Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenskí europoslanci nesúhlasia s niektorými kandidátmi na eurokomisárov

Viacerí slovenskí europoslanci sa v utorok zhodli, že proces formovania novej Európskej komisie (EK) je komplikovaný a pomalý. Po oznámení navrhovaného zloženia budúcej exekutívy EÚ sa obávajú, že priebeh rokovaní sa ešte predĺži.

Dôvodom obáv slovenských europoslancov je možné neodporučenie niektorých kandidátov do eurokomisie po ich vypočúvaní v príslušných výboroch Európskeho parlamentu (EP).

Príčinou komplikovaného priebehu formovania novej EK je podľa podpredsedu europarlamentu Martina Hojsíka (Obnovme Európu/Progresívne Slovensko) snaha von der Leyenovej o rodovo vyváženú Komisiu, ktorá bude odborne zdatná a pripravená spolupracovať.

"Zároveň však vidíme snahy mnohých členských štátov dosadiť do eurokomisie pre nich vhodných ľudí, ktorí nemusia mať vždy tie najlepšie schopnosti," dodal. Ocenil však regionálne vyvážené rozloženie podpredsedníckych postov.

Nespokojná s prácou šéfky EK pri tvorení budúceho kolégia komisárov je europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD). Podľa nej prispôsobila zloženie navrhovanej eurokomisie požiadavkám veľkých krajín. "Úplne to potvrdzuje nominácia Francúzska na poslednú chvíľu," spresnila.

Členka Európskej ľudovej strany (EPP) - najsilnejšej frakcie v EP - Miriam Lexmann (KDH) vidí ako dôvody zdĺhavého formovania novej exekutívy EÚ v tom, že niektoré vlády nominovali problémových kandidátov, ktorých bolo treba vymeniť, ale aj politické spory na národnej úrovni.

"Oceňujem však, že medzi navrhnutými kandidátmi sú aj vysoko kompetentní odborníci, ako napríklad bývalý premiér Litvy Andrius Kubilius, s ktorým som úzko spolupracovala na ochrane EÚ pred hrozbami z totalitnej Číny," vysvetlila pre TASR Lexmann.

Podľa Milana Uhríka (Európa suverénnych národov/Republika) sprevádza formovanie eurokomisie chaos a politický aktivizmus. "Podľa medializovaných informácií zaujímala von der Leyenovú viac rodová vyváženosť EK než samotná odbornosť eurokomisárov," vyhlásil.

Nezaradený europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD) tvrdí, že von der Leyenová dala pri formovaní EK "najavo, že ju realita stoviek miliónov pracujúcich v Európe nezaujíma". Podľa neho sa neusiluje o spravodlivé mzdy či skoncovanie so zneužívaním ľudí v subdodávateľských reťazcoch, a tak zrušila post komisára pre pracovné miesta, dôstojné odmeňovanie a sociálne práva Európanov.

Pre Hojsíka je problematickým maďarský kandidát na eurokomisára pre zdravie a starostlivosť o zvieratá Olivér Várhelyi. Beňová ma zase problém s českým kandidátom na európskeho komisára pre medzinárodné partnerstvá Jozefom Síkelom, označila ho za lobistu. Nesúhlas vyjadrila aj s kandidátom na výkonného podpredsedu pre prosperitu a priemyselnú stratégiu, Francúzom Stéphanom Séjourném.

Lexmann si chce počkať na vypočúvania kandidátov v príslušných výboroch EP, pričom sa ich plánuje pýtať na postoje ku kľúčovým prioritám. Zamerať sa chce najmä na Séjourného, Belgičanku Hadju Lahbibovú – kandidátku na komisárku pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť – či navrhovanú španielsku výkonnú podpredsedníčku EK pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod Teresu Riberovú.

Počkať na vypočúvania v príslušných výboroch si chce aj Uhrík. Vylúčil však podporu pre slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Zdôvodňuje to nespokojnosťou s jeho doterajším pôsobením v Európskej komisii.

(tasr)

Minúta  |  

Neznámy muž založil požiar v budove rumunského parlamentu a ušiel

Z budovy rumunského parlamentu museli pre požiar evakuovať približne 300 ľudí, k žiadnym zraneniam pri hasení však nedošlo. Páchateľovi sa podarilo utiecť a polícia po ňom doteraz pátra.

Polícia uviedla, že muž po hádke zapálil a odhodil predmet s horľavou látkou. Podľa policajného hovorcu ho však nehodil smerom k ľuďom. Ďalšie podrobnosti o požiari ani spore, ktorý mu predchádzal, nateraz nie sú známe. Hádka však podľa polície zjavne nemala politický motív.

Bezprostredne nebolo zrejmé ani to, ako sa mužovi podarilo po incidente z miesta ujsť. Polícia zverejnila fotografiu pravdepodobného páchateľa. Ide o sivovlasého muža v kockovanej košeli a veste s čiernym ruksakom. Verejnosť polícia požiadala, aby jej pomohla s jeho identifikáciou. Mužovi hrozí až sedemročné väzenie.

(tasr)

Minúta  |  

Policajti budú mať nárok na dočasný stabilizačný a náborový príspevok

Príslušníci bezpečnostných zložiek budú môcť za stanovených podmienok dostať jednorazový dočasný stabilizačný príspevok a tiež dočasný náborový príspevok. Zavedú sa aj vyššie príspevky na bývanie či osobné príplatky.

Príspevky majú prispieť k zvráteniu nepriaznivej personálnej situácie v týchto zložkách. Novela má priniesť zlepšenie podmienok odmeňovania, ako aj udržateľnosť príslušníkov. Príspevky sa zavedú aj pre ozbrojených príslušníkov finančnej správy, preto sa novelizoval aj zákon o finančnej správe.

Jednorazový dočasný stabilizačný príspevok vo výške 5-tisíc eur bude môcť dostať policajt, ktorého služobný pomer vrátane služobného pomeru príslušníka v Ozbrojených silách SR, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy bude trvať do 30. júna 2025 aspoň 20 rokov. Policajt bude následne povinný tri roky zotrvať v služobnom pomere.

Dočasný náborový príspevok bude môcť získať policajt a ozbrojený príslušník finančnej správy v príprave, ktorého prvýkrát príjmu od 1. októbra 2024 do 31. decembra 2025. Policajt bude oň môcť požiadať až po získaní policajného vzdelania a ustanovení do funkcie a zotrvať v služobnom pomere bude musieť päť rokov. Ozbrojený príslušník finančnej správy bude môcť požiadať o príspevok až po získaní profesijného vzdelania.

Na dočasný náborový príspevok bude mať nárok len ten príslušník, ktorý je v danom období prijatý do pomeru prvýkrát. Nárok naň nebude mať policajt, ktorý by bol od októbra do konca roka 2025 prijatý opätovne.

Možnosť priznania príspevku na bývanie vo vyššej sume má byť stabilizačným nástrojom, a to najmä v regiónoch s vysokými nákladmi na bývanie. Príspevok sa zvýši v priemere o 200 eur. Závisieť bude výlučne od miesta výkonu štátnej služby. U ozbrojených príslušníkov finančnej správy nárok na príspevok na bývanie doteraz absentoval. Dostanú príspevok do výšky 700 eur mesačne.
   
Novela zákona, ktorá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní má byť účinná od 1. októbra 2024 okrem niektorých ustanovení, ktoré majú byť účinné až od 1. januára 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Zvýšenie DPH výrazne navýši ceny, nižšia daň na potraviny to nevyváži, tvrdí PS

Balík opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur v utorok predstavila vládna koalícia.

„Zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) o tri percentuálne body bude znamenať výrazný rast cien. Nepatrne nižšia DPH na potraviny ho nevyváži," vyjadril sa poslanec opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Štefan Kišš.

Jedným z konsolidačných opatrení na rok 2025 je aj zavedenie 10-percentného viazania personálnych výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnej službe, čo by malo priniesť 124 miliónov eur. Podľa Kišša sa však vláda na sebe šetriť nechystá, 10-percentné prepúšťanie v štátnej správe je podľa neho jediné výdavkové opatrenie. "Máme dôvodnú obavu, že bude chaotické a uškodí Slovensku," uviedol Kišš.

Konsolidačný balík: DPH vzrastie, daňový bonus sa zníži, rodičovský dôchodok sa likviduje

Mohlo by Vás zaujímať Konsolidačný balík: DPH vzrastie, daňový bonus sa zníži, rodičovský dôchodok sa likviduje

Vďaka konsolidačnému balíku má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 percent hrubého domáceho produktu. Jeho súčasťou je zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 percent a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 percent, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.

(tasr)

Minúta  |  

Žiadne zmrazenie vojny, vyhlásenie prímeria ani odovzdanie území Rusku, hlási poradca prezidenta

Zmrazenie vojny, vyhlásenie prímeria či odovzdanie územia Rusku nie je súčasťou ukrajinskej stratégie na zastavenie vojny.

„Prezident (Volodymyr Zelenskyj) opakovane vyhlásil, že zmrazenie konfliktu nebude mať za následok koniec vojny, ale namiesto toho umožní Rusku nahromadiť dodatočné zdroje a pokračovať v tretej etape civilných masakrov na Ukrajine. Prirodzene, neexistujú ani žiadne plány, ktoré by znamenali odovzdanie území alebo zmrazenie vojny,“ vyhlásil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak..

Zdôraznil, že Kyjev má len jedno oficiálne stanovisko - vojna by sa mala skončiť porážkou Ruska. „Porážku Ruskej federácie je možné dosiahnuť špecifickým množstvom zbraní. To znamená v širšom zmysle vojenským, diplomatickým, ekonomickým a politickým tlakom. Operácia Kursk navyše dokazuje, že je skutočne možné konať efektívne, najmä na ruskej pôde, prinášať a eskalovať tam vojnu,“ skonštatoval Podoľak.

Operácia Kursk sa podľa neho objavuje vo víťaznom pláne Volodymyra Zelenského. „To po prvé výrazne ovplyvní sociálne nálady, ktoré existujú v Rusku. Po druhé, vyvinie to výrazný tlak na Putinovo prostredie a povedie to ku koncu tejto vojny,“ povedal Podoľak.

(sita)

Minúta  |  

Po výbuchoch pagerov v Libanone hlásia vyše tisíc zranených

Pri utorkových výbuchoch vreckových komunikačných zariadení, tzv. pagerov, v Libanone zahynulo najmenej osem osôb, oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva.

Takmer 3-tisíc ľudí utrpelo zranenia, informovalo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Medzi zranenými je podľa iránskych agentúr aj iránsky veľvyslanec v Libanone.

Libanonská vláda výbuchy pagerov odsúdila ako „agresiu Izraela", uviedol minister informácií Zijád Makárí.

Vyše 200 osôb je v kritickom stave, uviedlo ministerstvo a vyzvalo všetky nemocnice, aby boli v pohotovosti a prijali pacientov vo vážnom stave.

Iránsky veľvyslanec Modžtabá Amání podľa médií utrpel povrchové zranenia a momentálne je na pozorovaní v nemocnici.

Podľa nemenovaných zdrojov agentúry AFP je medzi obeťami aj syn poslanca, ktorý Hizballáh zastupuje v libanonskom parlamente.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.