Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia odmietla obvinenia Moskvy o špionáži diplomatov ako "úplne nepodložené"

Vzťahy medzi Londýnom a Moskvou sú už roky napäté aj v dôsledku dvoch otráv popredných ruských disidentov na území Británie.

Britská vláda v piatok odmietla, že by jej šiesti diplomati v Rusku boli špiónmi, a obvinenia Moskvy označila za úplné nepodložené. Reagovala tak na oznámenie ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) o odobratí akreditácie šiestim britským diplomatom pre podozrenie zo špionáže a „ohrozenia bezpečnosti Ruska". Informuje o tom agentúra AFP.

Šesť diplomatov už podľa agentúry odcestovalo z Ruska a nahradili ich noví.

Podľa britského ministerstva zahraničných vecí je odobratie akreditácie odvetným opatrením Moskvy v nadväznosti na kroky Západu, namierené proti „štátom riadeným aktivitám Ruska v Európe a v Británii". „Sme bezvýhradne odhodlaní chrániť naše záujmy," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení a dodalo, že sa za to "nemieni ospravedlňovať".

Británia je jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva v prebiehajúcej vojne, ktorá sa začala inváziou Ruska na územie Ukrajiny. Kyjev v súčasnosti žiada o povolenie Británie a USA používať svoje rakety s dlhým doletom na ciele v Rusku, na čo ruský prezident Vladimir Putin reagoval, že by sa tým NATO priamo zapojilo do konfliktu s Moskvou.

Londýn v máji oznámil, že za špionáž vyhostil ruského pridelenca. Niekoľkým ruským nehnuteľnostiam tiež odobral štatút diplomatických zariadení. Taktiež zaviedol päťročné časové obmedzenie na misie ruských diplomatov.

(tasr)

Minúta  |  

Dážď a sneh v Rakúsku komplikujú dopravu, niektoré spolkové krajiny vyhlasujú kritickú situáciu

Silné sneženie a zosuv pôdy prerušili napríklad vlakové spojenie na dvoch tratiach v spolkovej krajine Salzbursko, informovali v piatok rakúske železnice (ÖBB).

Komplikácie v dôsledku dažďa, sneženia a popadaných stromov sa týkajú aj cestnej dopravy, upozorňuje automobilová organizácia ÖAMTC. Povinnosť používať snehové reťaze vyhlásili v Korutánsku, Salzbursku, Štajersku a Dolnom Rakúsku.

Práve v Dolnom Rakúsku vzrástol prognózovaný objem zrážok. „Situácia sa zhoršila, medzičasom rátame až s 300 litrami zrážok na štvorcový meter a nárazmi vetra s rýchlosťou orkánu,“ informoval námestník predsedu krajinskej vlády Stephan Pernkopf po piatkovej operatívnej schôdzke.

V Dolnom Rakúsku momentálne prebiehajú prípravné práce. „Pozdĺž Dunaja rátame s desať- až pätnásťročnou vodou, na prítokoch... až so storočnou. Vzhľadom na celkovú poveternostnú situáciu máme pre celú spolkovú krajinu plošne vyhlásenú kritickú situáciu,“ dodal Pernkopf.

V najväčšej spolkovej krajine budujú protipovodňové zábrany a plnia vrecia s pieskom. Spoliehajú sa aj na ochranný systém z roku 2002. Pripravených je 1 700 hasičských vozidiel a približne 100-tisíc hasičov, informovala agentúra APA.

So zdržaním niekoľkých letov spôsobeným nepriaznivou poveternostnou situáciu vo Viedni a v ďalších európskych mestách museli rátať pasažieri na viedenskom letisku Schwechat.

Na dôsledky očakávaných víkendových intenzívnych zrážok sa pripravuje aj Horné Rakúsko, ktoré maximum zrážok očakáva v južnej časti a ráta najmä s lokálnymi záplavami.

Pozitívne by sa mal prejaviť prudký pokles teplôt, keďže sa očakáva, že zrážky nad 800 metrov nad morom by mali spadnúť vo forme snehu, ktorý by sa zatiaľ nemal topiť.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Rusko vyrába nové kamikadze drony s motormi čínskej výroby

Spoločnosť IEMZ Kupol vyrába od minulého roka drony Garpija-A1. Tie obsahujú motory a ďalšie súčiastky z Číny, vyplýva z dokumentov, ktoré získali európske tajné služby a nahliadla do nich agentúra Reuters.

Medzi dokumentmi, ktoré agentúre poskytli dva zdroje z prostredia spravodajských služieb, sú zmluva o výrobe nového dronu, interná korešpondencia firmy IEMZ o výrobnom procese a finančné dokumenty.

IEMZ je dcérskou firmou štátneho koncernu Almaz-Antej, pričom podľa dokumentov vyrobila v období od júla 2023 do júla 2024 viac ako 2 500 týchto dronov.

V tom čase o existencii dronu Garpija podľa agentúry Reuters neinformovali žiadne západné médiá. Obaja anonymní predstavitelia tajných služieb však informovali, že ruské sily už viackrát nasadili tieto drony proti vojenským i civilným cieľom, pričom spôsobili rozsiahle škody na kritickej infraštruktúre.

Západní poradcovia majú vo svetle týchto informácií obavy, že Moskva bude schopná odkloniť sa od dodávok dronov z Iránu zabezpečením vlastných.

„Ak sa tak stane, mohlo by to znamenať, že Rusko sa teraz môže viac spoliehať na domáci vývoj,“ povedal Samuel Bendett, vedúci pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone.

(sab)

Minúta  |  

Prvá vakcína proti opičím kiahňam dostala od WHO zelenú

Schválenie vakcíny spoločnosti Bavarian Nordic znamená, že ju môžu nakupovať darcovia, ako napríklad aliancia pre vakcíny Gavi a UNICEF. Dodávky sú však obmedzené, pretože existuje len jeden výrobca.

„Toto povolenie vakcíny proti opičím kiahňam je dôležitým krokom v našom boji proti tejto chorobe, a to v súvislosti so súčasnými ohniskami v Afrike, ako aj v budúcnosti,“ povedal generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Vyzval na „naliehavé“ rozšírenie obstarávania, darovania a zavádzania vakcíny, aby sa dostala tam, kde je najviac potrebná, spolu s ďalšími opatreniami v reakcii.

Podľa povolenia WHO sa vakcína môže podávať ľuďom vo veku 18 rokov a starším v dvojdávkovej schéme. V povolení sa uvádza, že hoci vakcína v súčasnosti nie je povolená pre osoby mladšie ako 18 rokov, môže sa použiť u dojčiat, detí a dospievajúcich „v podmienkach vypuknutia epidémie, kde prínos očkovania prevažuje nad možnými rizikami“.

Vakcínu vyrobenú spoločnosťou Bavarian Nordic predtým povolilo množstvo bohatých krajín v Európe a Severnej Amerike počas vyššieho výskytu opičích kiahní v roku 2022. Milióny dávok podaných dospelým ukázali, že vakcína pomohla spomaliť šírenie vírusu, ale existujú len obmedzené dôkazy o tom, ako funguje u detí.

WHO uviedla, že od začiatku epidémie pred dvoma rokmi potvrdilo viac ako 120 krajín viac ako 103-tisíc prípadov opičích kiahní. Podľa jej štúdie na túto chorobu zomrelo 723 ľudí vo viac ako desiatich krajinách Afriky.

(mja)

Minúta  |  

Rezort práce avizuje nové pracovné miesta cez sociálne podniky, vyčlenil na to 100 miliónov eur

Na hrade Čičva v obci Sedliská v okrese Vranov nad Topľou o tom v piatok informoval minister práce Erik Tomáš (Hlas) s tým, že predlohou pre zamestnávanie ľudí evidovaných na úradoch práce bude projekt Ľudia a hrady.

Minister tiež zdôraznil, že v rámci projektu zamestnávajú ľudí, ktorí by inak zostali nezamestnaní. "Z tohto počtu 450 zamestnancov je väčšina rómskej komunity, ktorým patrí moje veľké poďakovanie," doplnil.

Projekt zahŕňa rekonštrukciu 31 kultúrnych pamiatok a jeho realizácia začala v marci tohto roka a ukončenie je plánované na december budúceho roka. Na projekt je vyčlenených 12,5 milióna eur, z čoho už bolo vyplatených 3,5 milióna eur v dvoch kvartálnych splátkach.

Na hrade Čičva v tejto sezóne pracuje osem zamestnancov, uviedol starosta Sedlísk Matej Sabol, pričom väčšina z nich sú Rómovia.

"Majú chuť pracovať a stále sa ma pýtali, kedy už začneme a kedy nám pomôžete? Je veľmi dôležité, aby sme im pomohli získať pracovné návyky. Cestovať ďaleko za prácou je pre nich neefektívne a finančne nezmyselné, ale tu sú blízko svojich rodín a dokážu si zarobiť peniaze," dodal.

Po vzore tohto projektu vyčlenilo ministerstvo 100 miliónov eur na vytváranie pracovných miest prostredníctvom rôznych projektov, najmä v sociálnych podnikoch. Cieľom je podľa ministra vytvárať udržateľné pracovné príležitosti, najmä pre dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných ľudí.

"V spolupráci s inými ministerstvami dodáme technológie a rôzne zákazky pre sociálne podniky. Veľa práce je napríklad v lese. My založíme sociálny podnik v regióne a štátne lesy dajú tomu sociálnemu podniku zákazku, a tam budú pracovať nízko kvalifikovaní alebo dlhodobo nezamestnaní ľudia," spresnil Tomáš.

Rezort práce zároveň pracuje na revízii eurofondov s cieľom získať ďalších 200 miliónov eur na rozšírenie programu.

Sociálne podniky budú vytvárať samosprávy a pilotné projekty sociálnych podnikov plánujú predstaviť do konca tohto roka.

"Ako som už avizoval pred letom, ľudia, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku, môžu prísť o dávky v hmotnej núdzi. Naša úloha je vytvárať pre nich pracovné príležitosti, čo projekt Ľudia a hrady jasne demonštruje," uzavrel minister práce.

(tasr)

Minúta  |  

Národné bezpečnostné analytické centrum je v čiastočnej pohotovosti

Rozhodol o tom riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar.

Ten skôr, ako k rozhodnutiu dospel, konzultoval aj s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas) a predstaviteľmi ostatných bezpečnostných zložiek.

"V rámci viacerých zaznamenaných aktivít vrátane pokračujúcich útokov vo forme výhražných e-mailov školám, letiskám, cirkevným objektom, ale aj iným inštitúciám je aktívna medzirezortná spolupráca, ako aj spolupráca so zahraničnými partnermi absolútne kľúčová pri zabezpečení ochrany záujmov Slovenskej republiky a bezpečnosti jej občanov," uviedol Gašpar.

Ako poznamenala hovorkyňa SIS Katarína Némová, cieľom týchto útokov môže byť najmä šírenie neistoty u ľudí a snaha oslabiť ich dôveru v štátne inštitúcie.

Taktiež narušenie činnosti viacerých inštitúcií a znepríjemnenie života občanom Slovenska, vyťažovanie bezpečnostných zložiek a testovanie ich reakcie. Miera rizika však podľa nej zostáva aj naďalej v nízkom stupni, ide o jedno z viacerých prijatých opatrení.

Polícia v piatok informovala, že pokračuje v prijatých bezpečnostných opatreniach v súvislosti s výhražnými správami adresovanými v posledných dňoch rôznym subjektom. V žiadnom prípade sa podľa nej reálna hrozba nepotvrdila.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.