Preskočiť na obsah
  |  

Raketa na Brusel by mohla pomôcť, povedal Fico. Čestný a slušný politik, pochválil ho Lavrov

Slová slovenského premiéra o tom, že europoslanci berú vojnu na Ukrajine príliš na ľahkú váhu, ocenil ruský minister zahraničných vecí.

Fico vo svojom príhovore uviedol, že „jedna raketa by mohla v Bruseli rozbiť nejakú fontánku, aby (europoslanci) pochopili, o čom tá vojna vlastne je“. Slovenský premiér takto hovoril vo svojom prejave k 80. výročiu krvavých bojov o Dukliansky priesmyk (oslavuje sa 6. októbra).

Fico kritizoval, že niektorí europoslanci v súvislosti s vojnou na Ukrajine hovoria „s ľahkosťou jarného vánku“ o raketách stredného a dlhého doletu. "Obrazne povedané, možno takáto jedna raketa by mohla v Bruseli rozbiť nejakú fontánku, aby pochopili, o čom to vlastne, preboha, hovoria," povedal.

Fico dodal, že na Duklu neprišiel oslavovať vojnu, utrpenie a smrť, ale preto, aby oslávil mier. „Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu, predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasné povzbudzovanie a často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," povedal Fico.

Od západných médií aj politikov si Fico za svoje slová vyslúžil kritiku, naopak, podpora prišla z Moskvy. Na slová slovenského premiéra reagoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a poznamenal, že Európa by mala jeho slová počúvať. „Je to inteligentný, slušný človek, čestný politik, je ich tam málo,“ povedal Lavrov novinárom v utorok.

(echo24/tod)

  |  

Poslanci chcú zjednodušiť verejné obstarávanie vysokoškolských učebníc a skrípt

Navrhuje to skupina koaličných poslancov za Smer a Hlas v návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú podala do parlamentu.

Z návrhu vyplýva, že by sa zákon o verejnom obstarávaní nemusel vzťahovať na podlimitnú zákazku, ktorej predmetom je tvorba a vydanie vysokoškolských učebníc, skrípt a ďalších výstupov publikačnej činnosti zamestnancov vysokých škôl a študentov študijného programu tretieho stupňa, ktoré zadáva vysoká škola.

"Tento návrh zároveň reaguje na vývoj na trhu s výstupmi publikačnej a umeleckej činnosti tvorivých pracovníkov vysokých škôl a doktorandov, ktorý už dlhodobo nie je riadený trhovým princípom a voľnou konkurenciou, ale je riadený kvalitou a preferenciou publikovania v medzinárodne uznávaných vydavateľstvách," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.

Publikovanie v medzinárodných vydavateľstvách podľa poslancov doktorandom poskytuje medzinárodnú viditeľnosť ich diel, viac medzinárodných citácií a tiež budovanie a upevňovanie ich mena ako medzinárodne uznávaného vedeckého pracovníka. Medzinárodný dosah ich výstupov je aj hlavným kritériom ich kvalifikačného rastu.

Poslanci navrhujú, aby bola novela účinná od 1. januára 2025.

(tasr)

  |  

Izraelský nálet na budovu školy v centrálnom Pásme Gazy si vyžiadal 21 životov

Budovu v západnej časti mesta Dajr al-Baláh využívali vysídlení Palestínčania na úkryt pred bombardovaním Vzdušnými silami Izraela (IAF). Pre agentúru Reuters to povedali zdravitníci z blízkej nemocnice Al-Aksá.

Nálet IAF podľa miestnych obyvateľov cielil na provizórne stanovište polície riadenej militantným hnutím Hamas vo vnútri školy. Desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia, izraelská armáda sa k tomu bezprostredne nevyjadrila.

Vo svojom vyhlásení, na ktoré sa odvolal portál Times of Israel (TOI), uviedla, že za posledných 24 hodín zasiahla v Pásme Gazy približne 30 cieľov Hamasu.

Podľa nej išlo o teroristické bunky, sklady zbraní, odpaľovacie zariadenia, budovy i podzemnú infraštruktúru. V strednej časti pobrežnej enklávy zase podľa vyhlásenia „eliminovala“ množstvo ozbrojencov.

Izraelské sily opakovane zaútočili na školy, z ktorých sa za posledný rok vojny stali útočiská pre vysídlencov. Armáda však obviňuje militantov, že sa v nich skrývajú.

(tasr)

  |  

Stoltenberg: Vojne na Ukrajine sa dalo zabrániť, Západ mal zasiahnuť už v roku 2014

Keby štáty NATO a ďalší podporovatelia Ukrajiny dodali len zlomok množstva zbraní, ktoré sme poslali po roku 2022, „možno by sme skutočne zabránili vojne“, zdôraznil bývalý generálny tajomník Aliancie v rozhovore pre týždenník Politico.

„Vojna sa nezačala v roku 2022, ale v roku 2014, keď došlo k nezákonnej anexii Krymu, ale aj keď Rusko v lete 2014 vstúpilo do východného Donbasu,“ vyhlásil Jens Stoltenberg s tým, že už vtedy NATO poskytlo Ukrajine istú limitovanú podporu.

Spomenul návštevu aliančného výcvikového tábora Javoriv, kde v roku 2015 vyzýval na rozšírenie podpory Kyjeva. „Niektorí spojenci to urobili, ale bolo to relatívne obmedzené, a to bolo mnoho rokov veľmi ťažké, pretože politika v NATO bola taká, že by nemalo poskytovať Ukrajine smrtiacu podporu,“ vysvetlil.

Opísal svoj pohľad na vojnu ako „agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajine“, čím všetku zodpovednosť za eskaláciu prisúdil Moskve. „Je to hrubé porušenie medzinárodného práva a podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo na sebaobranu, a právo na sebaobranu zahŕňa právo zasiahnuť legitímne vojenské ciele na území agresora, teda Ruska,“ doplnil.

Nepriamo tým naznačil, že by podporil zrušenie obmedzení na ostreľovanie Ruska západnými zbraňami dlhého dosahu.

Bývalý šéf NATO tiež neočakáva, že v prípade víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách by sa oslabila podpora Ukrajiny zo strany Západu. Hoci republikánsky exprezident sarkasticky opísal ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského ako „najlepšieho obchodníka v histórii“, podľa Stoltenberga to bol on, kto rozhodol o dodávkach protitankových systémov Javelin ešte pred začiatkom vojny.

Napriek tomu však Stoltenberg zabezpečil, aby hlavná záťaž financovania a zbrojenia Kyjeva spočinula na Aliancii, a nie na Spojených štátoch, „čím sa zabezpečila určitá stabilita, aby Trump nemohol všetko zrušiť tweetom, ak sa vráti do Bieleho domu“, píše Politico.

Stoltenberg opätovne konštatoval, že víťazstvo Ukrajiny je v bezpečnostnom záujme celej Európy, hoci nevysvetlil prečo. Vyvrátil však slová predstaviteľov Nemecka či pobaltských štátov o tom, že do piatich rokov sa ťažisko vojny presunie ďalej na západ – teda že Rusko napadne niektorý členský štát NATO.

„Po prvé, nevidíme žiadnu bezprostrednú vojenskú hrozbu voči žiadnemu spojencovi NATO. Po druhé, vidíme, že pokiaľ ide o ruské vojenské kapacity, takmer všetky pozemné sily sú teraz venované vojne na Ukrajine a potrvá nejaký čas, kým sa im podarí ich vybudovať,“ vysvetlil svoje ubezpečenie.

„Na druhej strane zmenili svoje hospodárstvo na vojnové, takže vyrábajú veľa zbraní a munície. Keď sa vojna na Ukrajine skončí, táto kapacita – výrobná kapacita – tam stále bude,“ dodal.

(sab)

  |  

Ťapáková čelí pre zrušené predstavenie v rámci Drama Queer trestnému stíhaniu

Dočasne poverená riaditeľka Slovenského národného divadla pred pár dňami zrušila hosťovanie pražského divadla s inscenáciou Měsíční kámen, ktoré sa malo uskutočniť ako súčasť festivalu Drama Queer. Jej rozhodnutie však vyvolalo vášne z mnohých strán.

Rozhodnutie Zuzany Ťapákovej odsúdila Činohra SND ako aj islandský autor predstavenia. Najnovšie sa mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv rozhodla na šéfku SND podať na generálnej prokuratúre aj trestné oznámenie.

"Je zjavné, že zo strany pani Ťapákovej ide o cenzúrny zákaz, Ústava SR však v článku 26 cenzúru zakazuje. SND nie je súkromná agentúra pani Ťapákovej, kde si môže šafáriť, ako uzná za vhodné. SND si platia zo svojich daní všetci občania a občianky SR vrátane LGBTI ľudí," napísala organizácia citujúc Petra Weisenbachera, ktorý je spoluzakladateľ Dúhového PRIDE-u.

Poznamenal, že výhovorky, ktoré uviedla ako "údajné zdôvodnenie tohto svojho deštruktívneho rozhodnutia", sú nedôveryhodné, účelové a "tak priehľadné, že je cez ne vidieť až do Kittsee".

"Verejne vyzývame pani Ťapákovú, aby odstúpila z funkcie, na ktorej výkon, ako vidíme, nemá predpoklady," dodal Weisenbacher.

Ťapáková svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nebude podpisovať žiadne zmluvy pár týždňov pred hosťovaním, keďže takéto akcie sa plánujú aj pol roka dopredu. Tvrdí, že rovnako bude postupovať vo všetkých prípadoch.

Organizátori festivalu Drama Queer reagovali, že ide o medzinárodný škandál, ktorý sa týka troch krajín, keďže inscenácia vznikla podľa textu islandského básnika a spisovateľa Sjóna.

Inscenácia je adaptáciou jeho románu. Opisuje príbeh osamelého chlapca, ktorého osud určuje sexuálna orientácia aj absentujúce rodinné zázemie.

Festival Drama Queer má 12-ročnú tradíciu, venuje sa tématike LGBTI+.

Zuzana Ťapáková je dočasne poverená riadiením SND od 27. augusta 2024. Na poste riaditeľa vystriedala Mateja Drličku, ktorého odvolala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

Naposledy pracovala Ťapáková ako riaditeľka Sekcie marketingu a komunikácie STVR. Nový poverený šéf inštitúcie Igor Slanina ju však odvolal začiatkom júla.

(max)

  |  

Tomáš Drucker informoval, že už 490 škôl učí žiakov podľa nového vzdelávacieho programu

Minister školstva zároveň vyzdvihol vzdelávanie podľa nového vzdelávacieho programu. Ďalšie školy sa môžu zaregistrovať v treťom kole registrácie od novembra.

"Je to o tom, aby sme naučili deti novým prenositeľným zručnostiam, zvyšovali gramotnosť, zvyšovali kritické myslenie, spoluprácu," priblížil Drucker.

Zároveň vyzval ostatné školy, aby sa zapojili a pripravili sa na tzv. kulikulárnu reformu. Minister vyzdvihol aj fungovanie podporných opatrení pre učiteľov.

"Musím pochváliť naozaj Národný inštitút vzdelávania a mládeže aj regionálne centrá podpory učiteľov, ktorí dodávajú maximálnu podporu," doplnil šéf školstva.

Generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská uviedla, že sú pripravení pomôcť učiteľom so zavádzaním zmien. Všetci učitelia majú k dispozícii online kurzy, ale aj portál Vzdelávanie 21. storočia, kde sa môžu oboznámiť s kurikulárnou reformou.

"Pripravujeme rôzne odborné podujatia pre učiteľov, učíme ich využívať nové metódy a formy vzdelávania a tak, aby vzdelávanie bolo oveľa kreatívnejšie, zaujímavejšie," dodala Kanovská.

Kurikulárna reforma sa týka výhradne základných škôl. Zahŕňa v sebe nový vzdelávací program, ale aj vytvorenie siete regionálnych centier na podporu učiteľov. Školy budú musieť podľa nového programu povinne vyučovať od školského roka 2026/2027. Program je postavený na troch vzdelávacích cykloch a päťročnom prvom stupni vzdelávania.

(tasr)