Preskočiť na obsah
  |  

Švajčiarsko a Taliansko posunuli svoju spoločnú hranicu. Dôvodom sú topiace sa ľadovce

Nové vytýčenie hraníc je dôsledkom posúvania horských hrebeňov, ktoré slúžia ako geografické záchytné body pre štátne hranice. Časť dotknutej oblasti sa bude nachádzať pod Matterhornom, priblížila televízia BBC.

Ešte v máji 2023 zareagovala spoločná švajčiarsko-talianska komisia na zmenu horského reliéfu v dôsledku ohrievajúceho sa ovzdušia, a vypracovala návrh medzištátnej dohody o posunutí hraníc na vybraných úsekoch.

Bern v piatok oficiálne podpísal túto dohodu, Rím teraz musí urobiť to isté. Švajčiarska vláda tiež spresnila, že nové hranice stanovila dohoda v súlade s hospodárskymi záujmami oboch strán.

Švajčiarske ľadovce v roku 2023 stratili štyri percentá svojho objemu, vyplýva z výročnej správy Švajčiarskej siete pre monitorovanie ľadovcov (Glamos). Ide o druhý najväčší úbytok v histórii meraní po rekordnom roku 2022, keď úbytok predstavoval až šesť percent objemu.

Glamos pripisuje rekordné straty po sebe nasledujúcim veľmi teplým letám a veľmi nízkemu množstvu snehu v zime 2022. Výskumníci tvrdia, že ak bude tento vývoj počasia pokračovať, topenie sa len urýchli.

BBC konštatuje, že spresnenie hraníc pomôže obom krajinám určiť, ktorá z nich je zodpovedná za starostlivosť o konkrétne prírodné oblasti.

Hranice sa zmenia v oblasti Plateau Rosa, útočiska Carrel a Gobba di Rollin, pričom všetky sa nachádzajú v blízkosti Matterhornu a obľúbených lyžiarskych stredísk vrátane Zermattu.

(sab)

  |  

Orbán varoval pred vťahovaním Maďarska do medzinárodných ekonomických konfliktov

Predseda maďarskej vlády sa v pondelok prihovoril poslancom v úvode jesennej schôdze Národného zhromaždenia, píše portál MagyarHírlap.hu.

„Maďarsko sa musí držať mimo konfliktov, ktoré by ho nútili k voľbe medzi východnou a západnou ekonomikou. Je v našom záujme udržiavať hospodárske vzťahy so všetkými. Treba presadzovať len záujmy maďarskej ekonomiky,“ povedal Viktor Orbán.

Premiér prezentoval kroky novej hospodárskej politiky svojej vlády. Medzi opatreniami sú zamestnanecká pôžička podobná študentskej pôžičke, kapitálový príspevok pre malých a stredných podnikateľov, stabilizácia 13. mesačného dôchodku či zdvojnásobenie odvodovej úľavy na deti.

K otázke migrácie podotkol, že leto prinieslo búrlivé debaty v celej Európe. „Nemecko uzavrelo hranice, Francúzsko obnovuje poriadok na svojich hraniciach, Holandsko avizovalo najprísnejšiu protimigračnú legislatívu všetkých čias a Švédsko a Fínsko diskutujú o protimigračných zákonoch. Éra voľného cestovania sa blíži ku koncu," vyhlásil a dodal, že Európa mala nasledovať maďarský príklad v postoji k migrácii a ochrane schengenských hraníc.

Orbán v súvislosti s konfliktom na Ukrajine opakovane podčiarkol, že táto vojna nemá riešenie na bojisku, preto treba dosiahnuť prímerie a rokovať o mieri.

(tasr)

  |  

Igor Slanina povedie STVR do konca roka, rozhodol o tom poverený predseda parlamentu

Peter Žiga (Hlas) predĺžil Slaninovi poverenie na pozíciu zástupcu generálneho riaditeľa, ako štatutárneho zástupcu verejnoprávnej STVR.

Slaninu vymenovali do funkcie ešte 1. júla, pôvodne do konca septembra. Najnovším rozhodnutím Žigu mu výkon funkcie predĺžili od 1. októbra do 31. decembra 2024.

Stalo sa tak na základe zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorá nahradila zaniknutú RTVS.

(max)

  |  

Libanon je ochotný nasadiť na juhu armádu proti Hizballáhu

Vláda je pripravená implementovať rezolúciu OSN, ktorej cieľom bolo ukončenie vojenskej prítomnosti Hizballáhu južne od rieky Lítání. Malo by ísť o súčasť dohody s cieľom zastaviť vojnu s Izraelom, uviedol v pondelok dočasný libanonský premiér.

Nadžíb Míkátí, ktorý plní niektoré úlohy hlavy štátu v dôsledku neobsadeného postu prezidenta, podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Libanon je pripravený plne implementovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 a južne od rieky, ktorá sa nachádza približne 30 kilometrov od južnej hranice Libanonu, „bezprostredne po vyhlásení prímeria“ nasadiť armádu, aby si tam v koordinácii s mierovými silami OSN „plnila svoje povinnosti“.

Míkátí taktiež informoval, že sa s predsedom parlamentu Nabíhom Barrím dohodol, že k voľbe nového prezidenta, ktorá by mohla ukončiť dva roky bez hlavy štátu, by malo dôjsť až po vyhlásení prímeria.

Izraelský minister obrany Joav Galant podľa správ izraelských médií v pondelok naznačil možnosť pozemnej operácie proti hnutiu Hizballáh v Libanone.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva informovalo, že za posledné dva týždne prišlo o život vyše tisíc Libanončanov a ďalších šesťtisíc utrpelo zranenia. Milión ľudí, teda pätina obyvateľstva, utieklo zo svojich domovov, uviedla libanonská vláda.

Rezolúcia BR OSN č. 1 701 ukončila mesiac trvajúcu vojnu medzi Hizballáhom a Izraelom v roku 2006. Zahŕňala výzvu na úplne stiahnutie Izraela z južného Libanonu, pričom libanonská armáda a mierové sily mali byť jedinými ozbrojenými silami južne od rieky Lítání.

Neobsadený post prezidenta je dôsledkom Národnej dohody z roku 1943, podľa ktorej môže byť prezidentom Libanonu len maronitský kresťan. Predsedom vlády môže byť len sunnitský moslim, parlamentu zase môže predsedať len šíitský moslim. Ich zástupcovia musia byť východní ortodoxní kresťania.

(tasr)

  |  

Riaditeľka ústavu detskej psychológie sa vzdala funkcie

Janette Maziniová Motlová vo funkcii skončila po šiestich rokoch. Rozhodnutie označila za "jedno z najnáročnejších".

„Toto rozhodnutie vo mne vyvoláva mnoho emócií – od nostalgie až po obrovskú vďačnosť. Som nesmierne vďačná za všetko, čo som na tejto ceste zažila, no najviac za množstvo úžasných ľudí, ktorých som mala možnosť počas práce vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) spoznať. Odísť z VÚDPaPu nie je jednoduché. No viem, že je to krok, ktorý teraz musím urobiť," napísala na sociálnej sieti.

Teraz má v pláne vrátiť sa do neziskovej organizácie EDUMA, ktorú zakladala.

(max)

  |  

Muž sa vlámal do budovy marockej ambasády v Štokholme a vyvesil z okna dúhovú vlajku

Švédska polícia musela vstúpiť na zvrchované územie veľvyslanectva Marockého kráľovstva, aby muža zatkla. Ten bol podľa denníka Aftonbladet ozbrojený nožom a zabarikádoval sa v jednej z miestností, píše agentúra AFP.

Pri rozbití okna padajúce črepiny ľahko poranili jednu osobu. „Táto osoba neutrpela vážna zranenia a sama vyhľadala lekársku pomoc,“ doplnila polícia.

Motív páchateľovho konania nebol bezprostredne známy, uviedla polícia. Muž, ktorého totožnosť zatiaľ nezverejnili, je podozrivý z vlámania a vstupu do budovy, vandalizmu, a tiež ublíženia na zdraví – práve z dôvodu poranenia okoloidúceho,

Marocké veľvyslanectvo bezprostredne nereagovalo na žiadosť AFP o vyjadrenie.

(tasr)