Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci ukončili aktuálnu schôdzu

Neprerokované body programu aj hlasovanie o prerokovaných sa majú zaradiť na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 22. októbra.

Presunuli sa tak aj tri opozičné návrhy na odvolanie ministrov zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas), kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) a spravodlivosti Borisa Suska (Smer).

Na aktuálnej schôdzi mali na programe aj hlasovania o personálnych voľbách, rozhodovať mali o voľbe člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky či člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

(tasr)

Minúta  |  

Vojenský špeciál odletí v piatok po Slovákov v Libanone

Pre občanov SR v Libanone a v Iráne je v platnosti cestovné odporúčanie 4. stupňa, teda odporúčanie opustiť krajinu. Pre Izrael platí cestovné odporúčanie 3. stupňa, teda odporúčanie necestovať do určitých oblastí.

Aktuálne je v Libanone zaregistrovaných viac ako 30 Slovákov. Do Libanonu zároveň odvezie vyše dvojtonovú humanitárnu zásielku potravín a zdravotníckeho materiálu.

Slovensko je okrem toho pri evakuácii súčinné aj s ďalšími štátmi, ktoré prejavili záujem o pomoc pri návrate ich občanov. O využitie slovenských evakuačných letov do tejto chvíle požiadalo viac ako 40 občanov Arménska, Česka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Spojených štátov amerických či Srbska. Tých má slovenský vojenský špeciál dopraviť do cyperskej Larnaky.

(tasr)

Minúta  |  

Biden neverí, že Izrael tak skoro zareaguje na iránsky útok

Americký prezident novinárom na brífingu v Bielom dome povedal, že neverí, že by dnes (vo štvrtok) došlo k odvetnému útoku Izraela na Irán za vzdušný úder z utorka 1. októbra.

Na otázku, či Spojené štáty povolia Izraelu odvetný útok na Irán, prezident Joe Biden ostro zareagoval. „V prvom rade Izraelu ‚nedovoľujeme‘, Izraelu radíme. A dnes sa nič nestane,“ odpovedal.

Spravodajský portál Times of Isrel, ktorý citoval AFP, pripomenul, že región Stredného východu sa rovnako ako Washington obáva reakcie Tel Avivu a prípadnej ďalšej eskalácie napätia.

(sab, afp)

Minúta  |  

Demonštranti vo švédskom parlamente hodili na šéfku diplomacie tašku s paradajkami

Predseda parlamentu Andreas Norlén vyzval ochranku, aby protestujúcich odviedla, a dočasne prerušil rozpravu. Ochranka zadržala tri osoby a odovzdala ich polícii.

Demonštranti vo štvrtok prerušili švédsku parlamentnú rozpravu o izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu. Podľa tamojších médií hodili na ministerku zahraničných vecí Mariu Malmer Stenergardovú tašku s paradajkami.

Propalestínski demonštranti začali kričať, keď sa Stenergardová po prejave v parlamente vrátila na svoje miesto, dodala poslankyňa Ann-Sofie Almová. Následne podľa jej slov hodili na ministerku zahraničných vecí tašku. Ako informovali švédske médiá, taška údajne dopadla dva rady za Stenergardovou. Tá následne opustila svoje miesto a rýchlo odišla z miestnosti.

Švédsky premiér Ulf Kristersson konanie protestujúcich odsúdil. „Teraz očakávam dôkladnú analýzu toho, ako sa to mohlo stať, a rázne opatrenia na zachovanie bezpečnosti poslancov a ministrov v rokovacej sále," vyhlásil Kristersson.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa budúceho komisára pre obranu EÚ sa musíme pripraviť na vojnu s Ruskom

Kubilius predpokladá možnú konfrontáciu s Ruskom v priebehu „šiestich až ôsmich rokov“, pričom zdôraznil, že EÚ musí zvýšiť výrobu, aby doplnila svoje zásoby zbraní a munície.

Andrius Kubilius, kandidát na post komisára EÚ pre obranu a bývalý litovský premiér, vyhlásil, že EÚ by mala zvýšiť svoje vojenské kapacity pre prípadnú budúcu konfrontáciu s Ruskom.

Po nominácii na post európskeho komisára Kubilius povedal, že EÚ by mala zvážiť aj vydanie spoločných dlhopisov na získanie ďalších 500 miliárd eur potrebných na oživenie priemyselného rozvoja.

Predložil tiež myšlienku vytvoriť povinné zásoby munície pre EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že Kubilius bude pracovať na „rozvoji obrannej únie a posilnení našich investičných a priemyselných kapacít“.

(mja)

Minúta  |  

Ruská armáda potvrdila dobytie mesta Vuhledar

Správa o obsadení mesta v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny prišla deň po oznámení ukrajinských síl, že sa odtiaľ sťahujú.

Mesto, ktoré Rusko nazýva Ugledar, odolávalo ruským útokom viac ako dva roky. O tom, že nad ním získali úplnú kontrolu ruské sily, informovali ešte v stredu proruskí vojnoví blogeri.

Vuhledar sa Rusko dlho snažilo obsadiť vzhľadom na jeho polohu. Mesto leží na vyvýšenom mieste na priesečníku východného a južného frontu a má veľký význam pri zásobovaní vojsk oboch strán. V blízkosti zároveň prechádza železničná trať spájajúca Krym s Donbasom.

Len 30 kilometrov severne sa nachádza strategické a logistické centrum Pokrovsk, ktorého dobytie Ruskom by vážne ohrozilo ukrajinskú obranu.

Ukrajinské jednotky sa z obliehaného mesta stiahli s cieľom ochrániť osoby i vojenskú techniku, uviedla v stredu ukrajinská pozemná formácia Chortycia. "Hlavnou taktikou (Rusov) bolo obkľúčiť nás z bokov, čo robili nepretržite už šesť až sedem mesiacov prostredníctvom neustálych leteckých útokov. Vďaka tejto taktike sa im podarilo vyčerpať naše zdroje, pretože ich nemáme toľko ako oni," povedal vedúci tlačového oddelenia 72. brigády, ktorá bránila Vuhledar od augusta 2022.

(tasr, afp, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.