Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cesta prvej triedy na západnom Slovensku je neprejazdná

Cesta I/9 pri obci Svinná v Trenčianskom okrese je momentálne neprejazdná. Informovala o tom trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.

Dôvodom neprejazdnosti je nehoda nákladného vozidla, uvádza polícia. Podľa Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trenčíne na mieste nehody zasahuje šesť profesionálnych hasičov s dvomi kusmi techniky.

(tasr)

Minúta  |  

Kazachstan bude mať prvú jadrovú elektráreň

Občania v nedeľnom referende značnou väčšinou podporili výstavbu prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane, otázku podporilo 71,12 percenta voličov. Vyhlásenie ústrednej volebnej komisie citovala agentúra Reuters.

Kazachstan má bohaté náleziská ropy i vzácnych kovov a je aj najväčším svetovým producentom uránu. Elektrinu vyrobenú v jadrovej elektrárni chce využiť na vyrovnanie chronického energetického deficitu, najmä na juhu krajiny, kde žije polovica zo zhruba 20 miliónov obyvateľov.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý bol do úradu zvolený v roku 2019, konštatoval, že jadrová elektráreň bude „najväčším projektom v histórii nezávislého Kazachstanu“.

Nová elektráreň má stáť v blízkosti poloopustenej dediny Ulken v kazašských stepiach na brehu Balchašského jazera – druhého najväčšieho jazera v Strednej Ázii.

O realizáciu tohto projektu majú záujem Čína, Francúzsko, Rusko i Južná Kórea. Tokajev v nedeľu naznačil, že uprednostňuje „medzinárodné konzorcium zložené z globálnych spoločností vybavených špičkovými technológiami“.

Spravodajský web France 24 už pred referendom podotkol, že sa očakáva schválenie výstavby jadrovej elektrárne, a to aj napriek pretrvávajúcej nevôli kazašského obyvateľstva pre masívne vystavenie žiareniu v dôsledku jadrových testov vykonávaných v Kazachstane za sovietskej éry.

V rokoch 1949-89 tam totiž Sovietsky zväz vykonal okolo 450 jadrových testov, pri ktorých bolo radiácii vystavených 1,5 milióna ľudí.

Odporcovia výstavby, ktorí sa obávajú ekologickej katastrofy v prípade havárie v elektrárne, boli počas kampane pred referendom prakticky umlčaní: podľa miestnych súkromných médií boli v týždňoch pred referendom zatknuté desiatky ľudí.

Na referende sa zúčastnilo 63,87 percenta oprávnených voličov. V snahe zvýšiť účasť na hlasovaní, úrady povolili Kazachom voliť, aj keď neboli zapísaní na volebných zoznamoch. Vo veľkých mestách boli v deň hlasovania autobusy zadarmo.

Za vlády Tokajeva síce došlo k zmierneniu tlaku na občiansku spoločnosť, ale v krajine stále badať autoritárske tendencie. Tokajev však označil referendum za ďalší dôkaz „obrovských zmien, ku ktorým došlo v Kazachstane za posledných päť rokov“ a za „nový jasný prejav konceptu štátu, ktorý svojim občanom načúva“.

(tasr)

Minúta  |  

Súboj ruských politikov o originalitu gratulácie Putinovi k narodeninám: Bože, ochraňuj cára

Ruskí regionálni politici sa už niekoľko dní predbiehajú v tom, kto originálnejším spôsobom zagratuluje prezidentovi Vladimirovi Putinovi k jeho 72. narodeninám, ktoré oslavuje v pondelok.

Medzi prvými, kto svoje blahoželanie po polnoci zverejnil na komunikačnej platforme Telegram, bol ruský ultranacionalistický ideológ Alexandr Dugin. Jeho vinš mal podobu zvolania: "Bože, ochraňuj cára!", čo je citát z hymny ruského impéria.

Dugin dlhodobo obhajuje zjednotenie ruskojazyčných území do ríše, do ktorej chce zaradiť aj Ukrajinu, píše Reuters. Putin vykresľuje vojnu na Ukrajine ako súčasť vojny s upadajúcim Západom, ktorý podľa neho Rusko po studenej vojne ponížil tým, že zasahoval do sfér ruského vplyvu.

Ruský prezident, ktorý v roku 2022 nariadil svojim jednotkám vtrhnúť na Ukrajinu, vyhral v marci prezidentské voľby, čím sa stal prezidentom na ďalších šesť rokov s právom uchádzať sa o znovuzvolenie. Ak absolvuje obe tieto funkčné obdobia, stane sa najdlhšie vládnucich vodcom Ruska za uplynulých viac ako 200 rokov.

Čečenský líder Ramzan Kadyrov, ktorý sa označuje za "Putinovho pešiaka", v pondelok prostredníctvom statusu na Telegrame tiež svojim sledovateľom pripomenul, že "dnes, priatelia, sú narodeniny nášho vodcu". Dodal, že "toto je významný deň pre celú našu vlasť."

Putinovi gratuloval už aj Alexandr Lukašenko, Západom neuznaný prezident Bieloruska, z ktorého územia ruská armáda vo februári 2022 tiež podnikla útok na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Mexického starostu zabili po pár dňoch vo funkcii, na internete kolujú fotografie odrezanej hlavy

Alejandro Arcos bol starostom hlavného mesta Chilpancingo násilím sužovaného mexického štátu Guerrero. Zabili ho len šesť dní po tom, čo začal vykonávať svoju funkciu, potvrdil úrad miestneho guvernéra.

Mesto Chilpancingo má približne 280-tisíc obyvateľov a nachádza sa na juhozápade Mexika. Prípad vyšetruje prokuratúra štátu Guerrero. Potvrdenie od úradov prišlo po tom, čo na sociálnych sieťach a v aplikácii WhatsApp začali kolovať fotografie, na ktorých bolo vidieť odrezanú hlavu umiestnenú na vozidle.

Agentúra Reuters pripomína, že autentickosť týchto záberov nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Vražda sa odohrala iba tri dni po tom, čo v tomto meste zastrelili nového vládneho tajomníka Francisca Tapiu.

"Boli to mladí a čestní predstavitelia, ktorí sa usilovali o pokrok svojej komunity," napísal na sociálnej sieti senátor Alejandro Moreno, ktorý zároveň vyzval federálnu generálnu prokuratúru na vyšetrenie oboch prípadov vzhľadom na "bezvládie" v štáte Guerrero.

Z Arcosových príspevkov na sociálnych médiách vyplýva, že starosta sa v poslednom období venoval dohľadu nad úsilím o pomoc súvisiacu s dôsledkami hurikánu John, ktorý minulý mesiac spôsobil rozsiahle záplavy v rezorte Acapulco i v jeho okolí.

Guerrero sa stalo jedným z najsmrtiacejších mexických štátov čo sa týka zvolených kandidátov na vykonávanie verejných funkcií, ako i novinárov, píše Reuters. V období pred voľbami v Mexiku, ktoré sa konali 2. júna, bolo zabitých najmenej šesť kandidátov na výkon verejných funkcií.

(tasr)

Minúta  |  

Vzdušné útoky v Libanone sú podľa šéfa OSN pre utečencov porušením medzinárodného práva

Šéf Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Filippo Grandi v nedeľu uviedol, že vzdušné útoky v Libanone predstavovali porušenie medzinárodného humanitárneho práva v dôsledku zásahu civilnej infraštruktúry a civilných obetí na životoch.

"V spôsobe leteckých útokov ktoré priniesli deštrukciu alebo poškodili civilnú infraštruktúru, zabili civilistov, ovplyvnili humanitárne operácie, bolo žiaľ veľa prípadov porušenia medzinárodného humanitárneho práva," povedal šéf UNHCR médiám v libanonskej metropole Bejrút.

Grandi podľa agentúry Reuters navštívil Libanon v čase, keď táto krajina zápasí s vysídlením viac než 1,2 milióna ľudí v dôsledku rozšírenej izraelskej vzdušnej a pozemnej operácie, ktorá je podľa tvrdení Izraela zameraná na ciele Iránom podporovaného libanonského militantného hnutia Hizballáh.

Boje sa predtým prevažne sústredili na izraelsko-libanonské pohraničie a prebiehali paralelne s vojnou v Gaze, ktorú vedie Izrael voči palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas.

Všetky strany konfliktu a tí, ktorí na ne majú vplyv, by mali podľa Grandiho "zastaviť tento masaker, ktorý sa v súčasnosti deje v Gaze i v Libanone".

Izraelská armáda sumarizuje rok vojny: Zabitých osem veliteľov Hamasu a 17-tisíc teroristov

Mohlo by Vás zaujímať Izraelská armáda sumarizuje rok vojny: Zabitých osem veliteľov Hamasu a 17-tisíc teroristov

(tasr)

Minúta  |  

V záujme dosiahnutia mieru musí svet podporiť Izrael, vyhlásil Herzog na výročie vojny

Jicchak Herzog si v pondelok ráno, presne rok po tom, ako Hamas spustil útok na Izrael, minútou ticha v kibuci Reim uctil obete útoku.

„Svet si musí uvedomiť a pochopiť, že v snahe zmeniť smerovanie dejín, priniesť mier a lepšiu budúcnosť pre región musí podporiť Izrael v jeho boji proti nepriateľom,“ povedal Herzog v prejave.

V kibuci Reim vlani militanti zaútočili na hudobný festival Nova a zabili tam najmenej 370 ľudí. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnili rodinní príslušníci obetí, píše agentúra AFP.

Izraelská armáda uviedla, že krátko po začiatku spomienkových podujatí boli z Pásma Gazy na Izrael vypálené štyri rakety. Dodala, že tri z nich zachytila protivzdušná obrana a jedna dopadla na otvorené priestranstvo.

Podľa armády plánovalo radikálne palestínske hnutie Hamas v pondelok ráno spustiť rozsiahly raketový útok na Izrael. Armáda dodala, že plány militantov zmarila.

V Izraeli je v pondelok naplánovaná séria spomienkových podujatí a zhromaždení pri príležitosti výročia útoku, ktorý si vyžiadal približne 1 200 obetí a viedol k začiatku vojny v Pásme Gazy, v ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41 870 ľudí.

Izraelská armáda sumarizuje rok vojny: Zabitých osem veliteľov Hamasu a 17-tisíc teroristov

Mohlo by Vás zaujímať Izraelská armáda sumarizuje rok vojny: Zabitých osem veliteľov Hamasu a 17-tisíc teroristov

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.