Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hurikán Helene má už vyše 60 obetí

Vyčíňanie hurikánu Helene si v štáte Severná Karolína vyžiadalo najmenej 11 obetí a tento počet nemusí byť konečný. Na nedeľňajšej tlačovej konferencii o tom informoval tamojší guvernér Roy Cooper.

„Je to bezprecedentná tragédia, ktorá si vyžaduje bezprecedentnú reakciu," povedal Cooper.

Záchranári sa podľa neho stále nedostali do všetkých postihnutých oblastí. Na príčine sú nepriechodné cesty, poškodená infraštruktúra a rozsiahle záplavy.

Vyzval tiež obyvateľov, aby obmedzili cestovanie v západnej časti štátu a nechali cesty voľné pre zásahové vozidlá. V tomto regióne pôsobí viac ako 50 pátracích tímov, ktoré hľadajú uviaznuté osoby.

Oblasti v okolí mesta Asheville, známeho pre svoje umenie, kultúru a prírodné krásy, musia byť zásobované letecky.

Hurikán Helene vo štvrtok neskoro večer zasiahol USA v riedko obývanej oblasti Big Bend na Floride ako búrka druhej najvyššej, 4. kategórie. V piatich štátoch si podľa údajov z nedele vyžiadal viac ako 60 mŕtvych. Okrem 11 mŕtvych v Severnej Karolíne hlásili najmenej 23 mŕtvych v Južnej Karolíne, v Georgii zahynulo najmenej 17 ľudí, na Floride najmenej 11, jedna osoba zomrela vo Virgínii.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Francúzsky premiér plánuje dočasné zvýšenie daní pre veľké firmy

Nový francúzsky premiér Michel Barnier, ktorý nastúpil do funkcie začiatkom tohto mesiaca, uvažuje o dočasnom zvýšení dane z príjmu pre najväčšie firmy a zavedení dane zo spätného odkupu akcií.

Tieto opatrenia sú súčasťou snahy o konsolidáciu verejných financií, ktoré čelia zvýšeným výdavkom a slabším daňovým príjmom.

Podľa denníka Le Monde by rozpočet na rok 2025 mohol obsahovať zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 8,5 percentuálneho bodu pre firmy s tržbami nad 1 miliardu eur. Tento krok by do štátnej pokladne priniesol približne 8 miliárd eur.

Medzi ďalšie možnosti patrí aj daň zo spätného odkupu akcií, čo by mohlo obmedziť výdavky spoločností na nákup vlastných akcií, informuje server Politico. 

Barnier čelí ťažkej úlohe presadiť rozpočet, pretože jeho vláda nemá v parlamente väčšinu a ani koaličné strany sa na zvyšovaní daní nezhodujú. Napriek tomu musí návrh rozpočtu predložiť do polovice októbra.

(mm)

Minúta  |  

Ukrajina zvažuje povolenie súkromnej protivzdušnej obrany

Návrh zákona pripravuje ukrajinský parlament na základe podnetu od veľkých firiem, ktoré sú ochotné financovať tieto systémy z vlastných zdrojov.

Podľa podplukovníka Pavla Kiškara by tieto súkromné ​​prostriedky protivzdušnej obrany boli integrované do celkového systému tej štátnej, čím by sa odľahčil vojenský rozpočet. Vyjadril však sklamanie, že tento návrh zatiaľ neprešiel.

Kiškar sa tiež kriticky vyjadril k tomu, že štát bráni súkromným firmám poskytovať vojenský výcvik. Podľa neho by kvalitný odborný výcvik mohol byť na vyššej úrovni, ak by ho mohli zabezpečovať aj súkromné inštitúcie. Uviedol to v rozhovore pre Apostrof.tv. 

Podplukovník sa venoval aj výcviku ukrajinských vojakov v krajinách NATO, kde získavajú kvalitné základy, ale podľa neho konečný výcvik a koordinácia techník musia byť zabezpečené priamo na Ukrajine, pod vedením veliteľov, ktorí majú bojové skúsenosti. 

„Vzdelávanie v NATO je dostatočne kvalitné, ale odborná príprava musí prebiehať doma pod velením našich dôstojníkov," dodal.

(mm)

Minúta  |  

Izraelská armáda zaútočila na ciele v Jemene

Izraelská armáda v nedeľu informovala, že s použitím desiatok lietadiel zasiahla niekoľko cieľov húsíov v Jemene vrátane elektrární a námorného prístavu.

Po nedeľných útokoch minister obrany Joav Galant vyhlásil, že Izrael zaútočí na svojich nepriateľov bez ohľadu na vzdialenosť. „Naše posolstvo je jasné - žiadne miesto nie je príliš ďaleko," uvádza sa vo vyhlásení Galantovho úradu. Minister obrany útoky sledoval na diaľku z velínu približne 2000 kilometrov od Jemenu.

Ako uviedol hovorca armády David Avraham vo vyhlásení pre agentúru AFP, pri rozsiahlom útoku desiatky lietadiel zaútočili „na vojenské ciele húsíjského teroristického režimu v oblastiach Ras Issa a Hudajdá v Jemene". Izraelská armáda podľa vyhlásenia útočila na elektrárne a námorný prístav používaný na dovoz ropy.

Ciele, na ktoré Izrael v nedeľu zaútočil, používali húsíovia, ktorí hlavné mesto Saná ovládajú od roku 2014, na „prepravu iránskych zbraní do regiónu a dodávky na vojenské účely," píše sa vo vyhlásení armády s tým, že "nedeľné útoky sú reakciou na útoky húsíov namierené proti Izraelu".

Stanica al-Masirah ovládaná húsíjmi v nedeľu informovala o izraelských útokoch „na prístavy Hudajdá a Ras Issa", ako aj na dve elektrárne.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Nórsko sa chce inšpirovať Fínskom, zvažuje postaviť plot na hranici s Ruskom

Nórsko by mohlo postaviť plot pozdĺž časti alebo celej 198-kilometrovej hranice s Ruskom, vyhlásila ministerka spravodlivosti Emilie Engerová Mehlová.

„Pohraničný plot je mimoriadne zaujímavý, nielen preto, že môže slúžiť ako odstrašujúci prvok, ale aj preto, lebo obsahuje senzory a technológie, ktoré umožňujú zistiť, či sa v blízkosti hranice pohybujú ľudia," povedala ministerka v rozhovore, ktorý verejnoprávna stanica NRK zverejnila v sobotu večer.

Ministerka ďalej v rozhovore uviedla, že nórska vláda sa momentálne zaoberá „niekoľkými opatreniami", ktorými by posilnila bezpečnosť na hranici s Ruskom, ako je napríklad oplotenie, zvýšenie počtu pohraničníkov alebo intenzívnejšie monitorovanie.

Ak by sa mala bezpečnostná situácia v arktickej oblasti zhoršiť, je nórska vláda pripravená bezodkladne uzavrieť hranicu, povedala Engerová Mehlová, ktorá v lete navštívila susedné Fínsko, aby sa oboznámila s ich riešením uzavretia 1340-kilometrovej pozemnej hranice s Ruskom.

Fínska vláda bola nútená uzavrieť všetky hraničné priechody z Ruska do Fínska koncom roka 2023 po tom, ako niekoľko mesiacov po vstupe Fínska do NATO do krajiny za tri mesiace vstúpilo až 1300 migrantov bez náležitých dokladov alebo víz.

Fínsko v snahe zabrániť Moskve, aby využívala migrantov ako súčasť hybridnej vojny, ako tvrdí vláda, v súčasnosti buduje ploty s celkovou dĺžkou približne 200 kilometrov v samostatných úsekoch pozdĺž pohraničia.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Voľby v Rakúsku prvýkrát vyhrala protimigračná FPÖ

Nedeľňajšie parlamentné voľby v Rakúsku prvýkrát od svojho vzniku vyhrala v súčasnosti opozičná Slobodná strana Rakúska (FPÖ) pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) kancelára Karla Nehammera a sociálnymi demokratmi (SPÖ).

Do parlamentu sa dostali aj Zelení, ktorí sú súčasťou vládnucej koalície, ako aj liberálna strana NEOS. TASR o tom informuje podľa prognóz zverejnených verejnoprávnou televíziou ORF po zatvorení volebných miestností o 17.00 h.

FPÖ by podľa prognózy inštitútu Foresight zverejneného verejnoprávnou televíziou ORF získala 29,1 percenta hlasov, čo je o 13 percent viac ako v roku 2019. Ľudovci prišli o vyše 11 percent hlasov a skončili druhí so ziskom 26,2 percenta. SPÖ je tretia so ziskom 20,4 percenta hlasov (−0,8 percenta).

Do jednokomorového parlamentu, Národnej rady, sa dostali ešte Zelení, ktorí podľa prognózy dostali 8,6 percenta hlasov (−5,3) a strana NEOS so ziskom 8,8 percenta (+0,7).

Naopak, pred bránami parlamentu zostalo ďalších sedem strán vrátane Komunistickej strany Rakúska (KPÖ) či Strany piva (Bierpartei).

V prepočte na mandáty by FPÖ mala v novom parlamente 57 kresiel, ÖVP 52, SPÖ 40, NEOS 17 a Zelení takisto 17.

Svoj hlas vo voľbách mohlo odovzdať takmer 6,4 milióna občanov.

Jednou z hlavných tém predvolebnej kampane bola migrácia. Líder FPÖ Herbert Kickl prisľúbil, že v prípade víťazstva a vytvorenia novej vlády v tejto oblasti tvrdo zasiahne a urýchli deportácie migrantov do ich domovských krajín.

Dnes prehovoril volič

Otázka podoby budúcej koaličnej vlády zostáva otvorená. FPÖ napriek víťazstvu nemá prípadnú účasť vo vláde neistú. Z doterajších parlamentných strán spoluprácu so slobodnými výslovne nevylúčili len ľudovci, ich líder Nehammer však trvá na svojom odmietnutí spolupracovať s Kicklom.

Ten vníma svoje volebné víťazstvo ako signál na zmenu smerovania politiky v Rakúsku. "Dnes prehovoril volič," uviedol vo svojej prvej reakcii. Voliči podľa neho „jasne ukázali, že takto to v tejto krajine nemôže ďalej pokračovať“.

Vo vysielaní verejnoprávnej televízie ORF Kickl povedal, že je pripravený viesť vládu, no ostatné strany teraz musia odpovedať na otázku, „ako vnímajú demokraciu“, čím narážal na Nehammerovo odmietnutie byť vo vláde, v ktorej by bol kancelárom.

Prezident nepovedal, komu dá poverenie

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen po skončení nedeľňajších parlamentných volieb nepovedal, koho poverí zostavením novej vlády. Politické strany vyzval, aby začali rokovania.

„Teraz sa začína fáza zostavovania vlády a existujú na to presné demokratické pravidlá, zakotvené v našej ústave“ uviedol prezident vo večernom príhovore.

Kto získa väčšinu mandátov v parlamente, môže vládnuť. Keďže žiadna jednotlivá strana nedostala viac ako 50 percent hlasov, je teraz na nich, aby našli riešenie, povedal Van der Bellen.

"Je o vzájomných kontaktoch, rozhovoroch, vyjednávaní s cieľom nájsť dobré a solídne kompromisy. Nájdenie týchto riešení si vyžaduje čas a je to dobre investovaný čas," konštatoval Van der Bellen s tým, že aj on bude rokovať s lídrami všetkých strán. Zdôraznil, že ústredným cieľom vlády musí byť „zabezpečiť nám, našim deťom a vnúčatám dobrú budúcnosť“.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.