Preskočiť na obsah
  |  

Britský expremiér zvažoval napadnutie Holandska pre vakcíny proti covidu

Boris Johnson na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 zvažoval „nájazd vodnou cestou“ na sklad liečiv v holandskom Leidene, vyplýva z jeho memoárov Unleashed.

V marci 2021 ešte ako premiér zvolal schôdzku vysokopostavených príslušníkov armády, aby s nimi prediskutoval plány, ktoré sám označil za „šialené“, píše sa v úryvku, ktorý zverejnil denník Daily Mail, a ktorý citovala agentúra DPA.

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca bola v tom čase jadrom sporu medzi Európskou úniou a Britániou. Johnson píše, že uvádzanie vakcíny na európsky trh bolo pomalšie ako v Británii a cieľom operácie malo byť „vziať si to, čo nám z právneho hľadiska náležalo a čo Británia zúfalo potrebovala“.

V holandskom sklade sa podľa neho nachádzali milióny dávok vakcíny, ktoré sa spoločnosť AstraZeneca „neúspešne snažila“ vyviezť do Británie.

EÚ sa podľa Johnsona voči Británii správala „so zlým úmyslom“. „Chceli nám zabrániť získať päť miliónov dávok a napriek tomu zjavne nechceli dávky vakcíny od spoločnosti AstraZeneca použiť sami,“ píše expremiér.

Podľa Johnsona v tom čase Európska komisia „z ničoho nič začala právnu vojnu so spoločnosťou AstraZeneca“, keď tvrdila, že spoločnosť nekoná v súlade so svojou zmluvou s EÚ.

Podľa úryvku z pamätí zástupca náčelníka generálneho štábu, generálporučík Doug Chalmers, premiérovi povedal, že plán s použitím pevných nafukovacích člnov na plavbu cez holandské kanály by bol „určite realizovateľný“. „Následne by sa stretli v cieli; vstúpili (tam); zaistili zadržiavaný tovar, vzdialili by sa pomocou kamiónu s návesom smerom k prístavom Lamanšského prielivu,“ píše sa o pláne v Johnsonových pamätiach.

Chalmers však zároveň upozornil, že plán by v období lockdownov nebolo možné uskutočniť bez toho, aby operáciu spozorovali úrady, čo znamená, že Británia by musela vysvetľovať, prečo „vlastne napádame dlhoročného spojenca z NATO“. Johnson v memoárovej knihe priznáva, že vedel, že Chalmers má pravdu.

Johnson v marci 2021 na tlačovej konferencii vyhlásil: „Budeme s európskymi partnermi naďalej spolupracovať s cieľom uviesť vakcínu na trh. Jediné, čo môžem povedať, je, že my v tejto krajine neveríme v blokády akéhokoľvek typu vakcín.“

(tasr)

  |  

KBS sa od vulgárnej obrany konzervatívnych hodnôt dištancuje

Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Bernard Bober sa vyjadril k diskusii medzi poslancami v Národnej rade, týkajúcej sa dúhovej nálepky u poslankyne Lucii Plavákovej (PS).

Ako informuje tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS), Mons. Bernard Bober 27. septembra kritizoval spôsob, akým bola poslankyňa Plaváková (Progresívne Slovensko) napomenutá za dúhovú nálepku.

"Sme však svedkami aj takého spôsobu presadzovania konzervatívnych hodnôt, ktorý tieto hodnoty v konečnom dôsledku diskredituje a spochybňuje. Zásadne sa dištancujeme od takého spôsobu argumentácie, ktorý názorového oponenta ľudsky znevažuje, zosmiešňuje a uráža," vyjadril sa predseda KBS.

(hal)

  |  

Izrael v nočnom útoku zabil šéfa siete Hamasu v južnej Sýrii

Miestny líder militantného hnutia Ahmed Muhammad Fahad zahynul počas nočných útokov izraelského letectva na juh Libanonu a Sýrie, oznámili Obranné sily Izraela (IDF) podľa agentúry DPA.

Fahad bol podľa IDF zodpovedný za vedenie útokov na izraelské územie, najmä za raketové údery na okupované Golanské výšiny.

O úmrtí Palestínčana v Sýrii pri nočnom izraelskom útoku informovalo aj Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne. Dodalo, že pri údere zahynula aj jeho manželka. SOHR neuviedlo, či šlo o predstaviteľa palestínskeho hnutia Hamas.

(tasr)

  |  

Izrael pre konflikt s Libanonom mobilizuje ďalších záložníkov

Izraelská armáda oznámila, že mobilizuje ďalšie zálohy, keďže eskaluje napätie s Libanonom.

Armáda aktivovala tri záložné prápory, ktoré budú slúžiť po celej krajine. Tento týždeň Tel Aviv presunul na sever dve brigády, aby nacvičovali prípadnú pozemnú inváziu.

Izrael v sobotu (28. 9.) oznámil, že jeho armáda vzdušným úderom na Bejrút v piatok zabila vodcu libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha. Hizballáh to nepotvrdil.

Hovorca izraelskej armády podplukovník Nadav Šošani povedal, že zabitie Nasralláha potvrdili viaceré spravodajské informácie, ale odmietol poskytnúť podrobnosti.

Dodal, že je rozumné predpokladať, že Hizballáh podnikne odvetu, ale Izrael je podľa jeho slov vo „vysokej pripravenosti“.

(sita)

  |  

Izrael dosiahne na každého, kto nás ohrozuje, vyhlásil šéf IDF

Náčelník generálneho štábu Obranných síl Izraela (IDF) Herzi Halevi reagoval na správy o zabití vodcu šíitského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha v piatok v Bejrúte. O zasadnutí štábu informovala agentúra AFP.

Generálporučík oznámil, že útok, pri ktorom zahynul dlhoročný líder Hizballáhu, bol „dlho pripravovaný a vykonaný v správnej chvíli s veľkou precíznosťou“. „Teraz postupujeme ďalej s dôkladnou prípravou na ďalšie kroky,“ avizoval.

„Nakoniec chcem ešte raz zdôrazniť, že sme v plnej pohotovosti na všetkých frontoch. Všetky sily... musia zabezpečiť veľmi dobrú synchronizáciu a pripravenosť,“ dodal Halevi.

„Toto nebol posledný nástroj z našej súpravy. Odkaz je jednoduchý, každému, kto ohrozuje občanov štátu Izrael, budeme vedieť, ako ho dostať,“ varoval.

Izraelská armáda v sobotu oznámila, že vodcu Hizballáhu zabila pri piatkovom útoku na južné predmestie Bejrútu menom Dahíja. Nasralláh bol vodcom libanonského hnutia od roku 1992, Hizballáh správy o jeho úmrtí zatiaľ nekomentoval.

(tasr, sab)

  |  

FPU odmieta interpretáciu správy kontrolóra o šafárení

Správa NKÚ mala podľa ministerky kultúry dokazovať, že vo fonde sa „šafárilo“. „Kontrolóri nespochybnili prideľovanie prostriedkov, ich správa tvrdí, že financovanie odborných komisií sa dialo z nesprávnej kapitoly rozpočtu,“ reagoval FPU.

Fond na podporu umenia (FPU) v príspevku na sociálnej sieti ďalej pripomenul, že financovanie odborných komisií z prostriedkov určených na podpornú činnosť sa realizovalo na základe rozhodnutia rady fondu z roku 2015.

„Dôvodom bolo, že činnosť odborných komisií je priamo spojená s podpornou činnosťou fondu,“ vysvetlilo vedenie FPU. Upozornilo, že toto rozhodnutie nenamietala dozorná komisia fondu so zástupcami Ministerstva kultúry SR a Ministerstva financií SR a ani samotné rezorty, ktoré boli o spôsobe financovania nákladov na členov odborných komisií každoročne informované.

FPU takisto vo svojom stanovisku poukázal na to, že správa NKÚ nemôže byť automaticky verifikovaním oprávnenosti uskutočnených zmien v zákone o fonde. Zvýraznil pritom konštatovanie NKÚ, že ministerstvo „napriek deklarovaným zmenám vo fungovaní dotačných fondov nevyužilo riadny legislatívny proces, ktorý zahŕňa aj medzirezortné pripomienkové konanie a väčšina noviel zákonov bola realizovaná narýchlo poslaneckými návrhmi, nie prostredníctvom rezortu“.

Tvrdenie ministerky Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) o zlom manažovaní s verejnými financiami pri vyplácaní odmien členom hodnotiacich komisií ešte v piatok odmietol aj Audiovizuálny fond (AVF).

Rovnako argumentoval tým, že tento spôsob odmeňovania platí už od začiatku existencie fondu bez toho, aby akýkoľvek kontrolný orgán vrátane NKÚ tento systém v minulosti namietal. AVF zároveň upozornil, že adresáti odmien nie sú zamestnancami fondu v pracovnom pomere.

Pri preverovaní činnosti a hospodárenia verejnoprávnych fondov v období 2021 až 2023 NKÚ skonštatoval, že boli porušené pravidlá pri vyplácaní odmien členom hodnotiacich komisií v AVF a FPU. Odmeny dostali z prostriedkov, ktoré boli určené na podpornú činnosť, nie na prevádzku fondu.

Celkovo bolo v období rokov 2021 až 2023 členom odborných komisií AVF vyplatených viac ako 489-tisíc eur a FPU takmer 420-tisíc eur. Podľa pravidiel vyplácal odmeny Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Zo strany samotných fondov i ministerstva kultúry zlyhával aj kontrolný systém využitia pridelených prostriedkov na deklarované projekty, rovnako rezort podľa NKÚ nevyužíval dostatočne možnosť určiť prednostné využitie podielu dotácií. Pri samotnom prideľovaní peňazí z verejnoprávnych fondov na podporu kultúry nedošlo v období rokov 2021 až 2023 k závažným pochybeniam.

Ministerka kultúry vníma správu NKÚ ako potvrdenie toho, na čo jej vedenie ministerstva poukazovalo – preukázanie zlého hospodárenia i absencie kontroly oprávneného využitia dotácií z verejných zdrojov.

(tasr)