Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šimkovičová kritizuje FPU za porušovanie pravidiel v rokoch 2021 - 2023

Závery auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) týkajúce sa verejnoprávnych kultúrnych fondov potvrdili to, na čo súčasné vedenie Ministerstva kultúry SR od začiatku svojho pôsobenia v rezorte poukazovalo.

Skonštatovala to ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). "Vo fondoch sa šafárilo, kontrolný systém ministerstva za Natálie Milanovej a Silvie Hroncovej zásadne zlyhal," zdôraznila.

Poukázala na zistenie NKÚ, že v rokoch 2021 až 2023 sa vo Fonde na podporu umenia (FPU) a v Audiovizuálnom fonde (AVF) vyplácali peniaze členom odborných hodnotiacich komisií v rozpore s pravidlami.

"Zásadne pochybilo aj ministerstvo pod vedením Natálie Milanovej a Silvie Hroncovej, pretože zanedbávalo svoje povinnosti. Zlyhalo pri kontrolách účelnosti prerozdeľovania verejných peňazí a následného zmluvného plnenia. Nedostatočne takisto vyžadovalo presadzovanie svojich strategických priorít," dodala ministerka.

Upozornila na to, že v rokoch 2021 - 2023 získali verejnoprávne fondy na podporu kultúry zo štátneho rozpočtu viac ako 158 miliónov eur.

"Je preto priam alarmujúce, že moje predchodkyne nezaujímalo, ako sa vo fondoch hospodári. Ministerstvo takisto pod ich vedením nemalo záujem robiť štátnu kultúrnu politiku cez verejnoprávne fondy, a preto si pre túto oblasť nestanovilo ani žiadne priority," uviedla ministerka Šimkovičová.

Pri preverovaní činnosti a hospodárenia verejnoprávnych fondov v období 2021 - 2023 NKÚ zistil, že boli porušené pravidlá pri vyplácaní odmien členom hodnotiacich komisií v AVF a FPU. Odmeny dostali z prostriedkov, ktoré boli určené na podpornú činnosť, nie na prevádzku fondu.

Celkovo bolo v období rokov 2021 - 2023 členom odborných komisií AVF vyplatených viac ako 489.000 eur a FPU takmer 420-tisíc eur. Podľa pravidiel vyplácal odmeny Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Zo strany samotných fondov i Ministerstva kultúry SR zlyhával aj kontrolný systém využitia pridelených prostriedkov na deklarované projekty, rovnako ministerstvo podľa NKÚ nevyužívalo dostatočne možnosť určiť prednostné využitie podielu dotácií.

Pri samotnom prideľovaní peňazí z verejnoprávnych fondov na podporu kultúry nedošlo v období rokov 2021 - 2023 k závažným pochybeniam.

NKÚ: Verejnoprávne fondy i ministerstvo kultúry zlyhali pri kontrole využitia dotácií

Mohlo by Vás zaujímať NKÚ: Verejnoprávne fondy i ministerstvo kultúry zlyhali pri kontrole využitia dotácií

(tasr)

Minúta  |  

Čínskemu námorníctvu sa potopila ponorka na jadrový pohon

Stroj triedy Čou sa potopil počas konštrukcie medzi májom a júnom, informoval agentúru AP anonymný predstaviteľ Pentagónu.

Satelitné zábery od Planet Labs PBC, ktoré analyzovala agentúra AP, ukazujú ponorku pred incidentom zakotvenú v lodenici Šuang-liou na rieke Jang-c’-ťiang. Na snímke z 15. júna je vidno ponorku úplne alebo čiastočne ponorenú tesne pod hladinou rieky, pričom sú okolo nej žeriavy a záchranné vybavenie. Satelitná snímka z 25. augusta ukazuje v tom istom prístave ponorenú ponorku, ale nie je isté, či je to to isté plavidlo.

Nie je jasné, či bolo v spomenutej ponorke jadrové palivo alebo či bol v čase incidentu spustený jej reaktor. V oblasti však od incidentu nehlásili únik radiácie.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone vo štvrtok uviedlo, že „nie je oboznámené so situáciou“ a nemá k dispozícii žiadne informácie. Podľa zmieneného amerického predstaviteľa nie je prekvapujúce, že čínske námorníctvo zatajuje incident s ponorkou. Súčasný stav plavidla je zatiaľ neznámy.

O identifikácii potopenej jadrovej ponorky ako prvý informoval denník Wall Street Journal. Bývalý ponorkár amerického námorníctva a analytik Centra pre novú americkú bezpečnosť Thomas Shugart na incident upozornil už v júli, ale nebolo vtedy známe, že sa to týkalo novej ponorky triedy Čou.

Potopenie prvej ponorky triedy Čou je pre Peking komplikácia pri budovaní najväčšieho námorníctva na svete. Čína, ktorá je čoraz asertívnejšia pri presadzovaní svojich nárokov na prakticky celé Juhočínske more, buduje svoju námornú flotilu závratným tempom.

Podľa správy americkej armády Čína vlani prevádzkovala šesť ponoriek s jadrovým pohonom a balistickými strelami, ďalších šesť útočných ponoriek s jadrovým pohonom a 48 útočných ponoriek s dieselovým pohonom.

(sita)

Minúta  |  

Demokratický kandidát do Senátu USA prebral rétoriku republikánov v otázke hraníc

Kongresman Colin Allred sa usiluje nahradiť dlhoročného republikánskeho zástupcu štátu Texas Teda Cruza. V novembri okrem prezidentských volieb prebehnú aj doplňujúce voľby do oboch komôr Kongresu, Allred v kampani stavil na kritiku imigrácie.

Demokrat v platených politických reklamách kritizoval laxný prístup Bieleho domu v otázke hraníc, a fakticky sa postavil na stranu republikánskeho guvernéra Grega Abbotta, ktorý napriek zásahom FBI zabezpečil mexicko-texaskú hranicu.

Allred v kampani vystupoval ako „hard-liner“ v otázke bezpečnosti hraníc, avšak vyzdvihol senátny návrh zákona o bezpečnosti južnej hranice z marca tohto roka – v rámci ktorého navrhovali pomoc Ukrajine či Izraelu namiesto zabezpečenia južnej hranice USA.

Týmto prevzatím republikánskej rétoriky si vyslúžil ostrú kritiku svojich straníckych konkurentov. Cruzov demokratický predchodca Beto O‘Rourke vyhlásil, že Allredova podpora republikánov „hádže nášho prezidenta pod autobus“. Allred totiž podporil aj štátnu rezolúciu, ktorá odsúdila postup prezidenta Joea Bidena v otázke americko-mexickej hranice.

Allred však v marcových primárkach O‘Rourkea a ďalších odstavil na vedľajšiu koľaj, teraz sa očakáva tesný súboj s Tedom Cruzom, píše denník Washington Post.

Z prieskumov verejnej mienky na pravidelnej báze vyplýva, že republikáni sú v otázke imigrácie a bezpečnosti hraníc u voličov populárnejší, kandidáti ako Allred tak posúvajú svoju rétoriku doprava.

V rámci spomenutých reklám sa Allred prechádla popri hraničnom múre, ktorého časti postavili počas funkčného obdobia Donalda Trumpa.

„Hlasoval proti múru nie raz, nie dvakrát, ale trikrát,“ reagoval na tento obraz Cruz v nedávnom rozhovore pre televíziu Fox News.

V roku 2018 Allred označil múr za „rasistický“, o rok neskôr zase za „zbytočný a neefektívny“, pričom v Snemovni reprezentantov USA hlasoval proti Trumpovmu pokusu obísť legislatívu pri presmerovaní armádnych zdrojov na výstavbu múru.

(sab)

Minúta  |  

Ruská FSB začala vyšetrovanie troch zahraničných novinárov za reportáže z Kurskej oblasti

Ide o dvoch novinárov z Austrálie a jedného z Rumunska, citovala vyhlásenie tajnej služby agentúra AFP. Celkový počet vyšetrovaných reportérov sa tak zvýšil na 12.

Kathryn Dissovú a Fletchera Yeunga z austrálskej televízie ABC News a rumunského novinára Mirceu Barbuho, ktorý podľa agentúry Agerpres pracuje pre HotNews.ro, vyšetrujú pre nelegálne prekročenie ruských hraníc.

Novinárom, z ktorých sa ani jeden zrejme nenachádza v Rusku, hrozí podľa ruských zákonov až päť rokov väzenia, píše AFP.

Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta.

Ruské sily začali protiofenzívu a vyhlásili, že získali späť časť územia. Ukrajina však tvrdí, že naďalej kontroluje približne 100 obcí a územie s rozlohou tisíc štvorcových kilometrov.

Z Kurskej oblasti odvysielali zábery viaceré zahraničné médiá vrátane talianskej televízie RAI, americkej stanice CNN a nemeckej verejnoprávnej Deutsche Welle (DW).

Federálna bezpečnostná služba (FSB) v auguste začala trestné konanie za „nelegálne prekročenie ruských hraníc“ voči redaktorke talianskej verejnoprávnej televízie RAI Stefanii Battistiniovej a kameramanovi Simonemu Trainimu, ako aj reportérovi CNN Nickovi Walshovi a dvom ukrajinským novinárom. Talianska televízia v reakcii stiahla svojich novinárov z ruskej oblasti, aby tak „zaistila ich bezpečnosť a osobnú ochranu“.

Taktiež v auguste FSB začala trestné konanie voči redaktorovi z DW Nicholasovi Simonovi a korešpondentke ukrajinskej stanice 1+1 Nitaliji Nahornej.

(tasr)

Minúta  |  

KDH vyzýva vládu, aby začala šetriť na sebe, a to už tento rok

Konsolidovať verejné financie je potrebné, ale nie takým spôsobom, ako v súčasnosti navrhuje vláda, tvrdia kresťanskí demokrati.

Vláda by mala začať šetrením na sebe, a to ešte v tomto roku. Vyzvali ju k tomu predstavitelia opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) v piatok na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.

"My sme si vyrátali, že keby štátna správa ušetrila do konca roka 10 percent zo svojich výdavkov, čo je možné, nie je to žiaden problém, tak hovoríme zhruba o 400 miliónoch eur. To číslo je zhruba polovica toho, čo chce vybrať táto vláda na dani z pridanej hodnoty od všetkých občanov," vyhlásil poslanec hnutia Jozef Hajko. Stačilo by na to podľa neho schváliť jedno stručné uznesenie vlády, ktoré by zaviazalo jednotlivé rezorty k takýmto úsporám.

Práve koncom roka je na ministerstvách vždy veľký nárast výdavkov, upozornil odborník KDH na verejnú správu Martin Štuk. V ich rozpočtoch sú pritom podľa neho rôzne rezervy, ktoré v aktuálnej situácii treba využiť. Šetriť sa dá podľa neho na výdavkoch na tovary a služby, na energiách, softvérových licenciách, centralizácii verejného obstarávania, či minimalizácii externých služieb.

O väčšom šetrení zo strany vlády však podľa Hajka zatiaľ nikto nepočul. "Iba počúvame o tom, že štát bude chcieť budúci rok vybrať od obyvateľov, podnikateľov, zamestnávateľov, zamestnancov navyše 2,7 miliardy eur. Z toho 60 percent nesú na pleciach priamo občania, 35 percent podnikatelia, tým pádom samozrejme aj občania, lebo podnikatelia to prenášajú do cien a iba mizerných 5 percent sa má šetriť na strane štátu," zhodnotil opozičný poslanec.

Hnutie je za to, aby vláda stiahla aktuálny návrh konsolidačného balíka, o ktorom parlament rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, a predložila ho neskôr spolu s návrhom rozpočtu na budúci rok. Ak sa však o ňom bude ďalej rokovať, KDH má pripravené viaceré pozmeňujúce návrhy. Týkať sa budú napríklad oblasti zdravotníctva alebo úpravy dane z finančných transakcií.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský dron údajne narušil vzdušný priestor Rumunska

Incident sa mal stať počas útoku na ukrajinský prístav Izmajil v delte Dunaja, situáciu monitorovali štyri stíhačky NATO. Piatkové vyhlásenie rumunského ministerstva obrany citovala agentúra Agerpress.

„Ruské sily v piatok podnikli novú sériu útokov bezpilotnými lietadlami na civilné ciele a infraštruktúru v prístavoch na Ukrajine v blízkosti riečnej hranice s Rumunskom v Kilijskom ramene Dunaja,“ uvádza rezort.

Jeden z dronov podľa radarov zrejme na veľmi krátky čas, menej ako tri minúty, narušil rumunský vzdušný priestor. Situáciu v ukrajinskom-rumunskom pohraničí monitorovali dve stíhačky F-16 a dve stíhačky F-18. Úrady v župe Tulcea varovali obyvateľov, aby nevychádzali von.

Rumunské ministerstvo obrany dôrazne odsúdilo ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Považuje ich za neopodstatnené a vo vážnom rozpore s medzinárodným právom.

Nejde o prvý incident, pri ktorom ruské drony narušili rumunský vzdušný priestor. Podobný prípad sa stal aj začiatkom septembra a úlomky zničených dronov, zvyčajne zničených ukrajinskou protivzdušnou obranou, sa v uplynulých mesiacoch našli na viacerých miestach v pohraničí s Ukrajinou.

Predstavitelia NATO v júli uviedli, že nemajú informácie o tom, že by Rusko na rumunské územie útočilo úmyselne. Tieto incidenty však vníma ako nezodpovedné a potenciálne nebezpečné.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.