Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Diaľnica D2 v smere z Malaciek do Bratislavy na 37,5 kilometri je uzavretá. Došlo tam k dopravnej nehode. Vozidlá sú odkláňané na Malacky.
"Podľa doposiaľ nezistených príčin tam došlo k zrážke motorového vozidla značky Peugeot s kamiónom. Štyridsaťročný vodič motorového vozidla v dôsledku zrážky utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol," priblížila bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková s tým, že nehoda je v štádiu vyšetrovania.
(tasr)
Ďalších deväť osôb utrpelo zranenia počas izraelského vzdušného útoku v sýrskej metropole Damask, uviedli v utorok v skorých ranných hodinách sýrske štátne médiá s odvolaním sa na vojenské zdroje.
Sýrska štátna televízia predtým uviedla, že pri izraelskom nálete na Damask zahynul jeden z jej moderátorov. Doposiaľ nebolo bezprostredne jasné, či bol medzi troma uvádzanými civilnými obeťami.
Izraelský nálet v sýrskej metropole tiež spôsobil podľa tamojších štátnych médií značné materiálne škody.
Sýrska protivzdušná obrana zachytila "nepriateľské ciele" nad Damaskom počas noci na utorok dovedna trikrát za sebou, pričom v sýrskej metropole bolo následne počuť explózie.
Izraelská armáda sa v súvislosti s tvrdeniami o nálete na Damask vyjadrila, že nebude komentovať zahraničné mediálne správy.
Izrael podniká vzdušné údery na ciele spájané s Iránom už niekoľko rokov, vystupňoval ich však po útoku skupín ozbrojencov z palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na izraelské územie zo 7. októbra 2023.
(tasr, reuters)
Ukrajinské sily podľa prezidenta Volodymyra Zelenského počas nadchádzajúcich mesiacov musia urobiť všetko, čo je v ich silách.
"Najdôležitejšou vecou je vyvíjať nátlak na Rusko použitím všetkých dostupných prostriedkov a nástrojov v záujme dosiahnutia nášho cieľa skutočného a spravodlivého mieru pre Ukrajinu a všetkých našich ľudí čo možno najskôr," zdôraznil.
"Toto všetko je možné dosiahnuť počas tejto jesene, všetko čo môžeme dosiahnuť, musíme dosiahnuť. A záleží to na každom v ukrajinskom tíme," dodal Zelenskyj.
Ako ďalej podotkol, Ukrajina je zaneprázdnená prípravami na stretnutie na vysokej úrovni, na ktorom sa očakáva účasť zhruba 50 krajín vrátane amerického prezidenta Joea Bidena na vojenskej základni Ramstein na juhozápade Nemecka.
Účastníci tejto schôdzky podľa Zelenského "dostanú všetky detaily a argumenty z našej strany o tom, ako zaistiť počas nasledujúcich mesiacov výsledky ako na fronte, ako aj v diplomatickej práci".
Biden v októbri pricestuje do Nemecka a na schôdzku počas tejto návštevy pozval podporovateľov Ukrajiny. Takéto stretnutia sa na základni Ramstein odohrali od začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu už niekoľkokrát, doposiaľ však len na úrovni ministrov obrany. Cieľom schôdzky je koordinovať vojenskú pomoc Ukrajine.
(tasr, dpa)
Izraelské ozbrojené sily v utorok na sociálnej sieti X potvrdili, že začali s "cielenými pozemnými útokmi" v dedinách v južnom Libanone.
Vpád na územie Libanonu, podporovaný vzdušnými útokmi a delostrelectvom, sa začal "pred niekoľkými hodinami" a zameraný je na ciele militantnej skupiny Hizballáh" v dedinách v blízkosti hranice „s Izraelom, uvádza sa vo vyhlásení armády.
Web The Times od Israel (TOI) píše, že operácia u severného suseda sa začala niekoľko hodín po tom, ako bezpečnostný kabinet údajne schválil plány na najnovšiu fázu vojny proti Hizballáhu.
Dvaja izraelskí predstavitelia pre spravodajský portál Axios uviedli, že operácia bude časovo aj rozsahom obmedzená a jej cieľom nie je obsadiť južný Libanon, čím sa zjavne snažili zmierniť obavy USA z invázie.
Zdá sa, že útoky majú podporu USA, hoci tie zdôrazňujú diplomatické riešenie a návrat civilistov do ich domovov na oboch stranách hranice. Americký minister obrany Lloyd Austin po telefonáte s izraelským náprotivkom Yoavom Gallantom uviedol: „Zhodli sme sa na nevyhnutnosti demontáže útočnej infraštruktúry pozdĺž hranice, aby sme zabezpečili, že libanonský Hizballáh nebude môcť uskutočniť útoky v štýle 7. októbra na severné obce Izraela.“
Americký prezident Joe Biden uviedol, že vie o plánoch Izraela začať operáciu v Libanone. „Som si toho vedomý viac, ako si možno myslíte, a som za to, aby sa zastavili,“ povedal novinárom v Bielom dome. „Mali by sme teraz uzavrieť prímerie,“ dodal.
Samotný Hizballáh v noci na utorok uviedol, že "zameral" izraelských vojakov, ktorí sa pohybovali "priamo na hranici" s Libanonom, píše Reuters s odvolaním sa na bezpečnostný zdroj blízko militantnému hnutiu.
Americké ministerstvo zahraničných vecí predtým potvrdilo, že Izrael podniká ohraničené operácie proti cieľom Hizballáhu vo vnútri Libanonu.
Libanonská armáda uviedla, že „presúva a preskupuje sily“, pričom sa objavili správy, že sa stiahla necelých päť kilometrov od južnej hranice.
Mierové jednotky OSN v Libanone podľa hovorcu už nemôžu hliadkovať v južných pohraničných oblastiach pre silnú delostreleckú paľbu izraelských síl a Hizballáhu. Mierové sily s viac ako 10 000 príslušníkmi však podľa jeho slov „zostávajú na svojich pozíciách“.
Izrael v pondelok neskoro večer po predchádzajúcej výzve na evakuáciu tamojších obyvateľov podnikol najmenej šesť náletov aj na ciele Hizballáhu na južných predmestiach libanonskej metropoly Bejrút.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že pri izraelských útokoch zahynulo v priebehu pondelka po celej krajine 95 ľudí a ďalších 172 utrpelo zranenia.
(tasr, reuters, dpa, afp)
Ide o dôsledok intenzívnych útokov Izraela a hnutia Hizballáh, oznámil v pondelok hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric.
"Naše dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL) sú naďalej na svojich pozíciách v oblasti pôsobnosti misie, pričom intenzita bojov im bráni v pohybe a v plnení úloh, ktoré im boli zverené," uviedol Dujarric.
Dodal, že mierové sily "sú schopné pozorovaní z miest, kde sa nachádzajú, ale nemôžu vykonávať cestné hliadky". Niektorí civilní zamestnanci boli podľa neho preventívne premiestnení na sever Libanonu.
UNIFIL založili v roku 1978. Ich úlohou je dozerať na libanonsko-izraelskú hranicu. Mandát tejto misie sa každoročne obnovuje. Pôsobí v nej viac ako 10.000 príslušníkov. Mierovú misiu zriadila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) so zámerom dohliadať na stiahnutie izraelských vojsk z Libanonu a obnovenie mieru. Mala tiež pomôcť libanonskej vláde obnoviť svoju moc v oblasti.
Stúpenci Hizballáhu v Libanone často obviňujú UNIFIL zo spolupráce s Izraelom, zatiaľ čo Izrael viní mierové sily z ignorovania vojenských aktivít Hizballáhu v južnom Libanone, pripomína AP.
Počas prebiehajúcich cezhraničných zrážok medzi Hizballáhom a izraelskými silami v južnom Libanone boli niekoľkokrát zasiahnuté zariadenia a vozidlá UNIFIL.
(tasr, afp)
Stále nie je jasné, či Izrael prijal konečné rozhodnutie o väčšej operácii. Izraelská armáda začala s malými, cielenými výpadmi cez hranicu s Libanonom, informovala v pondelok večer agentúra AP.
Dva nemenované zdroje agentúry AP potvrdili, že sa plánuje väčšia pozemná operácia. Izraelská armáda tieto správy zatiaľ nekomentovala.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj tiež uviedla, že Spojené štáty americké zaznamenali rozmiestnenie izraelských jednotiek, ktoré naznačuje, že ich pozemný vpád do Libanonu by mohol byť okamžitý. Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti o postavení izraelských síl, doplnil Reuters.
Medzičasom izraelský minister obrany Joav Galant v príhovore k starostom izraelských obcí na severnej hranici avizoval, že sa čoskoro začne ďalšia fáza vojny proti libanonskej šiitskej organizácii Hizballáh.
Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) Galant dodal, že to "výrazne prispeje k zmene bezpečnostnej situácie" na hranici Izraela s Libanonom a Izraelu umožní splniť sľub v podobe návratu obyvateľov zo severu Izraela do svojich domovov.
Izrael informoval Spojené štáty, že v Libanone podniká "obmedzené" pozemné operácie, informovala v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera.
"Informovali nás o niekoľkých operáciách. Zatiaľ nám povedali, že ide o obmedzené operácie zamerané na infraštruktúru Hizballáhu v blízkosti hraníc. Naďalej o tejto téme diskutujeme," dodal Miller podľa AFP.
Izraelská armáda okrem toho na platforme Telegram oznámila, že časti územia pri hraniciach s Libanonom vyhlásila za uzavretú vojenskú zónu. Ide o mesto Metula a kibuce Misgav Am a Kfar Giladi v Severnom dištrikte Izraela. Vstup do týchto lokalít a odchod z nich majú povolené len jednotky izraelskej armády.
Viaceré americké médiá, napríklad Washington Post a New York Times, v pondelok napísali, že v Libanone hrozí územne obmedzená pozemná operácia. Hovorca izraelskej armády Olivier Rafowicz to pre spravodajskú televíziu BFM označil za fámy.
V súvislosti s eskaláciou napätia na Blízkom východe inicioval v pondelok vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell neformálnu videokonferenciu zástupcov rezortov diplomacií členských štátov Únie. Na online rokovaní sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Marek Eštok.
Eštok informoval o pripravenosti na evakuáciu občanov SR z Libanonu a zároveň o ďalšej humanitárnej pomoci Slovenska pre obyvateľov Libanonu na zmiernenie dôsledkov prebiehajúcej eskalácie. "Situácia na Blízkom východe je veľmi vážna. Je potrebné zintenzívniť tlak na okamžité dosiahnutie prímeria medzi Izraelom a (libanonským militantným hnutím) Hizballáhom a pracovať na deeskalácii napätia v regióne," uviedol štátny tajomník rezortu zahraničných vecí.
Predstavitelia rezortov diplomacií na mimoriadnom zasadnutí opätovne vyzvali na okamžité prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom a vyjadrili znepokojenie nad rastúcim počtom civilných obetí. Nabádali na zvýšenie humanitárnej pomoci obyvateľom Libanonu.
Zástupcovia ministerstiev zahraničných vecí súčasne podporili úlohu mierovej misie Organizácie Spojených národov v Libanone (UNIFIL). Vyjadrili pripravenosť ďalej podporovať Libanon pri konsolidácii jeho štátnych inštitúcií a obnove krajiny, ako aj pri posilnení libanonskej armády, ktorá je kľúčovým prvkom pri udržaní dlhodobej stability v regióne.
Diskusia sa zamerala tiež na koordináciu členských štátov EÚ pri prípadnej evakuácii občanov z Libanonu, dodáva rezort.
(tasr, ap, afp, reuters)
Kampaň k jesennej brannej povinnosti sa bude konať od 1. októbra do 31. decembra a plánuje sa povolanie 133-tisíc ľudí do vojenskej služby.
Bude týkať ruských občanov vo veku 18 až 30 rokov, ktorí nie sú záložníkmi a podľa ruských zákonov podliehajú vojenskej službe. Informoval o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.
Nové posily nahradia vo vojenskej službe vojakov, námorníkov, seržantov a rotmajstrov ktorým sa skončila branná povinnosť. Novú brannú kampaň v auguste predpovedala agentúra Bloomberg, ktorá uviedla, že Rusi čelia nedostatku vojakov na vedenie vojny proti Ukrajine.
(dak)
Česká koaličná strana Piráti uviedla, že bola porušená dohoda zo strany českého premiéra Petra Fialu, a preto odchádza z vlády. V pondelok to schválilo Celoštátne fórum Pirátov.
"Piráti podporili odstúpenie strany od koaličnej zmluvy z dôvodu zásadného porušenia podmienok dohody zo strany českého premiéra Petra Fialu," uviedla strana na sociálnej sieti X a upresnila, že z 894 členov Pirátov, ktorí sa zúčastnili online hlasovania, bolo 709 za.
Ako referuje strana, podporu návrhu tak vyjadrilo 79,3 percenta hlasujúcich. "Pirátski ministri Jan Lipavský a Michal Šalamoun podajú v utorok 1. októbra demisiu," píše sa v závere príspevku.
Piráti podpořili odstoupení strany od koaliční smlouvy z důvodu podstatného porušení smluvních podmínek premiérem Petrem Fialou. Pro bylo 709 z 894 členů Pirátů, kteří se zúčastnili internetového hlasování. Podporu návrhu tak vyjádřilo 79,3 procent hlasujících. Pirátští ministři…
— Piráti (@PiratskaStrana) September 30, 2024
Piráti odchádzajú z vlády v reakcii na rozhodnutie českého premiéra Petra Fialu (ODS) odvolať k dnešnému dňu lídra Pirátov Ivana Bartoša z funkcie podpredsedu vlády pre digitalizáciu a ministra pre regionálny rozvoj. Fiala v nedeľu uviedol, že väčšiu rekonštrukciu vlády neplánuje.
„Chcem, aby bolo najneskôr do stredy úplne jasno. V stredu poviem verejnosti, ako to bude. Chcel by som, aby sme do 14 dní mali kompletnú, funkčnú, efektívnu vládu,“ uviedol premiér.
Vláda napriek odchodu Pirátov bude mať naďalej v Poslaneckej snemovni väčšinu. Podľa nedávnych vyjadrení premiér nevidí dôvod ani na to, aby po odchode Pirátov z vlády koalícia v snemovni žiadala o dôveru.
Bartoš následne v tlačovej správe uviedol, že "premiér porušil všetko, čo o podobných situáciách stálo v koaličnej zmluve", a preto podľa neho nie je možné zotrvať vo vláde, čo v hlasovaní potvrdila aj členská základňa Pirátov.
Pavel v pondelok postupne prijal na Pražskom hrade predsedov všetkých piatich koaličných strán - ODS, KDU-ČSL, TOP 09, STAN a Pirátov. České médiá následne informovali, že prezident vyhovel návrhu premiéra na odvolanie Bartoša z funkcie vicepremiéra a ministra pre miestny rozvoj.
Zatiaľ nie je známe, kto nahradí v ministerských kreslách ministra zahraničných vecí Lipavského a ministra pre legislatívu Šalamouna. O rezort diplomacie prejavila záujem koaličná TOP 09.
Predseda hnutia STAN Vít Rakušan zas povedal, že jeho hnutie je pripravené prijať ministerstvo pre miestny rozvoj, ak mu bude ponúknuté. Fiala v pondelok uviedol, že dočasne poveril podpredsedu vlády Mariana Jurečku výkonom funkcie ministra pre regionálny rozvoj.
(tasr, echo24, dak)
Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa domnieva, že členské štáty NATO by mali podporiť ukrajinský mierový plán, a nie alternatívne návrhy iných krajín.
Alternatívou mierovému plánu, ktorý v New Yorku prezentoval ukrajinský prezident Zelenskyj, je čínsko-brazílska iniciatíva „Priatelia mieru“. V súvislosti s ňou sa Stoltenberg v rozhovore pre portál Politico vyjadril, že Aliancia „by mala podporiť ukrajinskú iniciatívu“.
„Ukrajinská mierová iniciatíva je iniciatívou, ktorá zabezpečuje, aby sme mali proces, ktorý môže viesť k trvalému mieru. A, samozrejme, musia to byť Ukrajinci, ktorí nakoniec rozhodnú, aké podmienky sú prijateľné. Oni sú obeťou invázie v plnom rozsahu,“ povedal Stoltenberg.
Čínsky návrh, ktorému už stihlo vyjadriť podporu Maďarsko aj Švajčiarsko, je zložený zo šiestich hlavných bodov a vyzýva na "nerozširovanie bojiska, nestupňovanie bojov a nevyprovokovanie žiadnou stranou". Jeho realizácia by však Rusku umožnila naďalej okupovať obsadené ukrajinské územia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto iniciatívu odmietol a uviedol, že slúži záujmom Moskvy. Počas stredajšieho prejavu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN sa spýtal, prečo Čína a Brazília navrhujú alternatívu k jeho vlastnému mierovému plánu.
"Keď niektorí navrhujú alternatívy, polovičaté plány urovnania, takzvané súbory zásad, nielenže ignorujú záujmy a utrpenie Ukrajincov... ale tiež dávajú Putinovi politický priestor na to, aby pokračoval vo vojne," dodal Zelenskyj.
(dak)
Americká centrálna banka (Fed) sa podľa slov jej šéfa bude snažiť o nájdenie rovnováhy medzi znižovaním inflácie a podporou trhu práce, pričom jeho ďalšie rozhodnutia budú závisieť od aktuálnych údajov.
Nedávne zníženie úrokových sadzieb o pol percentuálneho bodu neznamená, že budúce kroky Fedu budú rovnako agresívne, upozornil šéf americkej centrálnej banky (Fed) Jerome Powell počas svojho prejavu v Nashville, kde zároveň signalizoval ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Zdôraznil však, že ďalšie kroky Fedu pri nastavovaní menovej politiky nie sú vopred stanovené.
"Ak sa ekonomika bude vyvíjať v súlade s našimi očakávaniami, menová politika sa časom posunie smerom k neutrálnejšiemu nastaveniu. Nemáme však vopred stanovený kurz," uviedol Powell na zasadnutí Národnej asociácie podnikových ekonómov (NABE). "Riziká sú obojstranné a my budeme naďalej prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadnutiach."
Ekonomika USA je podľa Powella celkovo v dobrej kondícii. Dodal, že Fed použije všetky nástroje, aby ju v nej aj udržal. "Naďalej sme odhodlaní plniť naše mandáty týkajúce sa maximálnej zamestnanosti a cenovej stability."
Podľa Powella je rozhodnutie Fedu, ktorý v septembri spustil cyklus uvoľňovania agresívnym znížením sadzieb o 50 bázických bodov, signálom dôvery, že na spomalenie inflácie smerom k dvojpercentnému cieľu nie je potrebné ďalšie ochladenie na trhu práce.
(tasr, cnbc)
Pri nálete izraelskej armády na utečenecký tábor al-Bas na juhu Libanonu zahynul riaditeľ strednej školy spravovanej úradom UNRWA. Po jeho smrti sa ukázalo, že išlo o vodcu palestínskeho teroristického hnutia Hamas.
Úrad OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) tvrdí, že nevedel o tom, že jeho bývalý zamestnanec bol veliteľom palestínskeho militantného hnutia Hamas v Libanone.
Táto kauza sa týka Fátiha Šarífa abú Amína, ktorý v pondelok aj so svojou rodinou prišiel o život pri nálete izraelskej armády na utečenecký tábor al-Bas pri meste Súr (historický názov: Týros) na juhu Libanonu. Podľa libanonských médií Šaríf v tábore pôsobil ako riaditeľ strednej školy spravovanej úradom UNRWA.
Ako však v pondelok v Ženeve spresnil šéf UNRWA Philippe Lazzarini, Šaríf bol v marci z tejto funkcie dočasne odvolaný po obvineniach týkajúcich sa svojich politických aktivít, ktorými porušil kódex zamestnancov UNRWA. Jeho suspendovanie na jar v Libanone vyvolalo početné protesty a štrajky učiteľov.
Lazzarini na margo kauzy dodal, že v súvislosti so Šarífom nikdy nepadlo slovo "veliteľ". Bránil sa tiež, že to, "čo je zrejmé dnes, nemuselo byť zjavné včera".
Za niečo viac ako týždeň prišlo pri izraelských útokoch v Libanone o život sedem vysokopostavených veliteľov a predstaviteľov militantného hnutia Hizballáh vrátane jeho vodcu Hasana Nasralláha. Libanon a veľká časť Blízkeho východu je po týchto operáciách izraelskej armády i tajných služieb v šoku.
Hizballáh otvoril svoj front na podporu svojho spojenca v Pásme Gazy - hnutia Hamas - len deň po 7. októbri 2023, keď palestínske teroristické komandá prenikli na juh Izraela, ktorý na túto eskaláciu reagoval leteckou a pozemnou ofenzívou na území palestínskej pobrežnej enklávy.
(tasr, reuters)
Viacero nemeckých poslancov naprieč politickým spektrom zvažuje podporiť predloženie návrhu na Spolkový ústavný súd, v ktorom žiadajú zákaz činnosti strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Nemecký ústavný súd má právomoc posúdiť, či niektorá z politických strán ohrozuje demokratický poriadok a právny štát. Po posúdení môže prijať v tejto veci opatrenia vrátane úplného zákazu strany. Návrh na začatie tohto procesu však môžu podať iba poslanci celoštátneho parlamentu.
V Nemecku už niekoľko mesiacov prebieha čoraz intenzívnejšia verejná diskusia o tom, či by poslanci mali tento krok proti AfD podniknúť. DPA pripomína, že nemecká rozviedka klasifikovala AfD ako extrémistickú stranu.
Denník Die Welt a časopis Der Spiegel uvádzajú, že podporiť podanie na ústavný súd zvažuje omnoho viac než len 37 poslancov, čo je minimálny potrebný počet. Poslanci, ktorí podnet podporujú, pochádzajú z radov opozičných kresťanských demokratov (CDU/CSU), koaličných sociálnych demokratov (SPD) a Zelených, ako aj z členov krajne ľavicového zoskupenia Ľavica.
DPA uvádza, že poslanci v návrhu žiadajú aj pozastavenie štátneho financovania AfD. Svoj návrh plánujú parlamentným skupinám predložiť po 8. októbri.
Návrh na rozpustenie strany však kritizuje viacero politikov. Sahra Wagenknechtová, líderka ľavicovo-populistickej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), uviedla, že "je to najhlúpejší návrh roka". Podľa nej namiesto toho, aby poslanci brali vážne oprávnené obavy voličov AfD, chcú svojho "nevítaného konkurenta doraziť zákazom činnosti".
Kritika sa však ozýva aj z radov vládnej koalície. Poslankyňa za SPD a bývalá kandidátka na prezidentku Gesine Schwanová uviedla, že "návrh na zákaz činnosti by bol kontraproduktívny". Podľa nej hrozí, že ešte viac voličov, ktorí sú skeptickí voči pluralitnej demokracii, "prejde do náručia AfD".
AfD tento mesiac v spolkovej krajine Durínsko vôbec prvýkrát zvíťazila v nemeckých krajinských voľbách. Očakáva sa, že nebývalý zisk dosiahne aj v budúcoročných voľbách do Spolkového snemu, pripomína DPA.
Nemecký Spolkový ústavný súd v minulosti zakázal dve politické strany, avšak žiadna z nich nedosahovala takú mieru podpory verejnosti ako AfD. Prvou bola v roku 1952 Ríšska socialistická strana (SRP), ktorá sa otvorene hlásila k odkazu nacistického Nemecka. Druhou zakázanou stranou sa v roku 1956 stala Komunistická strana Nemecka (KPD).
V roku 2001 bol spustený súdny proces aj s Národnodemokratickou stranou Nemecka (dnes premenovaná na Die Heimat - Vlasť). Na súde sa dokázalo, že strana má v úmysle zrušiť demokratický poriadok. K jej zákazu však justícia nepristúpila, keďže pre jej nízku podporu usúdila, že svoje ciele nie je schopná dosiahnuť.
(tasr, dpa)
Bývalý šéf poľskej polície Jaroslaw Szymczyk bol v pondelok oneskorene obvinený z nezákonného dovozu a neúmyselného ohrozovania verejnej bezpečnosti.
Obvinenia sa týkajú incidentu spred dvoch rokov, keď ešte ako šéf polície vo svojej kancelárii nedopatrením vystrelil z granátometu, ktorý dostal ako darček počas návštevy Ukrajiny.
Szymczyk pri výbuchu v budove policajného riaditeľstva vo Varšave utrpel ľahké zranenia. Granátomet podľa jeho slov vystrelil, keď ho prenášal. Na záberoch, ktoré sa podarilo získať miestnym médiám, bolo vidieť, že výstrel prestrelil podlahu a poškodil kanceláriu pod tou Szymczykovou.
Opozícia vtedy obviňovala vládnucu stranu Právo a spravodlivosť (PiS), že sa snaží incident ututlať, a žiadala, aby bola voči Szymczykovi vyvodená zodpovednosť. PiS ho obraňovala a tvrdila, že sa stal terčom politického honu na čarodejnice. PiS medzičasom nahradila vo vláde predtým opozičná Občianska koalícia (KO) premiéra Donald Tuska.
Hovorca poľskej prokuratúry Piotr Antoni Skiba v pondelok oznámil, že voči Szymczykovi boli vznesené zmienené obvinenia. Prvé z nich sa týka nepovolenej držby aj samotného dovozu prenosného granátometu do Poľska bez jeho nahlásenia colným a daňovým úradom. V druhom ide o neúmyselné ohrozenie života mnohých ľudí a verejného majetku, ktoré svojím konaním spôsobil.
Szymczyk podľa slov hovorcu prokuratúry tvrdí, že obvineniam nerozumie, a odmietol na ne reagovať. PAP približuje, že v prípade usvedčenia zo zmienených trestných činov mu hrozí päťročné väzenie.
(tasr, reuters, pap)
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken označil vodcu šiitskej organizácie za "brutálneho teroristu" a zdôraznil, že na zabezpečenie stability na Blízkom východe je najlepším prostriedkom diplomacia.
Šéf americkej diplomacie v pondelok vyhlásil, že svet je bezpečnejší po tom, čo Izrael zabil vodcu libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha. "Tento región aj celý svet sú bez neho bezpečnejšie," povedal Blinken na adresu vodcu Iránom podporovanej skupiny.
"Hasan Nasralláh bol brutálnym teroristom, medzi ktorého obeťami boli Američania, Izraelčania, civilisti v Libanone, civilisti v Sýrii a mnoho ďalších," uviedol v prejave na stretnutí krajín koalície bojujúcej proti džihádistickej skupine Islamský štát.
Podľa amerického šéfa diplomacie počas toho, ako bol Nasralláh na čele Hizballáhu, hnutie "terorizovalo ľudí v regióne a bránilo Libanonu, aby ako krajina napredoval".
Spojené štáty podľa Blinkena naďalej veria, že diplomacia je jedinou a najlepšou cestou k dosiahnutiu stability na Blízkom východe. Minister zahraničných vecí zároveň dodal, že USA budú pokračovať v spolupráci so svojimi partnermi v regióne a na celom svete, aby "dosiahli diplomatické riešenie, ktoré poskytne skutočnú bezpečnosť Izraelu a Libanonu a umožní občanom na oboch stranách hranice vrátiť sa do svojich domovov".
"Taktiež budeme pokračovať v snahách zabezpečiť dohodu o prímerí v Pásme Gazy, vďaka ktorej by sa rukojemníci vrátili domov, zmiernilo by sa utrpenie v Pásme Gazy a zachovala možnosť dosiahnuť trvalejší a bezpečnejší mier pre celý región," dodal Blinken.
(tasr, afp)
Pri útoku izraelskej armády zahynul vojenský veliteľ Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny v Libanone Imád Awda a vodca libanonskej pobočky palestínskej organizácie Nidál Abd al-Ál.
Izraelská armáda v pondelok oznámila, že jej ozbrojené sily zabili najmenej dvoch vodcov ľavicovej palestínskej organizácie Ľudový front za oslobodenie Palestíny. Organizácia už predtým uviedla, že jej členovia boli zasiahnutí pri útoku v centre Bejrútu.
Izraelské stíhačky "zasiahli a zlikvidovali teroristu" Nidála Abd al-Ála, vodcu libanonskej pobočky palestínskej organizácie, uviedla armáda vo vyhlásení. Pri útoku podľa izraelskej armády zahynul aj vojenský veliteľ Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny v Libanone Imád Awda.
Podľa armády a izraelskej kontrarozviedky Šin Bet bol al-Ál zapojený do plánovania rozsiahlych teroristických útokov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, píše portál The Times of Israel (TOI). Zodpovedný bol údajne aj za vlaňajší bombový útok na autobus v meste Bejtar Ilit v Predjordánsku, ako aj za streľbu v meste Huwwára, pri ktorej boli zranení dvaja vojaci.
Ľudový front za oslobodenie Palestíny propaguje a vedie ozbrojený boj proti Izraelu, ale na rozdiel od palestínskeho militantného hnutia Hamas nie je náboženskou organizáciou.
Od polovice septembra zahynulo pri izraelských útokoch na Libanon viac ako tisíc ľudí, informovali libanonské úrady. Jednou z obetí sa minulý piatok (27. septembra) stal aj vodca hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh, ktorý prišiel o život pri leteckom útoku na juhu Bejrútu.
(tasr, afp)
Členské štáty Európskej únie (EÚ) nedokážu samostatne konkurovať ekonomickým mocnostiam, ako sú Čína a USA, a potrebujú oveľa integrovanejší jednotný trh, vyhlásil v pondelok bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi.
"Ak je cieľom produktivita, rozsah v mnohých sektoroch, ktoré sme analyzovali, sa stal v istom zmysle jej základnou zložkou, a rozsah získate len s integrovanými jednotnými trhmi," povedal na pôde inštitútu Bruegel Draghi, ktorý nedávno z poverenia Európskej komisie vypracoval správu o konkurencieschopnosti EÚ.
Rast podľa neho brzdia cezhraničné prekážky a množstvo vnútroštátnych predpisov, zatiaľ čo podniky v EÚ čelia konkurencii z Číny a USA, ktorú poháňajú inovácie a masívne dotácie. Členské štáty Únie si v súčasnosti samostatne určujú, ktoré technológie sú strategické, a bránia svoje podniky namiesto toho, aby rozvíjali silné stránky Európy, povedal Draghi.
Rozdrobenosť Európy ilustroval na príklade telekomunikačného trhu. V tejto oblasti by EÚ nemala mať 35 prevádzkovateľov mobilných sietí a stovky virtuálnych operátorov, ale skôr obmedzený počet celoeurópskych konkurentov, ktorí by tvrdo bojovali na národných trhoch, priblížil bývalý šéf ECB.
"To, čo musíme v budúcnosti urobiť, je, že chceme zachovať hospodársku súťaž, ale nemali by sme brániť zväčšovaniu rozsahu. Mali by sme harmonizovať prideľovanie frekvenčného spektra, mali by sme harmonizovať vnútroštátnu reguláciu. Mali by sme skutočne vytvoriť európsky trh telekomunikácií," zdôraznil Draghi.
(tasr, reuters)
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vo videoposolstve zverejnenom v angličtine varoval Iráncov pred ich vedením.
Upozornil, že iránsky režim "každý deň ponára náš región hlbšie do temnoty a vojny", pričom však súčasne pripomenul, že "jeho bábky sú každý deň likvidované". Informovala o tom agentúra DPA a libanonský spravodajský web L'Orient-Le Jour (OLJ).
"Na Blízkom východe nie je miesto, kam by Izrael nedosiahol," varoval Netanjahu.
Podľa OLJ mal Netanjahu na mysli šéfa ozbrojeného krídla palestínskeho islamistického hnutia Hamas Muhammada Dajfa, o ktorom Izrael tvrdí, že ho zabil v júli počas svojej operácie v palestínskom Pásme Gazy, a vodcu libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha, ktorý prišiel o život pri izraelskom nálete na Bejrút.
Izraelský premiér upozornil Iráncov, že ich režim ich "každú chvíľu približuje k priepasti". Veľká väčšina Iráncov podľa Netanjahua vie, že ich režim sa o nich "ani v najmenšom nestará". Vyzval preto Iráncov, aby spolupracovali s Izraelčanmi na mieri.
Netanjahu vyjadril presvedčenie, že "keď bude Irán konečne slobodný - a tá chvíľa príde oveľa skôr, ako si ľudia myslia, - všetko bude inak: naše dva prastaré národy, židovský a perzský, budú konečne žiť v mieri". Podľa izraelského premiéra Irán v tom prípade čaká nebývalé obdobie prosperity.
Netanjahuovo vyhlásenie adresované "vznešenému iránskemu ľudu" bolo zverejnené len niekoľko hodín po vyhláseniach hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí, z ktorých vyplynulo, že Irán nemá v úmysle nasadiť svojich bojovníkov v Libanone a Pásme Gazy, aby sa zapojili do ozbrojenej konfrontácie s Izraelom.
V tom istom čase však izraelská armáda pokračovala vo svojich náletoch na Libanon a podľa pozorovateľov sa zrejme pripravuje na pozemnú inváziu.
Hizballáh zintenzívnil svoje ostreľovanie území na severe Izraela 8. októbra 2023, čo zdôvodnil podporou svojho spojenca - palestínskeho islamistického hnutia Hamas, ktoré bojuje proti Izraelu v Pásme Gazy od 7. októbra 2023, keď jeho komandá podnikli bezprecedentný teroristický útok na izraelskom území.
(tasr)
Rezort zahraničných vecí a európskych záležitostí v pondelok reagoval na útok v Sudáne a zdôraznil dôležitosť ochrany diplomatických budov.
"Tento čin je v rozpore s medzinárodným právom a predstavuje flagrantné porušenie základného princípu nedotknuteľnosti diplomatických priestorov," uviedol komunikačný odbor rezortu diplomacie.
Vo svojom vyhlásení zároveň ministerstvo zdôraznilo dôležitosť ochrany diplomatických budov a rezidencií zamestnancov veľvyslanectva v súlade so zmluvami a zvyklosťami, ktoré upravujú diplomatické vzťahy. "Rezort diplomacie zásadne odsudzuje takéto činy a odmieta všetky typy násilia a terorizmu zamerané na destabilizáciu bezpečnosti," dodalo.
Sídlo veľvyslanca SAE v Chartúme sa v noci na pondelok podľa ambasády stalo terčom útoku sudánskeho vojenského lietadla, pričom došlo k poškodeniu budovy. Sudánska armáda v pondelok poprela obvinenia SAE a z bombardovania ambasády obvinila polovojenské Sily rýchlej podpory (RSF).
(tasr)
Ruský prezident Vladimir Putin okrem svojho bývalého osobného strážcu Alexeja Ďumina vymenoval ďalších troch členov Bezpečnostnej rady.
Ďuminova nominácia bola zverejnené vo výnose. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že v máji Putin vymenoval Ďumina za tajomníka poradného zboru Štátna rada, čo vyvolalo špekulácie o Ďuminových prezidentských ambíciách.
Okrem neho Putin do Bezpečnostnej rady vymenoval ďalších troch členov: prvého podpredsedu vlády Denisa Manturova, šéfku Federálnej lekárskej a biologickej agentúry (FMBA) Veroniku Skvorcovovú, ako aj šéfa Hlavnej správy pre špeciálne programy prezidenta Ruskej federácie (GUPS) Alexandra Linca.
Putinovým výnosom bol z Bezpečnostnej rady odvolaný bývalý splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie v Uralskom federálnom okruhu Vladimir Jakušev.
Ďumin pracoval niekoľko rokov v prezidentskej ochranke a od roku 2016 bol gubernátorom Tulskej oblasti. V máji 2024 bol vymenovaný za poradcu prezidenta - rovnako ako i Nikolaj Patrušev, ktorý bol 12. mája bol uvoľnený z funkcie tajomníka Bezpečnostnej rady a jeho post prevzal bývalý minister obrany Sergej Šojgu.
Nezávislé ruské médiá svojho času informovali, že Ďumin ako príslušník prezidentskej ochranky sa v roku 2014 zrejme zapojil do špeciálnej operácie, počas ktorej bol z Ukrajiny do Ruska "evakuovaný" proruský ukrajinský politik Viktor Janukovyč.
Janukovyč bol predtým - 22. februára 2014 - ukrajinským parlamentom zbavený funkcie hlavy štátu. Predchádzali tomu rozsiahle protivládne protesty vyvolané zastavením procesu eurointegrácie Ukrajiny. Vlani sa Ďumin údajne aktívne zapojil aj do riešenia krízy, ktorá v Rusku nastala v dôsledku vzbury spoluzakladateľa súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina.
(tasr)
Konsolidačný balíček sa podľa lídra opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michala Šimečku najviac dotkne občanov a poškodí samosprávy.
Na pondelkovej tlačovej konferencii skritizoval vládu, že namiesto toho, aby šetrila viac na výdavkoch štátu, tak zvyšuje daň z pridanej hodnoty na 23 percent, ktorá negatívne zasiahne všetkých obyvateľov Slovenska.
"Hoci všetci budeme platiť viac, tak nebudeme za to dostávať kvalitnejšie služby, nebude za to lepšie zdravotníctvo, napokon do zdravotníctva ide menej peňazí," uviedol Šimečka.
Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič ozrejmil, že konsolidačné opatrenia sú zlyhaním partnerského dialógu zo strany vlády a predstavujú obrovské riziko pre fungovanie samospráv, miest a obcí na nasledujúce obdobie.
Konsolidácia podľa neho nemá byť na úkor samospráv, keďže v súčasnosti kraje dostávajú z výberu dane 30 percent, pričom mestá a obce 70 percent. Po novom by v rámci konsolidácie platila skrátená podielová daň na úrovni 29,5 percenta, čo Viskupič považuje za prekročenie čiary zo strany vlády.
"Ak sa prestanú rozvíjať regióny, tak očakávajme odchod mladých ľudí. Myslím, že zvyšovanie poplatkov napríklad v zariadeniach sociálnych služieb alebo predraženie dopravy, zvýšenie cestovného sú tie krízové scenáre, o ktorých hovoríme, že toto nastane. Zvýšenie sadzby DPH bude mať vplyv na každú jednu rodinu, každého jedného obyvateľa kraja alebo mestá a obce," priblížil Viskupič.
Dodal, že samosprávy budú mať budúci rok medziročný pokles daňových príjmov cez 20 miliónov eur. Rozpočty krajov budú podľa neho tiež zaťažené z dôvodu valorizácie platov o ďalších viac ako 50 miliónov eur.
"Vyzývam vládnych predstaviteľov, aby nekonsolidovali verejné financie na úkor fungujúcich samospráv, ktoré si svoju úlohu plnili. Musíme sa správať zodpovedne, musíme prijímať vyrovnané rozpočty a nie je dnes situácia v samosprávach taká, aby mohla byť konsolidácia na úkor rozpočtov obcí či miest," uzavrel Viskupič.
(tasr)
Patriarcha Bišár Ráí privítal vo svojej rezidencii v meste Bkirkí nového ministra Jeana-Noela Barrota, spoločne podporili diplomatické snahy vedúce k uzavretiu prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom, píšu portály France Info a Liban News.
Barrot osobitne zdôraznil potrebu voľby nového prezidenta republiky, čo je podľa neho nevyhnutný krok k jej stabilizácii. Patriarcha ocenil úsilie Francúzska v prospech mieru a stability v Libanone, a tiež vyjadril svoje obavy z absencie politického vedenia v krajine, čo podľa jeho názoru prispieva k eskalácii napätia. Libanon je bez prezidenta od 31. októbra 2022.
Maronitská cirkev predstavuje najväčšiu miestnu kresťanskú komunitu a patriarcha je rešpektovaný ako hovorca kresťanského obyvateľstva. Dodnes platná konfesionalistická ústava Libanonu z roku 1920 stanovuje, že prezidentom libanonského štátu musí byť maronita.
Cieľom Barrotovej návštevy, ktorá sa začala počas uplynulého víkendu, je oboznámiť sa so situáciou a ponúknuť Libanonu pomoc Francúzska, najmä humanitárnu.
Barrot pricestoval do Bejrútu ako vôbec prvý západný diplomat od minulého pondelka, keď Izrael eskaloval svoje útoky proti pozíciám šíitskej militantnej skupine Hizballáh na juhu a východe Libanonu a v južnom Bejrúte, považovanom za baštu proiránskeho hnutia.
V pondelok v Bejrúte Barrot rokoval aj s libanonským premiérom Nadžíbom Míkátím, ktorý počas tohto stretnutia vyzval na prímerie v bojoch medzi Izraelom a Hizballáhom. Za prioritu označil uplatňovanie rezolúcie 1 701 Bezpečnostnej rady OSN, ktorá ukončila vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom z roku 2006.
Patriarcha maronitskej cirkvi sa počas víkendu vyjadril aj k úmrtiu vodcu Hiballáhu Hasana Nastralláha, ktorý prišiel o život koncom minulého týždňa pri útoku izraelskej armády na južné predmestie Bejrútu.
Libanonský kardinál, ktorý nedávno kritizoval eskaláciu zložiek Hizballáhu voči Izraelu, označil Nasralláha za jedného z „mučeníkov za spoločnú vlasť“. Dodal pritom, že Nasralláhova vízia, akou cestou sa má vydať Libanon, sa líšila od návrhov iných vodcov.
(tasr)
Odchádzajúci generálny tajomník Aliancie v piatok vyzval členské štáty, aby sa nenechali odstrašiť od poskytovania pomoci Ukrajine. Reagoval tak na stredajšie návrhy zmeny ruskej jadrovej doktríny, ktorú predstavil Vladimir Putin.
Ukrajina už dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane dlhého dosahu pri útokoch na ciele hlboko v Rusku. Putin však varoval, že v takom prípade by to Moskva považovala za vstup krajín NATO do vojny s Ruskom.
„Zakaždým, keď sme posilňovali našu podporu novými typmi zbraní, tankami, strelami s dlhým doletom alebo stíhačkami F-16, Rusi sa nám v tom snažili zabrániť,“ uviedol Jens Stoltenberg. „Neuspeli a ani tento posledný príklad by nemal zabrániť spojencom NATO v podpore Ukrajiny,“ dodal generálny tajomník NATO, ktorý v utorok po desiatich rokoch skončí v tejto funkcii.
Stoltenberg zdôraznil, že najväčším rizikom pre NATO by bolo víťazstvo Putina na Ukrajine. Akékoľvek vyjednané ukončenie vojny bude podľa šéfa NATO musieť zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu od západných mocností, predovšetkým od USA.
Odchádzajúci šéf NATO dodal, že si nemyslí, že je možné zmeniť Putinov názor týkajúci sa Ukrajiny, avšak je možné „zmeniť jeho kalkuláciu tým, že ukážeme, že náklady na pokračovanie vojny sú také vysoké, že je pre neho lepšie sadnúť si a akceptovať Ukrajinu ako suverénny nezávislý štát“.
(tasr)
Predseda izraelskej vlády sa podľa svojich slov často prihovára lídrom islamskej republiky, v tomto prípade sa však obrátil na národ ako celok. Uviedol, že Irán bude slobodný „skôr, ako si ľudia myslia“.
„Každý deň vidíte režim, ktorý si vás podmaňuje, prednáša plamenné prejavy o obrane Libanonu, obrane Gazy. Každý deň však tento režim ponára náš región hlbšie do temnoty a hlbšie do vojny,“ povedal Benjamin Netanjahu vo video príhovore.
Zrekapituloval tiež „vojenské úspechy Izraela“ vrátane likvidácie šíitskych a ďalších militantných vodcov v Libanone, Pásme Gazy či na Západnom brehu Jordánu.
„Každým okamihom vás – ušľachtilý perzský ľud – tento režim privádza bližšie k priepasti,“ varoval premiér. Vyhlásil tiež, že väčšina Iráncov vie, že teokratickej vláde „na vás ani trochu nezáleží“, keby to tak nebolo, podľa Netanjahua by režim namiesto zahraničných vojen investoval prostriedky do vzdelávania či zdravotníctva.
„Keď bude Irán konečne slobodný – a tá chvíľa príde oveľa skôr, ako si ľudia myslia – všetko bude inak,“ prisľúbil. „Naše dva starobylé národy, židovský a perzský národ, budú konečne v mieri. Naše dve krajiny, Izrael a Irán, budú v mieri,“ pokračoval.
„Nedovoľte, aby malá skupina fanatických teokratov rozdrvila vaše nádeje a sny. Zaslúžite si niečo lepšie. Vaše deti si zaslúžia viac. Celý svet si zaslúži viac. Viem, že nepodporujete násilníkov a vrahov z Hamasu a Hizballáhu, ale vaši vodcovia áno. Zaslúžite si viac. Obyvatelia Iránu by mali vedieť, že Izrael stojí na vašej strane,“ prihovoril sa premiér Iráncom.
The people of Iran should know - Israel stands with you pic.twitter.com/MfwfNqnTgE
— Benjamin Netanyahu - בנימין נתניהו (@netanyahu) September 30, 2024
(sab)
Líder Slovenskej národnej strany Andrej Danko je pripravený vzdať sa funkcie podpredsedu parlamentu, ak to pomôže upokojeniu situácie v koalícii.
Danko to povedal na pondelkovom rokovaní s predstaviteľmi Smeru a Hlasu. "Funkcia predsedu Národnej rady je pre SNS uzavretá aj po vyhlásení premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že buď to bude Andrej Danko alebo do konca volebného obdobia poverený Peter Žiga. Tam sa pre nás nič nemení a moja funkcia nestojí za to, aby táto vláda padla," prízvukoval predseda SNS s tým, že jeho strana túto vládu nerozbije.
Koalícia sa podľa jeho slov dokáže dohodnúť aj na schválení štátneho rozpočtu. Zároveň však opätovne kritizoval ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas), ktorý podľa neho nezvláda svoju prácu.
"Mal by vypustiť paru a počúvať koaličných partnerov pri sociálnych opatreniach. To, že politické strany získali niektoré rezorty, ešte neznamená, že sú v ich vlastníctve. Máme právo za SNS povedať k niektorým rezortom svoj názor," myslí si Danko, ktorý zopakoval, že v záujme zachovania koalície môže odísť aj z funkcie podpredsedu parlamentu.
Spomenul predovšetkým trinásty dôchodok, o ktorého úprave chce SNS rokovať v koalícii. Jeho predstava totiž je, aby trinásty dôchodok dostávali napríklad tí, ktorí ho majú nižší ako minimálna mzda, a nie všetci, respektíve tí, ktorí ho nepotrebujú.
"V roku 2024 potrebujeme 830 miliónov eur a v roku 2027 už na trinásty dôchodok nebude stačiť ani miliarda eur," priblížil Danko. Dôchodcom podľa neho treba pomôcť, no na Slovensku sú aj seniori, ktorí majú dôchodky vo výške niekoľkých tisíc eur.
"Je predsa asi nelogické, že tu máme dôchodcov, ktorí majú dvetisíc, tritisíc eurové dôchodky, a takisto dostanú 606 eur," dodal. Pokiaľ by 13. dôchodok dostávali iba seniori s príjmom menším ako priemerná mzda, ušetril by podľa podpredsedu parlamentu štát asi 300 miliónov eur ročne.
Zároveň Danko ozrejmil, že tieto a ďalšie podstatné veci doriešia na koaličnej rade, ktorá bude 2. októbra.
Líder SNS taktiež súhlasil s podmienkou strany Hlas-SD, aby sa na súčasné rokovanie parlamentu zaradila novela zákona o minimálnej mzde z dielne ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD). Prerokovanie novely bolo jednou z podmienok Hlasu na podporu konsolidačných opatrení vlády.
"Ultimatívna podmienka, ktorá zaznela v médiách, bola, že chce (Erik Tomáš), aby bola zaradená minimálna mzda na túto schôdzu. Musím povedať za SNS, že ak by to mal byť problém, tak som súhlasil s podmienkou, aby sme mali možnosť sa odborne k minimálnej mzde vyjadriť," doplnil Danko.
Tomáš v uplynulých dňoch opakovane uviedol, že vládou schválený návrh zákona o minimálnej mzde bol odložený na ďalšiu schôdzu parlamentu pre nesúhlasný postoj Danka. Jedným z dôvodov malo byť podľa Tomáša odmietavý postoj Hlasu-SD, aby sa šéf SNS stal predsedom parlamentu, keďže podľa koaličnej zmluvy tento post patrí strane Hlas.
Na pondelkové Dankove vystúpenie neskôr zareagoval. „Oceňujem, že SNS súhlasí s tým, aby sa zákon o minimálnej mzde vrátil na rokovanie parlamentu. Ako vládna koalícia tak budeme môcť naplniť svoj dôležitý spoločný záväzok z programového vyhlásenia vlády,“ povedal s dôvetkom, že je vždy ochotný s koaličnými partnermi na odbornej úrovni diskutovať o opatreniach v sociálnej oblasti.
"Len pokojná a konštruktívna atmosféra vo vládnej koalícii zaručí naplnenie sľubov, ktoré sme dali ľuďom," uzavrel šéf rezortu práce.
(tasr, gko)
Od najbližšej soboty bude lekárska pohotovosť v meste v trebišovskom okrese poskytovaná na báze dobrovoľnosti.
Informáciu potvrdila Nemocnica s poliklinikou v Kráľovskom Chlmci v súvislosti s rušením tamojšej ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby (APS) pre deti a dorast zo strany rezortu zdravotníctva.
Povolenie ministerstva pre prevádzku takejto ambulancie v Kráľovskom Chlmci končí 4. októbra. Zdravotnú starostlivosť bude nemocnica ďalej poskytovať na doterajšom pracovisku APS pre deti a dorast.
"Služba sa bude poskytovať naďalej v priestoroch nemocnice s poliklinikou, ordinačné hodiny zostávajú nemenné, len poplatok sa aj po prieskume medzi rodičmi detských pacientov z dvoch eur zvýši na desať eur," potvrdila riaditeľka nemocnice Klára Hencelová.
Uviedla, že službu bude nemocnica zatiaľ financovať z vlastného rozpočtu, prebiehajú pritom aj rokovania v rámci regionálneho združenia samospráv Medzibodrožie pod vedením primátora Kráľovského Chlmca Karola Patakyho.
"Prevádzka APS začína s ôsmimi lekármi, ktorým naozaj patrí vďaka za ochotu, a budeme radi, ak mladí lekári posilnia naše rady. Od ich počtu bude závisieť budúcnosť APS - detské v Kráľovskom Chlmci," skonštatovala riaditeľka.
O možnostiach zachovania tejto služby pre malých pacientov podľa nej rokovalo vedenie nemocnice s detskými lekármi, ako aj s predstaviteľmi samosprávy. "Verím, že po našom vzore vzniknú aj v iných mestách podobné projekty pre pacientov," dodala Hencelová.
Rezort zdravotníctva s účinnosťou od 2. novembra tohto roka vypustil Kráľovský Chlmec zo zoznamu tzv. pevných bodov APS pre deti a dorast. K redukcii aj na ďalších miestach Slovenska pristúpil s cieľom stabilizácie pediatrickej ambulantnej starostlivosti vzhľadom k nízkemu počtu pediatrov.
Od júla sa tiež skrátili ordinačné hodiny ambulantných pohotovostí pre deti, a to z 22:00 do 20:00. K danému kroku kráľovskochlmeckej nemocnice ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že ide o aktivitu ústavného zdravotníckeho zariadenia.
"Každopádne nepôjde o prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby - to zo zákona nie je možné. Ako plánujú tento stav riešiť (akou ambulanciou, akými lekármi a ako budú uvedené financovať), je v kompetencii vedenia nemocnice," skonštatovali z komunikačného odboru rezortu.
Ak by došlo k zrušeniu takejto služby v Kráľovskom Chlmci, ktorý leží pri hranici s Maďarskom, rodičia s chorými deťmi by museli chodiť na pohotovosť do Trebišova alebo Michaloviec.
Proti rušeniu APS v meste sa postavila mestská aj krajská samospráva. Okrem vzdialenosti a slabšej dostupnosti poukazovali aj na jazykovú stránku, keďže v iných nemocniciach by občania s maďarskou národnosťou mohli mať problém dorozumieť sa.
(tasr)
Obranné sily Izraela (IDF) potvrdili, že pri nočnom nálete na libanonskú metropolu Bejrút zahynuli veliteľ Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny (PFLP) Nidal Abd al-Ál a ďalší dvaja velitelia.
K útoku sa doteraz nevyjadrili, píše Times of Israel. Al-Ál bol podľa IDF a izraelskej rozviedky Šin Bet zapojený do plánovania a prípravy teroristických útokov na Západnom brehu Jordánu. Bezpečnostné zložky tvrdia, že jedným z ním pripravovaných útokov bol bombový atentát na autobus v osade Bejtar Illit v marci 2023.
Okrem neho zomrel pri útoku aj Imad Odeh, vojenský veliteľ PFLP, a ďalší operatívec Abdelrahman Abd al-Ál. Ich smrť oznámil PFLP v pondelok v ranných hodinách.
(sab)
Vojenský súd v Moskve v pondelok odsúdil Alexandra Permiakova na doživotie za minuloročný atentát na ruského nacionalistického spisovateľa Zachara Prilepina, pri ktorom zahynul spisovateľov vodič, píše ruská agentúra Interfax.
Alexandra Permiakova, ktorý má podľa ruských médií ruský aj ukrajinský pas, zadržali krátko po výbuchu nastraženej bomby v aute 6. mája 2023 neďaleko ruského mesta Nižný Novgorod. Pri útoku utrpel spisovateľ zlomeninu oboch nôh. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Odsúdený sa k činu priznal s tým, že konal podľa pokynov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Tá mu za skutok údajne prisľúbila 20-tisíc dolárov, informovali ruské štátne médiá. Podľa agentúry Reuters SBU účasť na atentáte nepotvrdila ani nepoprela.
Štyridsaťdeväťročný Prilepin, ktorý je autorom niekoľkých románov, často vyjadruje podporu ruskej invázii na Ukrajine. Po udalostiach na kyjevskom Majdane v roku 2014 organizoval separatistické jednotky v Donbase a v roku 2019 sa v jednom rozhovore zverejnenom na YouTube pochválil, že jeho oddiel "zabil množstvo ľudí".
Spisovateľ je jednou z viacerých prominentných osobností v Rusku, ktoré podporujú ruskú inváziu a následne sa stali terčom bombových útokov. Daria Duginová, dcéra ultranacionalistického ideológa Alexandra Dugina, zahynula v auguste 2022 neďaleko Moskvy pri výbuchu bomby umiestnenej v aute. Predpokladá sa však, že bomba bola určená pre jej otca, píše Reuters.
V apríli 2023 zomrel v kaviarni v Petrohrade aj známy ruský vojnový bloger Vladlen Tatarskij, a to pri výbuchu balíčka, ktorý mu tam priniesli. Za doručenie bomby odsúdil súd v januári 26-ročnú ženu na 27 rokov väzenia.
(tasr)
Nové vytýčenie hraníc je dôsledkom posúvania horských hrebeňov, ktoré slúžia ako geografické záchytné body pre štátne hranice. Časť dotknutej oblasti sa bude nachádzať pod Matterhornom, priblížila televízia BBC.
Ešte v máji 2023 zareagovala spoločná švajčiarsko-talianska komisia na zmenu horského reliéfu v dôsledku ohrievajúceho sa ovzdušia, a vypracovala návrh medzištátnej dohody o posunutí hraníc na vybraných úsekoch.
Bern v piatok oficiálne podpísal túto dohodu, Rím teraz musí urobiť to isté. Švajčiarska vláda tiež spresnila, že nové hranice stanovila dohoda v súlade s hospodárskymi záujmami oboch strán.
Švajčiarske ľadovce v roku 2023 stratili štyri percentá svojho objemu, vyplýva z výročnej správy Švajčiarskej siete pre monitorovanie ľadovcov (Glamos). Ide o druhý najväčší úbytok v histórii meraní po rekordnom roku 2022, keď úbytok predstavoval až šesť percent objemu.
Glamos pripisuje rekordné straty po sebe nasledujúcim veľmi teplým letám a veľmi nízkemu množstvu snehu v zime 2022. Výskumníci tvrdia, že ak bude tento vývoj počasia pokračovať, topenie sa len urýchli.
BBC konštatuje, že spresnenie hraníc pomôže obom krajinám určiť, ktorá z nich je zodpovedná za starostlivosť o konkrétne prírodné oblasti.
Hranice sa zmenia v oblasti Plateau Rosa, útočiska Carrel a Gobba di Rollin, pričom všetky sa nachádzajú v blízkosti Matterhornu a obľúbených lyžiarskych stredísk vrátane Zermattu.
(sab)
Predseda maďarskej vlády sa v pondelok prihovoril poslancom v úvode jesennej schôdze Národného zhromaždenia, píše portál MagyarHírlap.hu.
„Maďarsko sa musí držať mimo konfliktov, ktoré by ho nútili k voľbe medzi východnou a západnou ekonomikou. Je v našom záujme udržiavať hospodárske vzťahy so všetkými. Treba presadzovať len záujmy maďarskej ekonomiky,“ povedal Viktor Orbán.
Premiér prezentoval kroky novej hospodárskej politiky svojej vlády. Medzi opatreniami sú zamestnanecká pôžička podobná študentskej pôžičke, kapitálový príspevok pre malých a stredných podnikateľov, stabilizácia 13. mesačného dôchodku či zdvojnásobenie odvodovej úľavy na deti.
K otázke migrácie podotkol, že leto prinieslo búrlivé debaty v celej Európe. „Nemecko uzavrelo hranice, Francúzsko obnovuje poriadok na svojich hraniciach, Holandsko avizovalo najprísnejšiu protimigračnú legislatívu všetkých čias a Švédsko a Fínsko diskutujú o protimigračných zákonoch. Éra voľného cestovania sa blíži ku koncu," vyhlásil a dodal, že Európa mala nasledovať maďarský príklad v postoji k migrácii a ochrane schengenských hraníc.
Orbán v súvislosti s konfliktom na Ukrajine opakovane podčiarkol, že táto vojna nemá riešenie na bojisku, preto treba dosiahnuť prímerie a rokovať o mieri.
(tasr)
Peter Žiga (Hlas) predĺžil Slaninovi poverenie na pozíciu zástupcu generálneho riaditeľa, ako štatutárneho zástupcu verejnoprávnej STVR.
Slaninu vymenovali do funkcie ešte 1. júla, pôvodne do konca septembra. Najnovším rozhodnutím Žigu mu výkon funkcie predĺžili od 1. októbra do 31. decembra 2024.
Stalo sa tak na základe zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorá nahradila zaniknutú RTVS.
(max)
Vláda je pripravená implementovať rezolúciu OSN, ktorej cieľom bolo ukončenie vojenskej prítomnosti Hizballáhu južne od rieky Lítání. Malo by ísť o súčasť dohody s cieľom zastaviť vojnu s Izraelom, uviedol v pondelok dočasný libanonský premiér.
Nadžíb Míkátí, ktorý plní niektoré úlohy hlavy štátu v dôsledku neobsadeného postu prezidenta, podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Libanon je pripravený plne implementovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 a južne od rieky, ktorá sa nachádza približne 30 kilometrov od južnej hranice Libanonu, „bezprostredne po vyhlásení prímeria“ nasadiť armádu, aby si tam v koordinácii s mierovými silami OSN „plnila svoje povinnosti“.
Míkátí taktiež informoval, že sa s predsedom parlamentu Nabíhom Barrím dohodol, že k voľbe nového prezidenta, ktorá by mohla ukončiť dva roky bez hlavy štátu, by malo dôjsť až po vyhlásení prímeria.
Izraelský minister obrany Joav Galant podľa správ izraelských médií v pondelok naznačil možnosť pozemnej operácie proti hnutiu Hizballáh v Libanone.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva informovalo, že za posledné dva týždne prišlo o život vyše tisíc Libanončanov a ďalších šesťtisíc utrpelo zranenia. Milión ľudí, teda pätina obyvateľstva, utieklo zo svojich domovov, uviedla libanonská vláda.
Rezolúcia BR OSN č. 1 701 ukončila mesiac trvajúcu vojnu medzi Hizballáhom a Izraelom v roku 2006. Zahŕňala výzvu na úplne stiahnutie Izraela z južného Libanonu, pričom libanonská armáda a mierové sily mali byť jedinými ozbrojenými silami južne od rieky Lítání.
Neobsadený post prezidenta je dôsledkom Národnej dohody z roku 1943, podľa ktorej môže byť prezidentom Libanonu len maronitský kresťan. Predsedom vlády môže byť len sunnitský moslim, parlamentu zase môže predsedať len šíitský moslim. Ich zástupcovia musia byť východní ortodoxní kresťania.
(tasr)
Janette Maziniová Motlová vo funkcii skončila po šiestich rokoch. Rozhodnutie označila za "jedno z najnáročnejších".
„Toto rozhodnutie vo mne vyvoláva mnoho emócií – od nostalgie až po obrovskú vďačnosť. Som nesmierne vďačná za všetko, čo som na tejto ceste zažila, no najviac za množstvo úžasných ľudí, ktorých som mala možnosť počas práce vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) spoznať. Odísť z VÚDPaPu nie je jednoduché. No viem, že je to krok, ktorý teraz musím urobiť," napísala na sociálnej sieti.
Teraz má v pláne vrátiť sa do neziskovej organizácie EDUMA, ktorú zakladala.
(max)
Švédska polícia musela vstúpiť na zvrchované územie veľvyslanectva Marockého kráľovstva, aby muža zatkla. Ten bol podľa denníka Aftonbladet ozbrojený nožom a zabarikádoval sa v jednej z miestností, píše agentúra AFP.
Pri rozbití okna padajúce črepiny ľahko poranili jednu osobu. „Táto osoba neutrpela vážna zranenia a sama vyhľadala lekársku pomoc,“ doplnila polícia.
Motív páchateľovho konania nebol bezprostredne známy, uviedla polícia. Muž, ktorého totožnosť zatiaľ nezverejnili, je podozrivý z vlámania a vstupu do budovy, vandalizmu, a tiež ublíženia na zdraví – práve z dôvodu poranenia okoloidúceho,
Marocké veľvyslanectvo bezprostredne nereagovalo na žiadosť AFP o vyjadrenie.
(tasr)
Rezort to uviedol na iniciatívu združení venujúcich sa údržbe a obnove pamiatok i propagácii kultúrneho dedičstva, ktoré na znak protestu voči súčasnému stavu dotačného programu Obnovme si svoj dom vyzvalo správcov pamiatok vyvesiť čierne vlajky.
Ministerstvo zdôraznilo, že robí maximum, aby proces dotačných programov prebiehal čo najplynulejšie, v záujme žiadateľov, efektívneho čerpania finančných prostriedkov i súlade s platnou legislatívou, ktorá umožňuje výrazne dlhšie čerpanie kapitálových výdavkov.
Zároveň si rezort uvedomuje, že dotačný program Obnovme si svoj dom je dôležitým nástrojom na podporu obnovy kultúrnych pamiatok. Odmieta však snahy o vonkajší tlak či diktát zo strany záujmových skupín, ktoré by mohli tento proces ovplyvňovať.
"Podpora kultúrnych projektov musí byť v súlade so spoločenskými a hodnotovými prioritami celej spoločnosti tak, aby neboli v rozpore s tým, k čomu sa vedenie rezortu hlásilo pred voľbami. A rovnako tak musí byť v súlade s programovým vyhlásením vlády," zdôraznila hovorkyňa rezortu Petra Bačinská.
V súvislosti s vyhodnocovacím procesom zdôraznila, že hodnotenia komisií sú dôležitou súčasťou rozhodovacieho procesu, nie však jediným kritériom pre prideľovanie dotácií.
"Ministerka kultúry má právo zasiahnuť do rozhodovacieho procesu ohľadom prideľovania dotácií v akomkoľvek rozsahu," upozornila.
(tasr)
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahu prvého stupňa pred mrazom vo vegetačnom období pre celé územie krajiny.
„Očakávaný prízemný mráz nie je v danej ročnej dobe a oblasti zriedkavý, ale môže poškodiť vegetáciu nižšieho vzrastu," upozornil ústav.
V niektorých okresoch Slovenska môže teplota v noci podľa výstrah klesnúť na mínus sedem stupňov Celzia. Najmä na severe platia výstrahy už od polnoci. V iných okresoch začnú platiť od 2:00. Meteorológovia ich predbežne vydali do 7:00.
(tasr)
Memorandum o spolupráci v oblasti energetiky a memorandum o rozvoji ekonomickej spolupráce s Južnou Kóreou sa zameriavajú na komplexnú spoluprácu v oblasti energetiky, obchodu, ako aj podpory investícií medzi oboma krajinami.
„Spoločnosti z Južnej Kórey sú na Slovensku významnými investormi a s touto krajinou nás spája aj rovnaký pohľad na rozvoj energetiky. Som rada, že sme dnes tieto oblasti posunuli na vyššiu úroveň a spoločne sme nielen podpísali memorandá o spolupráci, ale rovno sme aj rokovali na najvyššej úrovni o ďalšej spolupráci," uviedla ministerka Denisa Saková (Hlas).
Prvé memorandum by sa malo zaoberať komplexnou spoluprácou v oblasti energetiky, pričom sa okrem energetickej efektivity a bezpečnosti venuje aj jadrovej energii ako kľúčovému prvku pri prechode na udržateľné a nízkouhlíkové energetické riešenia.
Obe strany v tomto dokumente vyjadrili záväzok podporiť rozvoj technológií v oblasti jadrovej energie. Spolupráca je zameraná na zdieľanie informácií, technológií a najlepších praktík v oblasti jadrovej energetiky, čo prispeje k zvyšovaniu energetickej bezpečnosti a efektívnosti, priblížil rezort hospodárstva.
Druhé memorandum by sa malo zameriavať na vytvorenie rámca spolupráce krajín v oblasti obchodu a podpory investícií, pričom jeho cieľom je znížiť obchodné prekážky, zefektívniť colné procesy a podporiť podnikanie medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou.
Tiež by malo zabezpečiť otvorené a stabilné obchodné prostredie, ktoré prispeje k ekonomickému rastu a prosperite oboch krajín. Obe memorandá vstupujú do platnosti dňom podpísania.
Slovenskú delegáciu v Soule viedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer) a ministerka hospodárstva, ktorí zároveň rokovali s významnými predstaviteľmi vlády Kórejskej republiky.
Cieľom návštevy by malo byť posilnenie bilaterálnych vzťahov oboch krajín a rozvoj ich spolupráce v oblastiach obchodu, investícií a technológie. Slovenská delegácia navštívila aj sídlo výskumu a vývoja spoločnosti Hyundai Mobis, kde prebehli rokovania s vedením spoločnosti a prehliadka inovačných centier.
(tasr)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…