Vláda navrhuje vymenovať do hodnosti generála prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana.
Vymenovať ich ešte musí prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini.
(tasr)
Výnimkou majú byť sídla diplomatických a konzulárnych úradov tretích krajín. Vyplýva to z novely zákona o štátnych symboloch SR, ktorú poslanci Národnej rady SR v stredu posunuli do druhého čítania.
Novelu do parlamentu predložila skupina poslancov za koaličnú SNS.
"Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu. Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti SR musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia," odôvodnili predkladatelia.
Novela má zároveň zaviesť zákaz umiestňovať na budovy štátnych a samosprávnych orgánov, verejných inštitúcií, sídla bezpečnostných zložiek a na budovy vo vlastníctve štátu iné vizuálne prvky, ako štátne symboly SR, vlajky iných štátov či Európskej únie a zástavy miest a obcí.
"V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, keď dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu inštitúcií," ozrejmila zámer SNS.
Výnimku zo zákazu by podľa legislatívnej úpravy mohli udeliť rezort vnútra alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia.
V prípade definitívneho schválenia by mala novela nadobudnúť účinnosť 1. marca 2025.
(tasr)
Drážďany v spolkovej krajine Sasko na východe Nemecka sa pripravujú na hrozbu záplav po tom, čo hladina rieky Labe dosiahla šesť metrov.
Úrady preto vyhlásili druhý stupeň povodňovej aktivity. Rieka v stredu ráno pri hraniciach s Českom dosiahla 6,56 metra a očakáva, že hladina bude počas dňa ešte stúpať. Úrady však predpokladajú, že neprekoná hranicu siedmich metrov, kedy je v regióne potrebné vyhlásiť najvyšší stupeň povodňovej aktivity.
Nemecko sa z veľkej časti vyhlo najhorším vplyvom silných niekoľkodňových dažďov, ktoré v uplynulých dňoch zasiahli strednú a východnú Európu a vyžiadali si niekoľko obetí na životoch, konštatuje DPA.
(tasr)
Z predstavených opatrení je podľa rozpočtovej rady zrejmé, že vláda si uvedomuje naliehavosť potreby ozdravenia verejných financií.
"Pripomeňme, že bez prijatia konsolidačných opatrení by hrubý dlh v najbližších rokoch narástol z aktuálnych približne 57 percent hrubého domáceho produktu (HDP) na úroveň takmer 67 percent HDP v roku 2028. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné," uviedla rada s tým, že svoj prepočet neskôr zverejní.
Očakávané zníženie deficitu na úroveň 4,5 až 4,7 percent HDP, čiže o viac ako 1 percento HDP oproti vývoju bez prijatia opatrení, je podľa nich primerané, pokiaľ sa takouto rýchlosťou bude pokračovať aj ďalej: "Správne deklarovaný cieľ znížiť deficit pod 3 percentá HDP do roku 2027 ukazuje, že aj v ďalších dvoch rokoch by sa malo pokračovať podobnou rýchlosťou."
Celková deklarovaná suma opatrení na úrovni až 2,7 mld. eur vysoko prekračuje hodnotu, o ktorú sa predpokladá zníženie deficitu. Podľa ministerstva financií balíček ozdravuje verejné financie len v objeme 1,7 mld. eur medziročne, zvyšok sa použije na riziká, resp. iné priority.
V porovnaní s opatreniami prijatými na rok 2024, kde podstatnú časť tvorili podľa rozpočtovej rady jednorazové opatrenia a neozdravili sa verejné financie, je balíček na rok 2025 zložený predovšetkým z trvalých opatrení. "V rovnakej sume zhruba 1,7 mld. eur tak ozdravuje verejné financie nie len na rok 2025, ale aj v ďalších rokoch a zlepšuje dlhodobú udržateľnosť," konštatovala rozpočtová rada.
Je podľa nich dôležité, aby vláda poskytla informácie o využití zostávajúcej približne 1 mld. eur. Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch, bolo by vhodné využiť prijaté opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií.
"O to menej bolestivé budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch. Väčšina opatrení predstavených pre rok 2025 je totiž spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná a ekonomicky a sociálne menej zaťažujúca, čo pre ďalšie roky nemusí platiť," informovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Zároveň pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť a čo najviac sa vyhýbať bolestivými a nákladným konsolidáciám, je trvalá vysoká kultúra rozpočtovej zodpovednosti.
"Vidíme, že táto prax nie je v rozpore, ale naopak v súlade s rozvíjaním sociálneho systému, zdravotníctva, školstva či infraštruktúry a podobne. Trvalá snaha o udržateľné verejné financie nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak, je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje prechádzanie krízami a napomáha konzistentnej tvorbe potrebných politík," uzavrela.
(sita)
Vyjadrenia podporujúce ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) prichádzajú od jeho kolegov z vlády. Tí jeho utorkové slová spájajú s kontextom celého konsolidačného balíčka i tlakom pripraviť ho s najmenším dosahom na nízkopríjmové skupiny.
Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas) pred stredajším rokovaním vlády priznal, že návrh zvýšiť DPH na knihy ho neteší, upozornil však, že je daňou za účet, ktorý zanechali predchádzajúce vlády.
"Mix konsolidačných opatrení sme stanovovali tak, aby bol čo najspravodlivejší a najmenej zasiahol tie najnižšie príjmové skupiny. Samozrejme, sú tam bolestivé veci a ktoré ani mňa netešia, ako napríklad zvýšená sadzba na knihy, no aj to je dôsledok toho, že musíme zaplatiť účet, ktorý tu nechali naši predchodcovia," zdôraznil.
Kamenického vyjadrenia o knihách vyzneli podľa neho nešťastne, je však presvedčený, že minister nemá knihy za luxus, ktorý patrí bohatým.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) k návrhu zvýšenia sadzby DPH na knihy pripomenul, že Kamenický vychádzal z analýzy ministerstva, ani on si však nemyslí, že by minister financií robil z kníh záľubu bohatých a negoval ich význam pre vzdelávanie.
Rovnaký názor má aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý utorkové vyjadrenia financmajstra pripisuje časovému a vecnému stresu pri tvorbe nevyhnutného konsolidačného balíčka. "Nerobte z neho sociálneho netvora," vyzval. Zároveň naznačil, že zvýšená sadzba na knihy ešte nemusí byť definitívna. "Myslím si, že sa o tom ešte v koalícii porozprávame," dodal.
Samotný minister financií sa chce k záležitosti vyjadriť po vláde. "Veľmi rád sa k šíreniu hejtu vyjadrím, máte sa na čo tešiť," uviedol smerom k novinárom.
Súčasťou konsolidácie verejných financií má byť aj zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 percent, pričom toto zvýšenie sa má týkať aj kníh. Kamenický v utorok zaradenie kníh do vyššieho pásma DPH vysvetľoval analýzou Inštitútu finančnej politiky, ktorá mala preukázať, že knihy kupujú predovšetkým bohatší ľudia.
Sadzba DPH na učebnice má, naopak, klesnúť z desiatich na päť percent.
(tasr)
Európska komisia (EK) ešte v marci 2019 uložila spoločnosti Google pokutu vo výške takmer 1,5 miliardy eur v súvislosti so službou AdSense for Search (AFS), no Všeobecný súd EÚ rozhodol inak.
Google od roku 2003 prevádzkuje reklamnú platformu s názvom AdSense a vyvinula rôzne služby vrátane sprostredkovania reklamy online s názvom AdSense for Search (AFS). AFS umožnilo vlastníkom webových stránok obsahujúcich integrované vyhľadávacie nástroje zobrazovať reklamy spojené s online dopytmi. Vydavatelia tak mohli získať časť príjmov generovaných zobrazovaním týchto reklám.
Na používanie AFS by vydavatelia, ktorí dosahujú dostatočný obrat, mohli okrem iného vyrokovať so spoločnosťou Google Zmluvu o poskytovaní služieb Google (GSA). Vyhľadávacie zariadenia Google však obsahovali klauzuly obmedzujúce alebo zakazujúce zobrazovanie reklám zo služieb, ktoré konkurujú AFS.
V roku 2010 preto prvý nemecký podnik podal sťažnosť na nemecký Spolkový kartelový úrad, ktorá bola presmerovaná na Európsku komisiu. V rokoch 2011 až 2017 podali sťažnosti na Google kvôli tejto službe ďalšie podniky, vrátane spoločností Microsoft, Expedia či Deutsche Telekom.
EK v roku 2016 spustila právne konanie v prípade troch doložiek v GSA, pretože by mohli vylúčiť služby konkurujúce AFS. V septembri 2016 uvedené klauzuly spoločnosť Google odstránila alebo upravila. V marci 2019 EK zistila, že spoločnosť Google sa dopustila troch samostatných porušení, ktoré predstavujú spolu jediné a nepretržité porušenie od januára 2006 do septembra 2016 a uložila jej pokutu 1,494 miliardy eur, pričom pokutu približne 130 miliónov eur mala Google zaplatiť spoločne a nerozdielne so svojou materskou spoločnosťou Alphabet.
Všeobecný súd EÚ, ako prvostupňová súdna inštancia, v stredu dospel k záveru, že EK sa v roku 2016 dopustila nesprávneho posúdenia dĺžky trvania sporných doložiek, ako aj trhu, na ktorý sa vzťahujú. Podľa Všeobecného súdu EK nepreukázala, že tri problémové doložky predstavovali zneužitie dominantného postavenia a spolu predstavovali "jediné a nepretržité porušenie" článku 102 Zmluvy fungovaní EÚ. Takisto nepreukázala, že sporné doložky odrádzali od inovácií, a že pomohli spoločnosti Google posilniť si dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch online reklamy a že poškodili spotrebiteľov.
Súd preto zrušil rozhodnutie eurokomisie pokutovať Google kvôli službe AdSense v celom rozsahu.
(tasr)
Zatiaľ čo v Bratislave sa výška našej najväčšej rieky pohybuje medzi 970 a 981 cm, v Devíne má rieka výšku zhruba 910 cm.
Priebeh kulminácie ovplyvňuje podľa odborníkov vysoký vodný stav na Morave, kde tiež prebieha kulminácia. "Pokles na rakúskom úseku (nad sútokom s Moravou) je zatiaľ len mierny, dôvodom je dotekanie prítokov a topiace sa zásoby snehu v Alpách," vysvetlili meteorológovia.
Vzostup hladiny Dunaja pritom naďalej pokračuje pod Vodným dielom Gabčíkovo.
V hornej časti slovenského úseku Dunaja očakáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) kulmináciu s postupným prechodom rieky do mierneho poklesu. V strednej časti úseku by hladina mala dosiahnuť najvyšší bod. V dolnej časti bude rieka naďalej stúpať.
V hornej časti slovenského úseku rieky Morava čakajú hydrológovia kulmináciu a následný mierny pokles hladiny rieky. V jej strednej a dolnej časti by mala kulminácia pokračovať. SHMÚ zároveň upozornil, že vysoká hladina Dunaja spôsobí spätné vzdutie dolných úsekov rieky Váh.
Bratislavské Staré Mesto medzičasom oznámilo, že otvára Grasalkovičovu (Prezidentskú), Medickú a Slubekovu záhradu.
"Po daždivej smršti, kedy sme preventívne zatvorili naše záhrady, sme urobili kontrolu bezpečnosti a oznamujeme, že sú opäť prístupné," konštatovala samospráva na sociálnej sieti.
Bratislavský župan: Situácia je naďalej vážna
Na to, že ešte stále nie sme z najhoršieho vonku upozornil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. "Rozmohol sa nám takový nešvar – povodňová turistika. Špeciálne na Devíne spôsobuje obrovské škody – Dunaj brázdia súkromné člny, ktoré vodu vytláčajú až do okien okolitých domov. Trpia tak ľudia, ktorí sú povodňami najviac zasiahnutí. Prosím, nerobte to," vyzval všetkých Droba.
V statuse na sociálnej sieti pridal aj niekoľko informácií z ranného zasadnutia krízového štábu kraja. Morava a Dunaj v noci podľa jeho slov stúpli približne o 10 cm. Ústup by mal začať až k stredajšiemu večeru alebo vo štvrtok ráno. Problémom však podľa Drobu je to, že rozvodnený Dunaj sa tlačí do koryta Moravy, čím ešte viac dvíha jej hladinu.
Najhoršie je na tom stále Devín a Devínska Nová Ves
Najhoršie na tom zostáva Devín a Devínska Nová Ves, pričom situácia sa nezlepšuje. "Devín je stále odrezaný od sveta, vyrážajú spodné vody a presakujú zábrany. Prioritou je zabezpečiť plynulé zásobovanie. Z Devínskej Novej Vsi sa obyvatelia tiež vedia dostať len s pomocou armády kyvadlovou dopravou," ozrejmil župan s tým, že nateraz nevedia odhadnúť, kedy bude Devínska cesta prejazdná. Voda totiž bude v týchto oblastiach ustupovať veľmi pomaly.
Vážna situácia pretrváva aj na Záhorí. "Na úvod dobrá správa - pretrhnutú hrádzu na potoku Malina sa v skorých ranných hodinách podarilo konečne zaceliť," potešil Droba. Morava však pozvoľna stúpa, v obciach sa pieskuje. Stupavský potok sa roztrhol, ale v neobývanej oblasti a bez škôd.
"Pezinský a senecký okres bez rizík a vážnejších problémov. V Bernolákove sa zosunula pôda, ale situácia je stabilizovaná. Uzavreli sme Kaštieľsky park v Stupave aj park v Malinove. Naďalej zostávajú uzavreté oba župné cyklomosty cez Moravu. V zatopenom DSS Kaštieľ v Stupave sa podarilo nahodiť prúd a elektrina je už v celom objekte. Tečie teplá voda na všetkých oddeleniach. Nálada dobrá," dodal Droba a doplnil, že v suchu je už aj Divadlo Aréna.
(gko, tasr)
Kresťanskí demokrati poukazujú na to, že 95 percent všetkých prostriedkov získaných z konsolidácie bude pochádzať od bežných občanov a iba päť percent sa získa z úspor štátu.
"Možno si pamätáte na apríl tohto roka, keď nás premiér Fico presviedčal o tom, že nebude zvyšovať daň z pridanej hodnoty (DPH). Včera (v utorok, pozn. red) sme sa po tlačovej konferencii vlády dozvedeli, že DPH stúpne na 23 percent. Kde sú tie sľuby občanom? Konsolidácia v zmysle vládnej koalície sa dotkne všetkých ľudí. Aj tých, ktorí trú núdzu a nevedia zabezpečiť svoje rodiny," začal predseda KDH Milan Majerský.
Dodal, že až 95 percent všetkých prostriedkov získaných z konsolidácie vytvoria bežní občania. "A iba päť percent zo všetkých konsolidačných prostriedkov sa získa z úspor štátu. Je to úbohé, smiešne a neprofesionálne," dodal.
Poslanec Jozef Hajko konkretizoval, že päť percent je zhruba 124 miliónov, ktoré chce vláda ušetriť na štátnych úradníkoch.
Zvýšenie dane pritom podľa neho výrazne zasiahne do rozpočtov ľudí. "Na dani chce vybrať o jednu miliardu viac, ako sa plánovalo. Keď totiž spočítam všetky predstavené konsolidačné opatrenia, nie je to 2,7 miliardy, ale tri miliardy eur. Čiže podiel štátu na šetrení klesne na štyri percentá," uviedol Hajko s tým, že na ďalší rok preto očakáva "strmý nárast inflácie".
Strana kritizovala napríklad aj zvýšenie dane na knihy zo súčasných desať na 23 percent. Rodičovský dôchodok by mal byť podľa kresťanských demokratov zachovaný, keďže je to garantované ústavou.
KDH preto prišlo s vlastnými opatreniami na šetrenie, ktoré sa tiahnu spoločným číslom desať a majú "znížiť dlh vytvárajúci vládou".
Navrhujú napríklad znížiť počet zamestnancov vo verejnom sektore, predovšetkým na ústredných štátnych orgánoch, o desať percent, tiež znížiť výdavky ministerstiev, odpredať prebytočný majetok či zvýšiť odvod z hazardných hier zo súčasných 27 na 37 percent.
(max)
Povodňová vlna bude Maďarskom prechádzať asi týždeň. Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil, že vláda, armáda, úrady i dobrovoľníci budú pracovať na ochrane oblastí, cez ktoré bude vlna prechádzať.
"Toto je najťažšia časť, bude trvať asi týždeň alebo osem dní," uviedol Orbán s tým, že sa očakáva, že povodňová vlna spôsobená prudkými dažďami opustí územia Maďarsko zrejme budúci štvrtok.
Hladina Dunaja v hlavnom meste Budapešť by podľa premiéra mala kulminovať v sobotu poobede. Jej rekordná úroveň v minulosti bola 846 centimetrov a podľa Orbána sa očakáva, že teraz bude zrejme len o asi 40 až 50 centimetrov nižšie.
Starosta Budapešti Gergely Karácsony v stredu oznámil, že všetky prípravy na ochranu hlavného mesta pred blížiacou sa povodňovou vlnou budú dokončené do štvrtka. Ide napríklad o rozmiestnenie mobilných protipovodňových zábran a ohradenie Margitinho ostrova vrecami s pieskom.
Hladina rieky Litava by mala kulminovať vo štvrtok pri meste Mosonmagyaróvár blízko rakúskych hraníc, pričom by mala dosiahnuť rekordnú úroveň, uviedol Orbán.
Zároveň podotkol, že prebiehajú prípravy na ochranu proti povodniam pozdĺž Dunaja, Litavy i riek Rába a Marcal. Pripravenosť v dotknutých oblastiach je podľa neho "stopercentná".
Do prác súvisiacich s povodňovou ochranou je podľa premiéra zapojených takmer 4 400 ľudí a spolupracujú na nich aj policajti či väzenské služby.
Situácia je v súčasnosti podľa Orbána najvážnejšie v obci Pilismarót pri hraniciach Slovenska, niektorých úsekoch cesty 11 na severozápade krajiny a Margitinom ostrove a Batthyanyho námesti v Budapešti.
(tasr)
Ide o druhú explóziu za tento týždeň v tomto nemeckom meste. Ľahko zranený bol jeden okoloidúci.
Obchod s oblečením LFDY na Ehrenstraße vybuchol okolo piatej hodiny ráno. „Krátko po piatej hodine sa ozvala hlasná rana. Najskôr sme nič nevideli, potom sme uvideli dym. O niečo neskôr dorazili hasiči a polícia a všetko naokolo uzavreli,“ povedal denníku Bild miestny obyvateľ.
K prvému výbuchu v Kolíne nad Rýnom prišlo v pondelok skoro ráno, keď vybuchol neďaleký klub diskotéky Vanity. Výbuch túto budovu z veľkej časti zničil.
(mep)
Pri príležitosti blížiaceho sa Národného pochodu za život v Košiciach vyzývajú organizátori na zlepšovanie ekonomického a sociálneho stavu pre spoločensky zodpovedné rodiny. „Ide sa však diať presný opak,“ varujú.
„So znepokojením sledujeme, že aktuálne platné prorodinné opatrenia, ako zvýšený daňový bonus, zvýšené prídavky na dieťa či rodičovský dôchodok, sú ohrozené,“ pripomína asociácia s tým, že jednou z možností, s ktorou pri konsolidácii verejných financií vláda pracuje, je aj zrušenie týchto opatrení.
Asociácia v spolupráci s organizáciou CitizenGO upozorňuje, že ak kabinet tieto formy podpory rodín nezachová, „mnohým rodinám to zásadne zasiahne do rodinných rozpočtov“.
Zrušenie prorodinnej politiky „bude signálom, že najmä rodiny s deťmi nemajú ekonomickú a sociálnu podporu štátu“, predovšetkým v prípade, keď otec, mama a deti žijú z jedného príjmu. „Zvyšuje sa tiež riziko rastu počtu dobrovoľne slobodných a bezdetných domácností,“ dodáva asociácia.
„Toto všetko sa ide diať v čase, kedy Slovensko čelí závažnej výzve, ktorou je demografická zima,“ uvádzajú organizátori s dôvetkom, že následkami tejto „zimy“ môže byť kolaps dôchodkového systému a oslabenie zdravotníctva, školstva či sociálnych služieb.
„Naša spoločnosť neoceňuje dostatočne tie rodiny, ktoré dobrovoľne prijali viac detí a obetavo ich zodpovedne vychovávajú,“ pripomína asociácia. „Taktiež nepovzbudzuje mladých ľudí, aby sa sobášili v skoršom veku, naopak, s istou ľahostajnosťou sa stavia k tomu, že čoraz viac mladých ľudí aj po tridsiatke žije akoby oneskorenú pubertu.“
Národný pochod za život sa bude konať 22. septembra v Košiciach.
(red)
Zadržali ho na letisku v Krakove a podľa jeho slov išlo o nedorozumenie.
Šampión organizácií WBC, WBO a WBA, ktorý získal zlato na olympijských hrách v Londýne v roku 2012, je vo svojej krajine uznávaný športovec.
"Bol som pobúrený týmto postojom k nášmu občanovi a šampiónovi. Už ho prepustili a nikto ho nezadržiava," povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij na sociálnych sieťach. Neskôr sa na k veci vyjadril aj Usyk: "Priatelia, všetko je v poriadku. Došlo k nedorozumeniu, ktoré sa rýchlo vyriešilo. Ďakujem všetkým, ktorých sa to týkalo. Rešpekt patrí poľským policajtom, ktorí vykonávajú svoje povinnosti bez ohľadu na výšku, váhu, rozpätie rúk a tituly."
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha povedal, že jeho ministerstvo bude kontaktovať poľské ministerstvo zahraničných vecí, pretože považuje zadržanie za "neprimerané a neprijateľné vo vzťahu k nášmu šampiónovi".
(tasr)
Vytvorenie transparentného účtu schválila Rada Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), prispieť môžu občania aj iné samosprávy.
Predseda ZMOS Jozef Božik na rokovaní združenia vyzval starostov a primátorov, aby sa do zbierky zapojili symbolickou sumou jedného centa na obyvateľa.
"V prípade šesťtisícovej samosprávy je to čiastka 60 eur. V prípade 20-tisícového mesta je to 200 eur. Rada ZMOS zároveň odsúhlasila, že z rozpočtu ZMOS prispejeme za všetky členské obce do 500 obyvateľov, čo činí sumu približne trtisíc eur. Tieto malé obce tak nemusia prispievať, pokiaľ sa nerozhodnú konať inak," vysvetlil Božik.
Ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková dodala, že peniaze prerozdelí kolektívny orgán ZMOS na základe odporúčaní predsedov regionálnych združení miest a obcí.
(tasr)
K zrážke vlakových súprav prišlo na moste nad ulicou Čuprova v Prahe 7 v stredu ráno.
Podľa prvotných informácií zasahujúcich hasičov sa zranilo veľké množstvo osôb, neskôr bol ich počet viackrát upresňovaný, najnovšie na 25 ľudí, ich zranenia sú ľahké. TASR informuje podľa webu novinky cz.
"Je úplne bežné, že sa pri podobných nehodách počty priebežne menia, finálne počty budú zrejmé až po úplnom ukončení zásahu," uviedli pražskí záchranári. Zranení sú podľa ich slov pri vedomí a mimo ohrozenia života. Prevládajú úrazy hlavy a končatín, najčastejšie ide o pomliaždeniny a odreniny.
Jeden rušňovodič bol počas nehody pod vplyvom alkoholu. "Môžem potvrdiť, že rušňovodič stojaceho vlaku bol pod vplyvom alkoholu. Druhý rušňovodič bol v zácviku,“ povedal pre český portál Novinky hovorca pražskej polície Jan Daněk. Podľa informácií Noviniek mal podnapitý rušňovodič okolo dvoch promile a previezli ho do nemocnice na odber biologického materiálu.
Hasiči z vlakov evakuovali asi dvesto osôb do náhradnej vlakovej súpravy, ktorou boli prevezení do pražskej časti Vysočany, kam smerujú aj záchranári. Niektorí cestujúci majú podľa nich zdravotné ťažkosti, pociťujú napríklad nevoľnosť.
Vlaky sa zrazili na železničnom nadjazde v zle prístupnej lokalite a pri evakuácii cestujúcich boli preto použité hasičské vysokozdvižné plošiny a rebríky. Čuprova ulica v Prahe-Libni bola úplne uzavretá.
(tasr)
Výstrahy tretieho stupňa pred povodňami z trvalého dažďa platia pre okresy Skalica, Senica, Malacky, Bratislava, Senec, Dunajská streda, Komárno a južnú časť okresu Nové Zámky.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) pred povodňami varuje aj v okresoch Pezinok a Galanta, vydal pre ne prvý stupeň výstrahy.
"Vzhľadom na už spadnuté zrážky v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja očakávame na slovenskom úseku Dunaja výrazný vzostup vodných hladín z dotekania a výrazný vzostup vodných hladín na dolnom Váhu s prekročením stupňa povodňovej aktivity," napísali meteorológovia pri výstrahe pre Komárňanský okres.
(tasr)
Kandidát na starostu mesta São Paulo José Luiz Datena fyzicky reagoval na výčitku svojho rivala Pabla Marçala o starom prípade sexuálneho obťažovania.
„Vytiahol prípad, ktorý bol archivovaný a ktorý ani nevyšetrovala polícia, pretože neexistovali žiadne dôkazy. Niečo, čo sa stalo pred 11 rokmi, čo spôsobilo veľmi vážnu situáciu v mojej rodine,“ povedal následne socialistický kandidát Datena médiám. Hoci si po fyzickom ataku priznal chybu, svoje konanie neľutuje.
Datenu z debaty okamžite vylúčili, Marçal skončil v nemocnici. Nemocnica Sírio Libanês potvrdila, že utrpel zranenie hrudníka a zápästia, v súčasnosti je bez závažnejších komplikácií.
„Pablo Marçal bol zbabelo napadnutý Josém Luizom Datenom, ktorý ho udrel do rebier železnou stoličkou,“ oznámil Marçalov tím s tým, že pred hospitalizáciou mal kandidát ťažkosti s dýchaním.
Pravičiar Marçal neskôr prirovnal tento počin k atentátu na amerického exprezidenta a republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, i na incident s pobodaním brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara. „Prečo toľko nenávisti?“ napísal v statuse na platforme Instagram, kde zverejnil snímky spomínaných politikov.
Hosťujúca televízia TV Cultura sa tiež stala terčom kritiky. Po incidente a následnom odvezení politika do nemocnice pokračovali zvyšní kandidáti v debate.
🇧🇷🚨 El candidato socialista José Luiz Datena agredió con una silla al derechista Pablo Marcal, tras quedarse sin argumentos en un debate de candidatos a la alcaldía de São Paulo.
— Emmanuel Rincón (@EmmaRincon) September 16, 2024
Pero recuerden, la derecha es el peligro para la democracia: pic.twitter.com/2QLUmYLcqD
(sab)
Labouristický minister zahraničia David Lammy v prejave po sto dňoch vo funkcii tiež vyhlásil, že klimatická otázka spolu s degradáciou prírody bude „ústrednou pre všetko, čo ministerstvo zahraničných vecí bude robiť“.
„Je to nevyhnutne dôležité vzhľadom na rozsah hrozby, ale aj rozsah príležitosti,“ dodal podľa televízie BBC.
„Táto hrozba pravdepodobne nie je pociťovaná tak naliehavo ako hrozba teroristu alebo imperialistického autokrata. Ale je zásadnejšia. Je systémová, všadeprítomná a zrýchľuje sa smerom k nám,“ uviedol ďalej Lammy.
Minister zahraničia Spojeného kráľovstva poznamenal, že vláda jeho krajiny odštartuje globálnu iniciatívu na urýchlenie zavádzania čistej energie.
Tohtoročné leto prinieslo do viacerých oblastí sveta rekordné záplavy, keďže Severnú Ameriku a časti juhovýchodnej Ázie postihli extrémnejšie poveternostné javy, ako sú hurikány a cyklóny. Okrem toho búrka Boris v uplynulých dňoch spôsobila chaos v strednej Európe.
Hoci je príliš skoro pripisovať túto udalosť klimatickým zmenám, vedci predpovedajú, že región bude v dôsledku rastúcich teplôt vlhkejší.
(sita)
Výsadok približne 130 vojakov a presun zbraní na ostrov Šemija, ktorý je súčasťou Aleutských ostrovov blízko Aljašky, sa uskutočnil začiatkom septembra a prebehol v čase spoločných vojenských cvičení Číny a Ruska v Japonskom mori.
Na Šemiji sa nachádza letecká základňa Erickson, ktorá sa považuje za najbližšie vojenské zariadenie USA k Rusku. Vzdialenosť od Ericksonu k najbližšiemu ruskému ostrovu je 450 kilometrov a niečo vyše tisíc kilometrov k metropole Kamčatského kraja.
Veliteľ 11. výsadkovej divízie generálmajor Joseph Hilbert uviedol, že vyslanie amerických jednotiek na ostrov neďaleko Aljašky je ukážkou schopnosti americkej armády reagovať na vojenské výzvy po celom svete a dodať „bojovo pripravené smrtiace sily“ na správne miesto v priebehu niekoľkých hodín. Dodal, že ide aj o reakciu na zvýšenú vojenskú aktivitu Ruska a Číny v okolí Aljašky.
Koncom júla v blízkosti regiónu po prvýkrát spoločne preleteli ruské a čínske jadrové bombardéry. Podľa Severoamerického veliteľstva protivzdušnej obrany (NORAD) zostali v medzinárodnom vzdušnom priestore a nevstúpili do suverénneho vzdušného priestoru USA alebo Kanady.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že letecké hliadky sa uskutočnili nad vodami Čukotského a Beringovho mora a severnej časti Tichého oceánu. Hovorca čínskej armády Zhang Xiaogang zdôraznil, že išlo o ôsmu takúto hliadku od roku 2019.
„Tieto opatrenia nie sú namierené proti tretím stranám, sú v súlade s platným medzinárodným právom a medzinárodnou praxou a nemajú vplyv na súčasnú medzinárodnú a regionálnu situáciu,“ uviedol Zhang.
(sab)
Ide už o desiatu návštevu Blízkeho východu zo strany amerického ministra zahraničia od vypuknutia vojny v Pásme Gazy. Antony Blinken by sa mal počas nej stretnúť aj s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.
Blinken má v Egypte diskutovať o novom kompromisnom návrhu s cieľom dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy, ale aj prepustenie desiatok rukojemníkov zadržiavaných na palestínskom území.
Títo rukojemníci boli unesení počas útoku palestínskeho islamistického hnutia Hamas proti Izraelu zo 7. októbra 2023, ktorý mal za následok odvetu Izraela v podobe ofenzívy v Pásme Gazy s tisíckami obetí.
O zvýšenom napätí na Blízkom východe so svojím izraelským kolegom Joavom Galantom telefonicky hovoril aj americký minister obrany Lloyd Austin.
Ich telefonát sa uskutočnil v utorok – v deň, keď stovky pagerov používaných členmi proiránskeho hnutia Hizballáh v Libanone explodovali pri útoku, ktorý táto libanonská militantná skupina pripisuje Izraelu. Pentagón odmietol uviesť, či Austin a Galant hovorili aj o spomínaných výbuchoch.
Hovorca Pentagonu Pat Ryder informoval, že témou rozhovoru bolo pretrvávajúce napätie na Blízkom východe a „hrozby, ktorým Izrael čelí“.
Austin podľa hovorcu „zopakoval potrebu prímeria a dohody o rukojemníkoch a dôležitosť zníženia napätia prostredníctvom diplomacie, aby sa predišlo rozrastaniu konfliktu do širšieho regiónu“.
Výbuchy v Libanone prišli len niekoľko hodín po tom, čo Izrael oznámil, že rozširuje ciele svojej takmer rok trvajúcej vojny proti Hamasu v Pásme Gazy, a to tak, aby zahŕňali aj front s Hizballáhom pozdĺž hranice Izraela s Libanonom.
(tasr)
Aktuálne plnenie Plánu obnovy a odolnosti SR a príprava na piatu žiadosť o platbu z tohto európskeho fondu je predmetom viacerých bodov zaradených do programu stredajšieho rokovania vlády.
Piatu žiadosť by malo Slovensko podať do konca tohto roka, na to však potrebuje splniť viac ako 20 stanovených míľnikov a cieľov.
Informácie o ich plnení predkladajú kabinetu jednotlivé rezorty, ktoré ich majú na starosti. Ide napríklad o ministerstvo hospodárstva, práce, investícií, dopravy, kultúry či školstva. Osobitnú pozornosť má vláda venovať informácii o pokroku v implementácii plánu obnovy, ale aj čerpaní eurofondov v gescii ministerstva zdravotníctva a rezortu životného prostredia.
V programe má kabinet aj návrh účasti delegácie SR na októbrovom 10. zasadnutí strán Dohovoru o ochrane a využití medzinárodných tokov a medzinárodných jazier, ako aj návrh na zrušenie niektorých legislatívnych úloh ministerstva práce na rok 2024.
(tasr)
Zásielky poslané v pondelok bude Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) posudzovať spolu s Poštovou inšpekčnou službou. S odvolaním sa na vyhlásenie vyšetrujúcich orgánov o tom v noci na stredu informovala agentúra Reuters.
Adresátmi podozrivých zásielok boli úradníci v štátoch Nebraska, Iowa, Kansas, Tennessee, Wyoming a Oklahoma. FBI uviedol, že niektoré listy obsahovali neznámu látku, ktorá je predmetom skúmania.
Odosielateľ zásielok sa identifikoval ako „Americká armáda na elimináciu zradcov“, spresnila v statuse na sieti X členka vlády štátu Colorado Jena Griswoldová.
Podozrivú látku obsahovala aj zásielka určená adresátovi v Nebraske. Analýzou sa zistilo, že obsah obálky nie je nebezpečný.
FBI spresnila, že pracuje na identifikácii odosielateľa i na zisťovaní motívu jeho konania. Vyšetrovatelia sa tiež snažia zistiť, koľko takýchto zásielok bolo odoslaných celkovo.
Vyhrážky volebným komisiám a ich členom sa objavili niekoľko týždňov pred tým, ako sa Američania vydajú k volebným urnám, aby si vybrali medzi demokratickou prezidentskou kandidátkou Kamalou Harrisovou a jej republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom.
Spojené štáty sú v tejto situácii hlboko polarizované, pričom tamojšia spoločnosť je zneistená nárastom politicky motivovaného násilia a dvoma pokusmi o atentát na Trumpa, doplnil Reuters.
(tasr)
Ukrajinský systém protivzdušnej obrany v noci na stredu odrážal dronový útok, ktorého terčom boli okrajové časti Kyjeva. Na platforme Telegram o tom informovala vojenská správa ukrajinskej metropoly.
Protivzdušná obrana zasahovala proti dronom typu Šáhid iránskej výroby nielen v Kyjevskej oblasti, ale aj Poltavskej a Kirovohradskej oblasti. Šáhidy leteli na Ukrajinu z južného aj severovýchodného smeru.
Letectvo ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinské monitorovacie kanály informovali o jednotlivých dronoch a ich skupinách aj nad Sumskou, Mykolajivskou a Dnepropetrovskou oblasťou na východe Ukrajiny, ako aj o pohybe niektorých z dronov smerom do západoukrajinských oblastí, doplnila britská stanica BBC.
Okrem toho ruské jednotky v utorok večer spustili intenzívnu delostreleckú paľbu na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. O život pritom prišli dvaja ľudia a ďalších päť ich bolo zranených. S odvolaním sa na oblastného gubernátora Ivana Fedorova to uviedla agentúra Reuters.
Ukrajinské dronové jednotky však v noci zaútočili dronmi na mesto Toropec v Tverskej oblasti v stredozápadnej časti Ruska. Zrejme v dôsledku zásahu dronu raketou protivzdušnej obrany v jednej z lokalít mesta vypukol požiar. Úrady nariadili čiastočnú evakuáciu civilistov, informovala agentúra AFP.
Nateraz nie je známe, aký objekt oheň zachvátil. Podľa BBC je v Toropci a blízkom okolí dislokovaných niekoľko vojenských jednotiek.
Ukrajina v noci na stredu vypustila roje dronov a zaútočila nimi aj na ďalšie štyri západoruské regióny. Tamojší gubernátori podľa agentúry Reuters uviedli, že k obetiam a materiálnym škodám nedošlo.
Terčom dronových útokov bola prihraničná Brianska oblasť, ale aj tri oblasti nesusediace s Ukrajinou: Smolenská, Tulská a Oriolská.
Ruská armáda uviedla, že zostrelila 23 dronov, pričom nedošlo k žiadnym materiálnym škodám ani obetiam. V podmienkach vojny však nie je možné promptne overiť vyhlásenia bojujúcich strán.
Smolenská oblasť leží pri hraniciach s Bieloruskom a podľa miestnych úradov tam bolo zneškodnených sedem dronov. Počas letu nad Oriolskou oblasťou sa podarilo zneškodniť jedno bezpilotné lietadlo a najmenej 14 ich bolo vyradených počas letu nad Brianskou oblasťou.
Kyjev tvrdí, že jeho útoky boli zamerané na vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.
Ruskí predstavitelia len zriedka zverejnia úplný rozsah škôd spôsobené ukrajinskými útokmi.
Ukrajina v poslednom období zvýšila svoju domácu výrobu bezpilotných lietadiel. Najväčší ukrajinský útok bezpilotným lietadlom zameraný na ruskú metropolu v septembri pripravil o život najmenej jednu osobu, zničil aj domy a narušil lety na moskovských letiskách.
(tasr)
Podpredseda vlády a minister vnútra ČR Vít Rakušan v utorok po rokovaní ústredného krízového štábu v Prahe uviedol, že v súvislosti so záplavami sú v Česku potvrdené tri úmrtia a sedem nezvestných osôb.
Minister na tlačovej konferencii, ktorú vysielala televízia ČT, informoval, že potvrdené sú aj tri prípady rabovania v zaplavených oblastiach. Upozornil, že osobám, ktoré sa rabovania dopustili v súčasnej situácii, hrozí osem až 15 rokov väzenia.
Dodal súčasne, že na miestach, ktoré ľudia v rámci evakuácie opustili, hliadkujú policajné zložky.
Veľká časť tlačovej konferencie bola venovaná príprave volieb do zastupiteľstiev krajov a tretiny Senátu Parlamentu ČR, ktoré sa budú konať 20. a 21. septembra.
Konanie volieb v pôvodnom termíne podľa Rakušana predstavuje nižšie riziko ohrozenia legitimity volieb, ako keby vláda vyhlásila núdzový stav, ktorý by bolo možné napadnúť na súde.
Rakušan uistil, že volebných lístkov bude dostatok. Dodal, že cez krajské volebné komisie poputujú do obcí a miest manuály na prípravu a realizáciu volieb v krízových podmienkach.
Ubezpečil, že štát pomôže postihnutým obciam, ktoré budú mať problém obsadiť volebné komisie napríklad pre to, že ich členovia sú vytopení. Poznamenal, že hlasovacie miestnosti môžu byť aj improvizované, prípadne sa zlúčiť. V „extrémnych prípadoch“ budú prenosnú urnu k voličom prinášať hasiči alebo policajti.
Minister vyzval na aktívne hľadanie neštandardných riešení pri zaisťovaní realizácie volieb. Ako príklad uviedol, že do obcí a miest, kde by ešte v sobotu popoludní nešla elektrina, hasiči dodajú elektrocentrály, aby príslušná volebná komisia mohla komisia odoslať výsledky hlasovania.
Rakušan prisľúbil, že jeho rezort bude v stredu prezentovať „netradičné“ spôsoby, ako si ľudia v zaplavených oblastiach budú môcť pred voľbami zaobstarať nové doklady, ak o pôvodné prišli.
V súvislosti s likvidáciou následkov povodní hlavná hygienička Barbora Macková apelovala, aby ľudia používali ochranné pomôcky, umývali si ruky a nejedli kontaminované potraviny. Informovala, že v zaplavených oblastiach prebehne očkovanie proti žltačke, ktoré bude plne hradené zo zdravotného poistenia.
Podľa Českého hydrometeorologického ústavu hladiny rozvodnených riek postupne klesajú, vysoko sa ale stále držia v južných Čechách, kde je vyhlásených najviac tretích stupňov. Najnovšie hydrologické modely hovoria, že na poludnie budú tretie stupne na juhu Čiech a na dolnom toku riek Labe a Morava.
(tasr)
Celkovo ide o štvrtého občana USA, ktorého zadržali úrady v krajine po tom, ako bol Nicolás Maduro po tretí raz zvolený za prezidenta. Spojené štáty legitimitu volieb spochybňujú, pripomína agengúta AFP.
Ako uviedol venezuelský minister vnútra Diosdado Cabello, Američana zadržali v Caracase, pričom sa uňho našli fotografie vojenských objektov a ropných i energetických zariadení. Totožnosť zadržaného Cabello, ktorý o tom informoval počas zasadnutia Národného zhromaždenia, nezverejnil.
Počas uplynulého víkendu sa objavili správy o tom, že pre podozrenie z účasti na údajnom pláne na „destabilizáciu“ krajiny boli vo Venezuele zadržaní niekoľkí cudzinci. Zatknutia nasledovali po tom, čo búrady zhabali stovky kusov zbraní.
Cabello vtedy spresnil, že zadržaní boli traja občania USA, dvaja Španieli a jeden Čech.
Britská stanica BBC uviedla, že Spojené štáty odmietli tvrdenia Venezuely, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) plánovala zavraždiť prezidenta Nicolása Madura a ďalších najvyšších predstaviteľov.
Cabello na to reagoval vyhlásením, že zadržaní kontaktovali „francúzskych žoldnierov“ z východnej Európy a boli zapojení do „operácie s cieľom zaútočiť“ na Venezuelu.
Dodal, že „bolo zaistených viac ako 400 pušiek“. Zadržaných obvinil aj z prípravy „teroristických činov“.
Venezuelská vláda vyhlásila, že zadržaní Španieli sú spojení s madridským Národným spravodajským centrom (CNI). Španielske vládne zdroje však pre miestne médiá deklarovali, že dvojica nepatrí k žiadnej spravodajskej organizácii.
Podľa českého spravodajského servera iRozhlas české veľvyslanectvo v kolumbijskej Bogote zaslalo v súvislosti so zadržaním občana ČR nótu na tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.
Mariana Wernerová z odboru komunikácie ministerstva zahraničných vecí ČR doplnila, že českí diplomati sú v kontakte s kolegami z ministerstiev v USA a Španielsku.
Podľa zistenia servera Neovlyvní.cz zadržaným Čechom je 33-ročný muž, ktorý je aktívnym záložníkom 43. výsadkového pluku v Chrudimi. Server dodal, že muž pôsobil päť rokov v Singapure, kde diaľkovo vyštudoval právo na Londýnskej univerzite. Po návrate do Česka pracoval pre štátnu správu a následne pôsobil v armáde.
Správa o zadržaní cudzincov prišla po tom, čo venezuelská vláda odvolala svojho veľvyslanca v Španielsku na konzultácie a predvolala si španielskeho veľvyslanca vo Venezuele.
Vystupňovala tak diplomatické napätie po prezidentských voľbách z konca júla, v ktorých podľa venezuelských úradov opäť zvíťazil Maduro. Opozícia jeho víťazstvo spochybnila a západné štáty jej väčšinou dávajú za pravdu.
(tasr)
„Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú, a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme... Problémom je aj dopĺňanie zásob,“ povedal jeden z dvojice zdrojov pre americkú televíziu.
Spojené štáty v posledných mesiacoch znížili rozsah vojenskej pomoci Ukrajine, keďže sa zmenšili zásoby zbraní a vybavenia, ktoré je ministerstvo obrany ochotné poslať Kyjevu z vlastných zdrojov.
V apríli Pentagón oznámil balík vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote jednej miliardy dolárov, hodnota ďalších však odvtedy nepresiahla sumu 400 miliónov dolárov. Väčšina sa pohybovala v rozmedzí 125 až 250 miliónov dolárov, konštatuje stanica CNN.
Zatiaľ posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 250 miliónov dolárov oznámili USA 6. septembra. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan neskôr uviedol, že „významný“ balík pomoci plánuje Washington oznámiť ešte v septembri.
Ako poznamenáva CNN, v rokoch 2022 a 2023 Pentagón pravidelne oznamoval balíky vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 600 až 800 miliónov dolárov, pričom najväčší – z januára 2023 – bol v objeme 2,85 miliardy dolárov.
Administratíva prezidenta Joea Bidena má stále k dispozícii šesť miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, po dvoch rokoch vojny však Pentagón nemá dostatočné zásoby, uviedli pre CNN americkí predstavitelia.
„Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú, a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme... Problémom je aj dopĺňanie zásob,“ povedal jeden z týchto zdrojov.
Druhý zdroj pre CNN poznamenal, že Bidenova administratíva nebola schopná čerpať zo zásob Pentagónu v prvých štyroch mesiacoch roku 2024, pretože Kongres sa „oneskoril“ so schválením dodatočného financovania. Washington sa podľa neho snaží neposlať do Kyjeva priveľa zbraní naraz.
„Existujú limity, ako rýchlo môžeme poslať vybavenie bez toho, aby to ovplyvnilo (našu) bojovú pripravenosť. A to je jeden z dôvodov, prečo sú balíky pomoci posielané takto,“ uviedol tento zdroj. Limitujúce je aj to, ako rýchlo môže Ukrajina vybavenie prijať a efektívne ho distribuovať, dodal.
Pred vojnou na Ukrajine sa v USA vyrobilo každý mesiac asi 15-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Vďaka otvoreniu nových tovární a výrobných liniek sa produkcia zvýšila na 40-tisíc granátov mesačne. Stále však bude trvať viac ako rok, kým Pentagón dosiahne svoj cieľ vyrobiť každý mesiac 100-tisíc granátov. Proces zvyšovania výroby prebieha podľa plánu, no bude si vyžadovať nové výrobné zariadenia a ochotu Kongres vyčleniť na to peniaze.
(tasr)
Mosadu sa údajne podarilo dostať k pagerom ešte pred tým, ako ich začal používať Hizballáh.
Za koordinovanými výbuchmi vreckových komunikačných zariadení, takzvaných pagerov, ku ktorým došlo v utorok v Libanone a v Sýrii, je údajne izraelská tajná služba Mosad, tvrdí televízia Sky News Arabia citovaná denníkom The Times of Israel (TOI).
Podľa televízie sa Mosadu podarilo dostať k pagerom ešte pred tým, ako ich začal používať Hizballáh. TV stanica uviedla, že agenti Mosadu pripevnili k batériám silnú trhavinu PETN a neskôr zariadenie odpálili zahriatím batérie na diaľku.
Americký denník Wall Street Journal pred tým informoval, že niektorí členovia Hizballáhu cítili, ako sa ich pagery zahrievali a zlikvidovali ich pred sériou výbuchov.
Panarabská televízia al-Džazíra zasa citovala libanonský bezpečnostný zdroj, ktorý uviedol, že hmotnosť výbušniny umiestnenej v každom zariadení bola nižšia ako 20 gramov a že pagery, čo vybuchli, boli dovezené pred piatimi mesiacmi. Televízia dodala, že sa začalo vyšetrovanie s cieľom zistiť, ako došlo k aktivácii výbušniny.
Medzi obeťami výbuchov sú podľa Hizballáhu aj jeho členovia a syn poslanca zastupujúceho šiitské hnutie v libanonskom parlamente. Zranenia podľa zdrojov utrpeli aj vysokopostavení predstavitelia Hizballáhu a príslušníci elitných jednotiek pôsobiacich v rámci hnutia.
S veľkou pravdepodobnosťou koordinované výbuchy pagerov sa odohrali na juhu Libanonu, ako aj na južných predmestiach hlavného mesta Bejrút, ktoré sú baštami Hizballáhu. Podobné správy priniesli iránske médiá aj zo susednej Sýrie, kde podľa nich prišlo o život sedem ľudí.
Výbuchy si v Libanone podľa aktualizovaných správ vyžiadali životy deviatich ľudí a ďalších približne 2750 zranených. Podľa saudskoarabského TV kanála al-Hadas približne 500 členov militantnej organizácie Hizballáh má v dôsledku výbuchu poškodený zrak.
(tasr)
Tusk počas zasadnutia krízového štábu priznal, že vyčlenené prostriedky budú stačiť len na núdzové zaplátanie škôd po povodniach. Poľská vláda preto predložila žiadosť o získanie finančných prostriedkov Európskej únie.
Poľský premiér Donald Tusk v utorok uviedol, že škody spôsobené povodňami, ktoré postihli Poľsko, dosiahnu výšku niekoľkých miliárd zlotých. Súčasná vládna rezerva vo výške jednej miliardy zlotých (234 miliónov eur) tak podľa neho nebude stačiť, informuje agentúra PAP.
Tusk počas zasadnutia krízového štábu v utorok večer v meste Vroclav priznal, že vyčlenené prostriedky budú stačiť len na núdzovú pomoc. "Minister financií ma pred mojím príchodom informoval, že v súčasnosti máme k dispozícii už dve miliardy zlotých (468 miliónov eur)," uviedol poľský premiér.
Agentúra PAP informovala, že poľská vláda predložila žiadosť o získanie finančných prostriedkov Európskej únie (EÚ) na refinancovanie zničenej infraštruktúry. "V prípade poškodenia infraštruktúry financovanej z poľských a európskych zdrojov bude možné opätovne získať finančnú kompenzáciu na jej opravu alebo rekonštrukciu," napísala v utorok na sociálnej sieti X ministerka pre fondy a regionálnu politiku Katarzyna Pelczynská Naleczová.
Poľský premiér uviedol, že od EÚ očakáva finančné prostriedky na rozšírenie protipovodňovej infraštruktúry v krajinách, pre ktoré predstavujú povodne hrozbu a že Poľsko o tom bude diskutovať so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.
(tasr)
Po niekoľkých týždňoch veľmi suchého počasia zasiahli naše územie výdatné zrážky. Netýkali sa však len Slovenska, ale aj okolitých štátov. Problémom však je, že vo vysokohorských oblastiach napadal sneh. Ten sa teraz topí.
Po rakúskom povodí Dunaja putuje podľa portálu iMeteo.sk ďalšia povodňová vlna a hladiny riek opäť stúpajú.
„Povodia rieky Dunaj v Hornom a Dolnom Rakúsku sú extrémne nasýtené. Dolné Rakúsko ešte v nedeľu vyhlásilo stav prírodnej katastrofy. Záplavy sú rozsiahle a mohli byť ešte horšie," píše portál iMeteo.sk s tým, že Rakúšania za relatívne dobrý priebeh vďačia najmä skorému vypusteniu priehrad a tiež nižšej hladine riek po dlhšom suchom období.
„Hrádze a priehrady povodňovú vlnu zmiernili, avšak v pondelok došlo v Rakúsku a v Bavorsku k ďalším výdatným zrážkam, ktoré plošne dosiahli 20 až 40 milimetrov (mm) a lokálne presiahli úhrn 50 mm. Priehrady tak už nemajú kapacitu na udržanie ďalšej vody a to sa ihneď prejavuje na vzostupoch," pokračuje portál.
Navyše doplňuje, že "Alpy práve zasiahlo veľmi prudké oteplenie, sneh sa až do výšky takmer 3-tisíc metrov nad morom topí a voda z tohto snehu sa teraz dostáva do povodí".
"Druhá povodňová vlna už dorazila aj do mesta Linz, píše portál s tým, že sa ďalej šíri Rakúskom a vzostup zaznamenáva už aj Viedeň.
Čiastočne ju už podľa portálu vidíme aj na Slovensku: "Dunaj v Bratislave síce včera večer začal kulminovať, ale pred pár hodinami o 18:15 sme na Dunaji v Bratislave zaznamenali nové maximum vodnej hladiny, a to 976 cm."
Dodajme, že hladina Dunaja sa v posledných minútach stále okolo tejto úrovne pohybuje.
"Je možné, že ešte podrastie a prelomí hranicu 980 cm, avšak podstatné je, že výraznejšie by už stúpnuť nemal. (...) Nad tisíc centimetrov sa však Dunaj v Bratislave určite nedostane a ani sa k tejto hodnote nepriblíži," dodáva iMeteo.sk.
„Nateraz sa neočakáva, že by povodňová vlna z Rakúska výraznejšie zhoršila situáciu v Bratislave, no spôsobí to, že tak skoro ani Dunaj neklesne. Až do zajtrajšieho večera bude hladina Dunaja v Bratislave stále na podobných hodnotách ako teraz, teda kulminovať bude až 48 hodín, čo je pomerne neštandardná situácia," uzatvára.
(mja, sak)
Bezprecedentná séria pravdepodobne koordinovaných výbuchov malých komunikačných zariadení, takzvaných pagerov, si v Libanone vyžiadala najmenej deväť obetí a približne 2 800 zranených.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v utorok vyzvalo Irán, aby výbuchy v Libanone nevyužilo vo svoj prospech a zdržalo sa ďalšieho zvyšovania napätia na Blízkom východe. Terčom útokov, z ktorých Libanon viní Izrael, sa stali aj členovia militantného hnutia Hizballáh podporovaného Teheránom.
Spojené štáty, spojenec Izraela, tvrdia, že sa na explóziách nepodieľali ani o nich vopred nevedeli a momentálne zbierajú informácie. Hnutie Hizballáh aj libanonská vláda pripísali zodpovednosť Izraelu, ten sa k situácii doteraz nevyjadril, no hnutie už prisľúbilo odvetu.
Libanonské ministerstvo zahraničných vecí označilo výbuchy za "izraelský kybernetický útok", no neposkytlo žiadne podrobnosti o tom, ako dospelo k tomuto záveru. Minister informácií Zijád Makárí tiež hovoril o narušení suverenity Libanonu.
Na situáciu v Libanone zareagovalo aj spriaznené palestínske militantné hnutie Hamas, s ktorým je Izrael už takmer rok vo vojne, vyvolanej útokom palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023.
Hamas výbuchy podľa svojho vyhlásenia považuje za súčasť "agresie" Izraela na Blízkom východe a eskaláciu, ktorá povedie Izrael iba k "zlyhaniu a prehre". Tento útok podľa hnutia nerozlišoval medzi militantmi a civilistami.
(tasr)
Ohlásené opatrenia ešte musí schváliť vláda aj parlament. „Beriem to ako návrh, nie ako fakt,“ napísal predseda výboru pre kultúru Roman Michelko.
„Mám zásadný problém s 23-percentnou DPH na knihy. A rozhodne nesúhlasím, že si ich kupujú len bohatí ľudia. Možno bohatí duchom," napísal Michelko na sociálnej sieti Facebook.
Narážal na jedno z opatrení v rámci konsolidačného balíčka, ktorý v utorok na tlačovej konferencii predstavil premiér Robert Fico spoločne s viacerými ministrami. Vláda sa rozhodla výrazne zvýšiť základnú sadzbu DPH na 23 percent.
(mja)
Do bratislavskej nemocnice bola privolaná policajná hliadka. Samuel Machala jedného z príslušníkov policajného zboru následne fyzicky napadol.
Samuel Machala je synom generálneho tajomníka na ministerstve kultúry Lukáša Machalu. Nateraz ostáva bez obvinenia, polícia preveruje detaily incidentu. V prípade dokázania viny mu však hrozí tri až osem rokov väzenia.
„Môžeme potvrdiť, že v priebehu včerajšieho dňa (16. septembra 2024) došlo v priestoroch nemocnice na Antolskej ulici k incidentu, pri ktorom v priestoroch jedného z oddelení pacient tejto nemocnice fyzicky napadol príslušníkov PZ. V tejto súvislosti je zo strany príslušného útvaru Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V vedené trestné stíhanie, a to vo veci trestného činu útoku na verejného činiteľa,“ informovala hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Silvia Šimková.
Lukáš Machala sa k situácií vyjadril, že nevie o konkrétnych skutočnostiach, jeho syn má mať dlhodobé zdravotné problémy spojené s hospitalizáciou.
„Pokiaľ to rieši zdravotnícky personal aj orgány činné v trestnom konaní, plne rešpektujem ich konanie a určite sa do ich kompetencií nemiešam,” skonštatoval Lukáš Machala.
(mja)
Minúta |
V obci Chľaba vyhlásili mimoriadnu situáciu: Pripravujeme sa aj na to, že voda nás odreže od zvyšku sveta
Hladina Dunaja stále stúpa a podľa hydrologických predpovedí by mala rieka v tejto oblasti kulminovať až vo štvrtok (19. 9.) v priebehu dňa. Po skončení krízového štábu Okresného úradu v Nových Zámkoch o situácii informoval Jakub Takáč.
Od utorka sú v Chľabe v pohotovosti aj dobrovoľní hasiči. Obec má pripravené vrecia naplnené pieskom, preventívne umiestnila aj hrádze na okraji obce, aby ochránila svoje územie.
Chľabu spája so zvyškom okresu cesta III. triedy, ktorá je v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja NSK. Trasa cesty kopíruje breh Dunaja. „Zatiaľ je vozovka suchá, zmenu očakávame v priebehu stredy. Pripravujeme sa aj na možnosť, že obec ostane odrezaná od okolitého sveta," povedal riaditeľ Úradu NSK Peter Privalinec. Jediná prístupová cesta do Chľaby v smere od obce Kamenica nad Hronom bude na základe rozhodnutia od stredy (18. 9.) uzatvorená až do odvolania.
Linka regionálneho dopravcu Štúrovo - Chľaba bude obsluhovaná len v úseku Štúrovo - Kamenica nad Hronom. Dopravné spojenie medzi Chľabou a Štúrovom zabezpečia medzinárodné vlaky. „Vybrané tri spoje zo a do Štúrova v priebehu najbližších dní zastavia mimoriadne aj v tejto obci. Cestujúci by mali nastupovať do prvého vozňa," informoval Takáč.
V obci a v neďalekom Kováčove sú aj zariadenia sociálnych služieb, v ktorých je približne 270 klientov. Stravovanie a ich zásobovanie zabezpečia Ozbrojené sily SR v súčinnosti s obcou. „Vojaci pomôžu aj so zásobovaním samotnej obce. K dispozícii
by mali byť už v skorých ranných hodinách," povedal Peter Privalinec.
(tasr)
Najvyšší úhrn zrážok, 386 milimetrov (mm), bol posledné dni v obci Pernek v okrese Malacky. Ide o viac ako polročný úhrn. Ten ročný sa medzi rokmi 1991 až 2020 pohyboval medzi 650 až 700 milimetrami.
Úhrn cez 200 mm namerali aj na iných miestach Záhoria a tiež v Bratislave na Kolibe a v Mlynskej doline. „Bratislavské letisko bolo v závetrí Malých Karpát a tam spadlo o viac ako 100 mm menej dažďa. Úhrn viac ako 100 mm sa vyskytol aj v západnej časti Podunajskej nížiny, na severozápade Slovenska, v oblasti Šariša, či v Slovenskom raji a len výnimočne aj inde," priblížil SHMÚ.
Rozdiel 325 mm vznikol podľa odborníkov medzi stanicou Slovenský Grob na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát a stanicou Pernek na severozápadnom úpätí pohoria. V závetrí Karpát boli aj lokality na Honte, teda v okresoch Levice a Krupina. „V tejto oblasti sme zaznamenali aj najnižší úhrn zrážok počas týchto piatich dní. Konkrétne v obci Lontov spadlo len približne 36 mm, čo je dokonca menej ako priemerný mesačný septembrový úhrn," skonštatovali.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že ide zatiaľ o operatívne údaje od štvrtka (12. 9.) do pondelka (16. 9.).
(tasr)
Ruský súd sprísnil trest mužovi, odsúdenému za kritiku vojny na Ukrajine, z piatich rokov povinnej práce na päť rokov väzenia.
Jurij Kochovec v pouličnej ankete pre Rádio Sloboda (RFE/RL) v júli 2022 obvinil ruských vojakov z bezdôvodného strieľania na civilistov na kyjevskom predmestí Buča. Taktiež povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť. Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.
„V apríli 2024 ruský súd odsúdil 38-ročného muža na päť rokov povinnej práce za šírenie "nepravdivých informácií o ruskej armáde". Prokuratúra sa však odvolala a žiadala prísnejší trest.
Sudca moskovského súdu v utorok oznámil zmenu rozsudku, pričom Kochovcovi udelil trest piatich rokov v trestaneckej kolónii.
V Rusku dosiaľ zadržali, udelili pokutu alebo uväznili tisíce ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu. Skupiny na ochranu práv tvrdia, že ide o mimoriadne tvrdé postupy, ktoré pripomínajú sovietske časy, píše AFP a dodáva, že takmer všetci predstavitelia opozície opustili Rusko a úrady zakázali nezávislé spravodajstvo o konflikte na Ukrajine.
(tasr)
Viacerí slovenskí europoslanci sa v utorok zhodli, že proces formovania novej Európskej komisie (EK) je komplikovaný a pomalý. Po oznámení navrhovaného zloženia budúcej exekutívy EÚ sa obávajú, že priebeh rokovaní sa ešte predĺži.
Dôvodom obáv slovenských europoslancov je možné neodporučenie niektorých kandidátov do eurokomisie po ich vypočúvaní v príslušných výboroch Európskeho parlamentu (EP).
Príčinou komplikovaného priebehu formovania novej EK je podľa podpredsedu europarlamentu Martina Hojsíka (Obnovme Európu/Progresívne Slovensko) snaha von der Leyenovej o rodovo vyváženú Komisiu, ktorá bude odborne zdatná a pripravená spolupracovať.
"Zároveň však vidíme snahy mnohých členských štátov dosadiť do eurokomisie pre nich vhodných ľudí, ktorí nemusia mať vždy tie najlepšie schopnosti," dodal. Ocenil však regionálne vyvážené rozloženie podpredsedníckych postov.
Nespokojná s prácou šéfky EK pri tvorení budúceho kolégia komisárov je europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD). Podľa nej prispôsobila zloženie navrhovanej eurokomisie požiadavkám veľkých krajín. "Úplne to potvrdzuje nominácia Francúzska na poslednú chvíľu," spresnila.
Členka Európskej ľudovej strany (EPP) - najsilnejšej frakcie v EP - Miriam Lexmann (KDH) vidí ako dôvody zdĺhavého formovania novej exekutívy EÚ v tom, že niektoré vlády nominovali problémových kandidátov, ktorých bolo treba vymeniť, ale aj politické spory na národnej úrovni.
"Oceňujem však, že medzi navrhnutými kandidátmi sú aj vysoko kompetentní odborníci, ako napríklad bývalý premiér Litvy Andrius Kubilius, s ktorým som úzko spolupracovala na ochrane EÚ pred hrozbami z totalitnej Číny," vysvetlila pre TASR Lexmann.
Podľa Milana Uhríka (Európa suverénnych národov/Republika) sprevádza formovanie eurokomisie chaos a politický aktivizmus. "Podľa medializovaných informácií zaujímala von der Leyenovú viac rodová vyváženosť EK než samotná odbornosť eurokomisárov," vyhlásil.
Nezaradený europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD) tvrdí, že von der Leyenová dala pri formovaní EK "najavo, že ju realita stoviek miliónov pracujúcich v Európe nezaujíma". Podľa neho sa neusiluje o spravodlivé mzdy či skoncovanie so zneužívaním ľudí v subdodávateľských reťazcoch, a tak zrušila post komisára pre pracovné miesta, dôstojné odmeňovanie a sociálne práva Európanov.
Pre Hojsíka je problematickým maďarský kandidát na eurokomisára pre zdravie a starostlivosť o zvieratá Olivér Várhelyi. Beňová ma zase problém s českým kandidátom na európskeho komisára pre medzinárodné partnerstvá Jozefom Síkelom, označila ho za lobistu. Nesúhlas vyjadrila aj s kandidátom na výkonného podpredsedu pre prosperitu a priemyselnú stratégiu, Francúzom Stéphanom Séjourném.
Lexmann si chce počkať na vypočúvania kandidátov v príslušných výboroch EP, pričom sa ich plánuje pýtať na postoje ku kľúčovým prioritám. Zamerať sa chce najmä na Séjourného, Belgičanku Hadju Lahbibovú – kandidátku na komisárku pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť – či navrhovanú španielsku výkonnú podpredsedníčku EK pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod Teresu Riberovú.
Počkať na vypočúvania v príslušných výboroch si chce aj Uhrík. Vylúčil však podporu pre slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Zdôvodňuje to nespokojnosťou s jeho doterajším pôsobením v Európskej komisii.
(tasr)
Z budovy rumunského parlamentu museli pre požiar evakuovať približne 300 ľudí, k žiadnym zraneniam pri hasení však nedošlo. Páchateľovi sa podarilo utiecť a polícia po ňom doteraz pátra.
Polícia uviedla, že muž po hádke zapálil a odhodil predmet s horľavou látkou. Podľa policajného hovorcu ho však nehodil smerom k ľuďom. Ďalšie podrobnosti o požiari ani spore, ktorý mu predchádzal, nateraz nie sú známe. Hádka však podľa polície zjavne nemala politický motív.
😨🇷🇴 In Bucharest, an unknown man set fire to the Palace of the Parliament of Romania.
— Malinda 🇺🇸🇺🇦🇵🇱🇨🇦🇮🇹🇦🇺🇬🇧🇬🇪🇩🇪🇸🇪 (@TreasChest) September 17, 2024
The incident took place in a souvenir shop, where the attacker poured gasoline on the visitors' area. The fire covered 30 square meters, but it was quickly extinguished. About 300 people were… pic.twitter.com/a5vQ2txOac
Bezprostredne nebolo zrejmé ani to, ako sa mužovi podarilo po incidente z miesta ujsť. Polícia zverejnila fotografiu pravdepodobného páchateľa. Ide o sivovlasého muža v kockovanej košeli a veste s čiernym ruksakom. Verejnosť polícia požiadala, aby jej pomohla s jeho identifikáciou. Mužovi hrozí až sedemročné väzenie.
(tasr)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…