Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelský nálet na budovu školy v centrálnom Pásme Gazy si vyžiadal 21 životov

Budovu v západnej časti mesta Dajr al-Baláh využívali vysídlení Palestínčania na úkryt pred bombardovaním Vzdušnými silami Izraela (IAF). Pre agentúru Reuters to povedali zdravitníci z blízkej nemocnice Al-Aksá.

Nálet IAF podľa miestnych obyvateľov cielil na provizórne stanovište polície riadenej militantným hnutím Hamas vo vnútri školy. Desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia, izraelská armáda sa k tomu bezprostredne nevyjadrila.

Vo svojom vyhlásení, na ktoré sa odvolal portál Times of Israel (TOI), uviedla, že za posledných 24 hodín zasiahla v Pásme Gazy približne 30 cieľov Hamasu.

Podľa nej išlo o teroristické bunky, sklady zbraní, odpaľovacie zariadenia, budovy i podzemnú infraštruktúru. V strednej časti pobrežnej enklávy zase podľa vyhlásenia „eliminovala“ množstvo ozbrojencov.

Izraelské sily opakovane zaútočili na školy, z ktorých sa za posledný rok vojny stali útočiská pre vysídlencov. Armáda však obviňuje militantov, že sa v nich skrývajú.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Vojne na Ukrajine sa dalo zabrániť, Západ mal zasiahnuť už v roku 2014

Keby štáty NATO a ďalší podporovatelia Ukrajiny dodali len zlomok množstva zbraní, ktoré sme poslali po roku 2022, „možno by sme skutočne zabránili vojne“, zdôraznil bývalý generálny tajomník Aliancie v rozhovore pre týždenník Politico.

„Vojna sa nezačala v roku 2022, ale v roku 2014, keď došlo k nezákonnej anexii Krymu, ale aj keď Rusko v lete 2014 vstúpilo do východného Donbasu,“ vyhlásil Jens Stoltenberg s tým, že už vtedy NATO poskytlo Ukrajine istú limitovanú podporu.

Spomenul návštevu aliančného výcvikového tábora Javoriv, kde v roku 2015 vyzýval na rozšírenie podpory Kyjeva. „Niektorí spojenci to urobili, ale bolo to relatívne obmedzené, a to bolo mnoho rokov veľmi ťažké, pretože politika v NATO bola taká, že by nemalo poskytovať Ukrajine smrtiacu podporu,“ vysvetlil.

Opísal svoj pohľad na vojnu ako „agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajine“, čím všetku zodpovednosť za eskaláciu prisúdil Moskve. „Je to hrubé porušenie medzinárodného práva a podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo na sebaobranu, a právo na sebaobranu zahŕňa právo zasiahnuť legitímne vojenské ciele na území agresora, teda Ruska,“ doplnil.

Nepriamo tým naznačil, že by podporil zrušenie obmedzení na ostreľovanie Ruska západnými zbraňami dlhého dosahu.

Bývalý šéf NATO tiež neočakáva, že v prípade víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách by sa oslabila podpora Ukrajiny zo strany Západu. Hoci republikánsky exprezident sarkasticky opísal ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského ako „najlepšieho obchodníka v histórii“, podľa Stoltenberga to bol on, kto rozhodol o dodávkach protitankových systémov Javelin ešte pred začiatkom vojny.

Napriek tomu však Stoltenberg zabezpečil, aby hlavná záťaž financovania a zbrojenia Kyjeva spočinula na Aliancii, a nie na Spojených štátoch, „čím sa zabezpečila určitá stabilita, aby Trump nemohol všetko zrušiť tweetom, ak sa vráti do Bieleho domu“, píše Politico.

Stoltenberg opätovne konštatoval, že víťazstvo Ukrajiny je v bezpečnostnom záujme celej Európy, hoci nevysvetlil prečo. Vyvrátil však slová predstaviteľov Nemecka či pobaltských štátov o tom, že do piatich rokov sa ťažisko vojny presunie ďalej na západ – teda že Rusko napadne niektorý členský štát NATO.

„Po prvé, nevidíme žiadnu bezprostrednú vojenskú hrozbu voči žiadnemu spojencovi NATO. Po druhé, vidíme, že pokiaľ ide o ruské vojenské kapacity, takmer všetky pozemné sily sú teraz venované vojne na Ukrajine a potrvá nejaký čas, kým sa im podarí ich vybudovať,“ vysvetlil svoje ubezpečenie.

„Na druhej strane zmenili svoje hospodárstvo na vojnové, takže vyrábajú veľa zbraní a munície. Keď sa vojna na Ukrajine skončí, táto kapacita – výrobná kapacita – tam stále bude,“ dodal.

(sab)

Minúta  |  

Ťapáková čelí pre zrušené predstavenie v rámci Drama Queer trestnému stíhaniu

Dočasne poverená riaditeľka Slovenského národného divadla pred pár dňami zrušila hosťovanie pražského divadla s inscenáciou Měsíční kámen, ktoré sa malo uskutočniť ako súčasť festivalu Drama Queer. Jej rozhodnutie však vyvolalo vášne z mnohých strán.

Rozhodnutie Zuzany Ťapákovej odsúdila Činohra SND ako aj islandský autor predstavenia. Najnovšie sa mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv rozhodla na šéfku SND podať na generálnej prokuratúre aj trestné oznámenie.

"Je zjavné, že zo strany pani Ťapákovej ide o cenzúrny zákaz, Ústava SR však v článku 26 cenzúru zakazuje. SND nie je súkromná agentúra pani Ťapákovej, kde si môže šafáriť, ako uzná za vhodné. SND si platia zo svojich daní všetci občania a občianky SR vrátane LGBTI ľudí," napísala organizácia citujúc Petra Weisenbachera, ktorý je spoluzakladateľ Dúhového PRIDE-u.

Poznamenal, že výhovorky, ktoré uviedla ako "údajné zdôvodnenie tohto svojho deštruktívneho rozhodnutia", sú nedôveryhodné, účelové a "tak priehľadné, že je cez ne vidieť až do Kittsee".

"Verejne vyzývame pani Ťapákovú, aby odstúpila z funkcie, na ktorej výkon, ako vidíme, nemá predpoklady," dodal Weisenbacher.

Ťapáková svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nebude podpisovať žiadne zmluvy pár týždňov pred hosťovaním, keďže takéto akcie sa plánujú aj pol roka dopredu. Tvrdí, že rovnako bude postupovať vo všetkých prípadoch.

Organizátori festivalu Drama Queer reagovali, že ide o medzinárodný škandál, ktorý sa týka troch krajín, keďže inscenácia vznikla podľa textu islandského básnika a spisovateľa Sjóna.

Inscenácia je adaptáciou jeho románu. Opisuje príbeh osamelého chlapca, ktorého osud určuje sexuálna orientácia aj absentujúce rodinné zázemie.

Festival Drama Queer má 12-ročnú tradíciu, venuje sa tématike LGBTI+.

Zuzana Ťapáková je dočasne poverená riadiením SND od 27. augusta 2024. Na poste riaditeľa vystriedala Mateja Drličku, ktorého odvolala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

Naposledy pracovala Ťapáková ako riaditeľka Sekcie marketingu a komunikácie STVR. Nový poverený šéf inštitúcie Igor Slanina ju však odvolal začiatkom júla.

Riaditeľka SND zrušila predstavenie v rámci festivalu Drama Queer

Mohlo by Vás zaujímať Riaditeľka SND zrušila predstavenie v rámci festivalu Drama Queer

(max)

Minúta  |  

Tomáš Drucker informoval, že už 490 škôl učí žiakov podľa nového vzdelávacieho programu

Minister školstva zároveň vyzdvihol vzdelávanie podľa nového vzdelávacieho programu. Ďalšie školy sa môžu zaregistrovať v treťom kole registrácie od novembra.

"Je to o tom, aby sme naučili deti novým prenositeľným zručnostiam, zvyšovali gramotnosť, zvyšovali kritické myslenie, spoluprácu," priblížil Drucker.

Zároveň vyzval ostatné školy, aby sa zapojili a pripravili sa na tzv. kulikulárnu reformu. Minister vyzdvihol aj fungovanie podporných opatrení pre učiteľov.

"Musím pochváliť naozaj Národný inštitút vzdelávania a mládeže aj regionálne centrá podpory učiteľov, ktorí dodávajú maximálnu podporu," doplnil šéf školstva.

Slovenské a české ministerstvo školstva zefektívnia spoluprácu

Mohlo by Vás zaujímať Slovenské a české ministerstvo školstva zefektívnia spoluprácu

Generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská uviedla, že sú pripravení pomôcť učiteľom so zavádzaním zmien. Všetci učitelia majú k dispozícii online kurzy, ale aj portál Vzdelávanie 21. storočia, kde sa môžu oboznámiť s kurikulárnou reformou.

"Pripravujeme rôzne odborné podujatia pre učiteľov, učíme ich využívať nové metódy a formy vzdelávania a tak, aby vzdelávanie bolo oveľa kreatívnejšie, zaujímavejšie," dodala Kanovská.

Kurikulárna reforma sa týka výhradne základných škôl. Zahŕňa v sebe nový vzdelávací program, ale aj vytvorenie siete regionálnych centier na podporu učiteľov. Školy budú musieť podľa nového programu povinne vyučovať od školského roka 2026/2027. Program je postavený na troch vzdelávacích cykloch a päťročnom prvom stupni vzdelávania.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo kultúry chce upevniť postavenie štátneho jazyka v úradnom i verejnom styku

Zámerom novely zákona o štátnom jazyku, ktorú rezort kultúry avizuje zaradiť do pripomienkového procesu, je aj odstrániť nejednoznačnosť výkladu niektorých ustanovení či vytvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie účinného štátneho dohľadu.

Rezort zároveň deklaruje, že novela bude rešpektovať medzinárodné zmluvy a potrebu rozvíjania národnostných jazykov menšín na Slovensku. Nevyhnutná zmena zákona "v podstatných oblastiach jeho pôsobnosti" vyplynula podľa ministerstva z aplikačnej praxe.

"Poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami, spôsobené obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút," uvádza ministerstvo.

Zdôrazňuje, že záväzné používanie štátneho jazyka ako jednotného prostriedku dorozumievania medzi občanmi Slovenskej republiky je základným predpokladom fungovania spoločenského, politického, kultúrneho a hospodárskeho života na území Slovenska.

Novela zákona o štátnom jazyku bola zaradená do plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2024.

(tasr)

Minúta  |  

ZMOS odporúča štátu prehodnotiť podporu pre mestá a obce v oblasti športu

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) upozorňuje, že mestá a obce nebudú schopné zabezpečiť plnú prevádzku všetkých športovísk, ak bude nutné výrazne škrtať výdavky z dôvodu konsolidácie.

Mestá a obce čelia podľa ZMOS zložitým finančným podmienkam v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie verejných financií. Tá môže podľa neho viesť k dramatickému zníženiu finančnej podpory miest pre športové infraštruktúry a mládežnícke športové aktivity.

Predseda ZMOS Jozef Božik poukázal na konkrétne príklady finančných problémov spojených s prevádzkou športových zariadení.

"Prevádzka športovísk, najmä tých energeticky náročných, ako sú zimné štadióny a plavárne, je pre mestá obrovskou finančnou záťažou. Napríklad len prevádzka zimného štadióna v niektorých mestách stojí obrovské státisíce eur ročne, pričom tieto športoviská využívajú stovky detí a mládežníckych tímov. Bez systémovej pomoci nebudeme schopní udržať tieto služby," vysvetlil Božik.

ZMOS tiež upozorňuje, že mestá a obce nemôžu niesť celú záťaž samy. Detský a mládežnícky šport rieši samospráva, nie štát, čo vytvára podľa ZMOS-u obrovský tlak na rozpočty miest a obcí.

"Bez väčšej podpory od štátu bude veľmi ťažké udržať prevádzku energeticky náročných športovísk a zabezpečiť podporu pre tento detský a mládežnícky šport," dodal Božik.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.