rade OSN vznikli dva posty stálych členov pre africké štáty a jeden post nestáleho člena, na ktorom by sa striedali malé ostrovné rozvojové štáty.

V noci na štvrtok o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej to americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová oficiálne oznámi vo štvrtok na zasadnutí Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) – amerického think-tanku špecializujúceho sa na zahraničnú politiku USA a ich medzinárodné vzťahy.

Tento krok prichádza v čase, keď sa USA snažia napraviť vzťahy s Afrikou, kde mnohé štáty nie sú spokojné s podporou Washingtonu pre vojnu Izraela v Pásme Gazy, a prehĺbiť kontakty s tichomorskými ostrovmi, ktoré sú dôležité pre boj proti vplyvu Číny v tomto regióne.

Thomasová-Greenfieldová v rozhovore pre Reuters vyjadrila nádej, že toto oznámenie „posunie túto agendu vpred spôsobom, aby sme v určitom bode v budúcnosti mohli dosiahnuť reformu Bezpečnostnej rady“, čo označila za súčasť politického odkazu dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena.

Presadzovanie návrhu na vytvorenie dvoch stálych postov pre Afriku v BR OSN a „rotujúceho“ kresla pre malé ostrovné rozvojové štáty je dodatkom k dlhodobej podpore Washingtonu pre návrh, aby India, Japonsko a Nemecko v BR OSN získali status stálych členov.

Veľvyslankyňa USA pri OSN súčasne v rozhovore spresnila, že Washington nepodporuje rozšírenie práva veta nad rámec piatich krajín, ktoré ho majú.

Bezpečnostná rada OSN je poverená udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti a má právomoc uvaliť sankcie a zbrojné embargá a povoliť použitie sily.

Keď bola v roku 1945 založená OSN, Bezpečnostná rada mala 11 členov. To sa v roku 1965 zvýšilo na 15 členov, zložených z desiatich zvolených štátov slúžiacich dvojročné funkčné obdobie a piatich stálych národov s právom veta (Rusko, Čína, Francúzsko, USA a Británia).

K zmenám, pokiaľ ide o členov Bezpečnostnej rady, bude môcť dôjsť až po zmene a doplnení zakladajúcej Charty OSN, čo si vyžaduje schválenie a ratifikáciu dvoma tretinami členov Valného zhromaždenia OSN, vrátane piatich mocností s právom veta v BR OSN.

Reuters pripomína, že o reforme BR OSN a OSN sa hovorí už viac ako desať rokov. Potreba zmien sa zintenzívnila v súvislosti s geopolitickým súperením, ktoré sa v BR OSN prejavilo aj vetovaním zásadných návrhov – ako napríklad v prípade vojny na Ukrajine, keď Rusko ako stály člen BR OSN môže vetovať akýkoľvek návrh rezolúcie, ktorý ho za rozpútanie a pokračovanie vojny odsudzuje.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení zo stredy podporil reformu BR OSN, pretože „presne zodpovedá situácii po druhej svetovej vojne“. Dodal, že je problém s jej efektivitou, preto je potrebné reformovať ju.

(tasr)

Minúta  |  

Austrália predložila návrh zákona na posilnenie boja proti zločinom z nenávisti

Tá by pre páchateľov zaviedla trestné sankcie vrátane väzenia v prípade, že by sa pri zločinoch zamerali na rasu, pohlavie, etnický pôvod, náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu.

Vláda týmto návrhom reaguje na nárast nenávistných incidentov po začiatku vojny v Pásme Gazy a nadväzuje na prelomové zákony, ktoré boli prijaté minulý rok, a zakazujú nacistický pozdrav a verejné zobrazovanie symbolov teroristických skupín.

"Žiadny Austrálčan by nemal byť terčom kvôli tomu, kým je alebo čomu verí," uviedol vo vyhlásení generálny prokurátor Mark Dreyfus. "S hrdosťou žijeme v živej, multikultúrnej a rozmanitej komunite, ktorú musíme chrániť a posilňovať," dodal. 

Vláda navrhuje trest odňatia slobody až na päť rokov pre každého, kto sa vyhráža použitím sily alebo násilia proti skupine alebo osobe, a ak sa táto osoba obáva, že hrozba bude vykonaná. Ak hrozby predstavujú nebezpečenstvo pre vládu, páchatelia by mohli dostať sedemročný trest odňatia slobody.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR vypálila viacero balistických rakiet krátkeho doletu, Soul sľubuje reakciu

Japonský premiér Fumio Kišida dal úradom pokyn, aby zaistili bezpečnosť lodí a lietadiel. Bezprostredne nehlásili žiadne škody.

Podľa juhokórejskej armády boli rakety vypálené z Pchjongjangu a pred dopadom do vôd medzi Kórejským polostrovom a Japonskom leteli približne 360 kilometrov.

Naposledy KĽDR vystrelila balistickú raketu zo svojho územia pred viac ako dvoma mesiacmi. Pred troma dňami však severokórejský vodca Kim Čong-un prisľúbil, že zdvojnásobí úsilie v tejto oblasti, aby boli jeho jadrové sily plne pripravené na boj so Spojenými štátmi a ich spojencami.

Severná Kórea podľa neho čelí "vážnej hrozbe" v podobe "bezohľadnej expanzie" regionálneho vojenského bloku pod vedením USA, z ktorého sa formuje jadrový vojenský blok. Tento vývoj podľa Kima núti KĽDR, aby posilňovala svoje vojenské kapacity.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.