Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Rozhodnutie správnej rady Svetovej banky oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na platforme Telegram, podľa neho sa prostriedky použijú na vykrytie schodku štátneho rozpočtu v položkách miezd a sociálnych výdavkov.
„Hlavnými darcami budú Spojené štáty a niekoľko ďalších krajín a v budúcnosti sa veľkosť fondu môže zvýšiť, keď sa k nemu pridajú ďalší darcovia,“ napísal Šmyhaľ v príspevku, ktorý citoval portál Ukrajinská pravda. V prepočte ide približne o 9,14 miliardy eur.
(sab)
Založenie centier vyplýva z dohody medzi Tiranou a Rímom z novembra 2023, že albánska vláda vyčlení priestory pre ľudí migrujúcich do Talianska, ktorých zachránia z medzinárodných vôd. O otvorení informoval zdroj z Ríma agentúru Reuters.
V rámci krajín EÚ ide o prvú takúto dohodu. Viaceré členské štáty vyzývajú Európsku komisiu na podobné spolupráce s mimoúnijnými krajinami s cieľom zvládať a zároveň obmedziť rastúci počet migrantov prichádzajúcich najmä z Afriky a Blízkeho východu.
„Od dnešného dňa (piatka) sú obe centrá funkčné a pripravené prijať prvých (migrantov),“ povedal pod podmienkou anonymity taliansky predstaviteľ v Albánsku. Centrá začali na základe dohody medzi Rímom a Tiranou fungovať v albánskom prístavnom meste Šengjin a v neďalekej obci Gjader.
Migrantov Albánsko umiestni najskôr do zariadenia v meste Šengjin. Po registrácii budú prevezení do Gjaderu, bývalej vojenskej základne asi 20 kilometrov od prístavu. Tam zostanú, kým vybavia ich žiadosti o azyl.
Obe zariadenia by mali podľa talianskej premiérky Giorgie Meloniovej ročne zvládnuť až 36-tisíc migrantov, ktorí sa doplavia k talianskemu pobrežiu alebo ich na mori zachráni talianska pobrežná stráž. Podľa dohody ich však Albánsko, jedna z najchudobnejších európskych krajín a kandidát na členstvo v EÚ, nemôže naraz prijať viac ako tritisíc.
Talianske centrá pre migrantov mali pôvodne otvoriť ešte v máji. Otvorenie sa však niekoľkokrát odložilo pre technické problémy a omeškanie výstavby.
Náklady na výstavbu i bezpečnosť a zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl hradí v plnej miere Taliansko. V nasledujúcich piatich rokoch by to malo byť 650 až 750 miliónov eur.
(tasr)
Ostreľovanie pozícií Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) zaznamenali dva dni po sebe, podľa Obranných síl Izraela (IDF) išlo o náhodnú streľbu. Vyhlásenie citovali agentúry AFP a Reuters.
Izraelské jednotky spustili v piatok paľbu na tri pozície a tiež základňu UNIFIL v meste Nákúra. Podľa vyjadrení IDF bolo vedľajším následkom útokov na šíitské militantné hnutie Hizballáh aj „neúmyselné zranenie dvoch príslušníkov mierových síl OSN“.
Izraelská armáda zároveň vyjadrila znepokojenie nad incidentmi a v súčasnosti dôkladne skúma podrobnosti, uvádza vo vyhlásení. Útoky na UNIFIL už odsúdilo aj samotné hnutie Hizballáh, píše Reuters.
UNIFIL vo štvrtok hlásil izraelský útok tankom priamo na pozorovateľské stanovište v Nákúre, pri ktorom tiež utrpeli zranenia dvaja pracovníci misie. Počas bojov došlo už k „opakovaným zásahom“ základne a ďalších blízkych stanovíšť, vyhlásil UNIFIL.
Mierová misia OSN dohliada na hraničnú oblasť medzi Izraelom a Libanonom už niekoľko desaťročí. Bezpečnostnú zónu stanovila rezolúcia OSN číslo 1 701, podľa ktorej smú v pásme medzi modrou líniou – izraelsko-libanonskou hranicou – a riekou Lítání operovať len stále ozbrojené sily Bejrútu a mierové jednotky OSN.
Do misie UNIFIL sa zapojilo už viac ako 10-tisíc vojakov z viac než 50 krajín sveta. Mnohé jednotky OSN prišli napríklad z Indonézie, Talianska či Indie.
Nákúra sa nachádza na pobreží Stredozemného mora a ide o prvé väčšie mestské sídlo v Libanone neďaleko hraníc s Izraelom.
(tasr)
Jaroslava Danko, manželka päťnásobného primátora Popradu Antona Danka, je členom dozornej rady energetickej spoločnosti Východoslovenská energetika Holding. Do firmy s miliardovým majetkom sa dostala z obchodu s luxusnými nemeckými kabelkami.
Na novú funkciu primátorovej ženy poukázal portál Aktuality. Nominovalo ju ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas). Kto Jaroslavu Danko na post za štát našiel a navrhol, nie je známe. Na otázku portálu neodpovedal ani rezort, ani samotná Danko.
"Zo zákona som viazaná mlčanlivosťou, k tejto otázke sa nebudem vyjadrovať. Dostala som ponuku z ministerstva hospodárstva, do ktorého portfólia patrí aj energetika. Prijala som ju," vyjadrila sa a podotkla, že má ukončené druhostupňové vysokoškolské ekonomické vzdelanie. Zároveň nevylúčila, že sa v budúcnosti bude uchádzať aj o iné verejné funkcie.
Hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlúsik podotkla, že "dozorná rada dozerá na činnosť predstavenstva spoločnosti a plní aj iné úlohy, ako vyplývajú z obchodného zákonníka a stanov spoločnosti".
V spoločnosti vlastní štát 51 percent akcií prostredníctvom ministerstva hospodárstva, ostatok podielov drží spoločne s manažérskou kontrolou vo svojich rukách nemecký energetický koncern E.ON.
Stredný východ v obavách očakáva odvetu židovského štátu za útok balistickými raketami, ktorý Teherán uskutočnil 1. októbra. Islamská republika sa však podľa zdrojov denníka Wall Street Journal (WSJ) snaží zabezpečiť vopred.
Arabskí predstavitelia pod podmienkou anonymity denníku povedali, že ak v rámci odvety Izraela a USA preletia projektily cez vzdušný priestor ktoréhokoľvek štátu, Irán takému štátu nepriamo a „nejasne“ prisľúbili útok.
Teherán to podľa WSJ oznámil neoficiálnymi kanálmi predstaviteľom Jordánska, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie a Kataru. Vo všetkých spomenutých krajinách sa nachádzajú americké vojenské základne.
Štáty Perzského zálivu či Blízkeho východu tak jeden po druhom vydali vyhlásenie o uzavretí svojho vzdušného priestoru pre prípadné izraelské rakety či drony. Dôvodom pre obavy je podľa zdrojov Journalu možnosť, že Irán by zaútočil na ropnú infraštruktúru arabských štátov.
(sab)
V okolí Národného futbalového štadiónu v Bratislave sa môžu vyskytnúť rôzne dopravné obmedzenia, polícia apeluje na vodičov, aby bol obozretní. Dôvodom je piatkový večerný futbalový zápas Slovensko - Švédsko.
Bratislavská polícia zároveň upovedomila, že bude dozerať na verejný poriadok počas futbalového zápasu.
"Pred, počas a po uvedenom zápase budú policajti poriadkovej, ako aj dopravnej polície dohliadať na verejný poriadok a dodržiavanie pravidiel v cestnej premávke," uviedli muži zákona.
(tasr)
Irán dôrazne odmieta obvinenia vznesené západnými spojencami Ukrajiny vrátane USA. Teherán už takisto predtým poprel, že by Rusku dodal bojové drony, pripomenula agentúra DPA.
„Európska únia dôrazne odsudzuje nedávny presun balistických rakiet iránskej výroby do Ruska,“ uviedla Únia vo vyhlásení krátko po dodávke v septembri. Dvadsaťsedem členských štátov EÚ označilo dodávku za „priamu hrozbu pre európsku bezpečnosť“ a eskaláciu transferov, keďže Irán v minulosti dodal Moskve muníciu a drony.
Nové sankcie voči Iránu by mali schváliť ministri zahraničných vecí EÚ na pondelkovom zasadnutí v Luxemburgu. Sankcie by sa mali zameriavať na organizácie a jednotlivcov zapojených do iránskych programov, ktoré sa týkajú balistických rakiet a bezpilotných lietadiel.
Mená jednotlivcov, ktorých sankcie postihnú, sú zatiaľ utajené, aby sa zabránilo presunu aktív sankcionovaného subjektu v prípade ich zmrazenia.
Jedným z najpravdepodobnejších cieľov sankcií je spoločnosť Iran Air. Nemecko a Francúzsko už tiež oznámili, že pracujú na sankciách namierených proti tejto leteckej spoločnosti.
Ministri zahraničných vecí zároveň v pondelok plánujú zaviesť opatrenia voči osobám obvineným z destabilizácie moldavskej demokracie a bezpečnosti.
Nový ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha bude s partnermi komunikovať prostredníctvom videohovoru. Na rokovaniach sa osobne zúčastní aj britský minister zahraničných vecí David Lammy.
(tasr)
Plánovaný balík bude podľa nemeckého kancelára zahŕňať systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo a drony, píšu agentúry DPA a Reuters.
Kancelár Olaf Scholz v piatok tiež avizoval, že spolu s ďalšími partnermi pošlú Kyjevu do konca tohto roka pomoc vo výške až 1,4 miliardy eur.
„Nemecko stojí na strane Ukrajiny,“ vyhlásil Scholz pri návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne. Spresnil, že ide o odkaz pre ruského prezidenta Vladimira Putina, že Západ nepoľaví vo svojej podpore Kyjevu. Odsúdil pritom ruské útoky na civilnú infraštruktúru.
Zelenskyj má Scholzovi počas stretnutia poskytnúť tiež podrobnosti svojho víťazného plánu vo vojne s Ruskom. Návšteva ukrajinského prezidenta sa koná v rámci jeho ciest po Európe, ktoré oznámil po zrušení samitu Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na základni Ramstein.
Stretnutie takmer 50 podporovateľov Ukrajiny na nemeckej leteckej základni sa zrušilo v dôsledku rozhodnutia amerického prezidenta Joea Bidena zostať vo Washingtone v reakcii na príchod hurikánu Milton.
(tasr)
V meste Vologda na severozápade Ruska čoskoro vztýčia novú sochu sovietskeho vodcu Josifa Stalina. V piatok o tom informoval tamojší gubernátor Georgij Filimonov, ktorý vyhlásil, že sochu postavia na základe žiadosti verejnosti.
Filimonov v piatok zverejnil video, na ktorom pracovníci dokončujú sochu sovietskeho diktátora v nadživotnej veľkosti. Socha bude stáť v meste Vologda neďaleko domu, v ktorom Stalin žil medzi rokmi 1911 až 1912, keď ho pre jeho revolučnú činnosť prenasledoval cársky režim. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a príspevku na sociálnej sieti Telegram.
"So všetkým pochopením pre nejednoznačný výklad (historickej) úlohy tejto osobnosti musíme uznať jeho veľké úspechy, poznať históriu našej krajiny, ctiť si ju a byť na ňu hrdí," napísal Filimonov.
Gruzínec Stalin (vlastným menom Džugašvili) bol v ZSSR pri moci od roku 1924 až do svojej smrti v roku 1953. Vládol v čase rýchleho spriemyselňovania ZSSR a krajinu viedol počas druhej svetovej vojny, v ktorej Sovietsky zväz zvíťazil nad nacistickým Nemeckom a jeho spojencami.
V krajine zaviedol režim tvrdej diktatúry, počas ktorého milióny ľudí zahynuli v pracovných táboroch a v dôsledku politických čistiek a hladomorov.
(tasr)
Osobným autom Škoda Yeti zrazil 34-ročný vodič na priechode pre chodcov na Kragujevskej ulici 50-ročnú chodkyňu v noci v Žiline.
Vodič po nehode z miesta nehody ušiel, avšak počas dokumentovania nehody príslušníkmi polície sa vrátil na miesto.
"Žena utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej prevoz do nemocnice. Obaja účastníci nehody sa podrobili dychovej skúške s negatívnym výsledkom," uviedla polícia.
Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Žiline začal trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví a za prečin neposkytnutia pomoci
(tasr)
Muža (58) obvinili najmenej v piatich prípadoch za závažné sexuálne zločiny na deťoch, policajti ho zadržali v Báčsko-malokumánskej stolici v strednom Maďarsku. Oznámila to polícia na svojej stránke police.hu.
Trestné činy páchal 58-ročný muž počas súkromných jazykových kurzov v Nemecku, pričom existovala obava, že by v tom mohol pokračovať aj v Maďarsku.
Maďarská polícia pokračovala vo vyšetrovaní v spolupráci s nemeckými partnerskými orgánmi a zistila, že muž prišiel do Maďarska po úteku pred nemeckými úradmi v roku 2023.
Muža našli v priebehu dvoch dní. Zatkli ho 9. októbra v obci Nagybaracska a vzali ho do väzby. O jeho vydaní do Nemecka rozhodne súd neskôr.
(tasr)
Libanonský premiér v piatkovom televíznom prejave potvrdil záväzok Bejrútu dodržiavať rezolúciu č. 1 701, ktorá zakazuje všetkým ozbrojeným silám okrem stálej armády a misií OSN prítomnosť na juhu krajiny.
Premiér Nadžíb Mikátí vystúpil vo vysielaní po zasadnutí kabinetu, ktorého súčasťou je aj šíitské militantné hnutie Hizballáh. Ministri sa zhodli na tom, že OSN musí vyvinúť tlak na Izrael, ktorý v súčasnosti zasahuje na juhu Libanonu, aby sa stiahol za modrú líniu – faktickú hranicu oboch štátov.
Momentálne je podľa premiéra „na stole diplomatické riešenie“. Ubezpečil, že v tejto veci má podporu Spojených štátov, čo mu podľa jeho slov potvrdil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Míkátí súčasne odsúdil porušovanie suverenity Libanonu zo strany Izraela a v tejto súvislosti zdôraznil „potrebu čo najrýchlejšie zvoliť prezidenta republiky“. Tento post je v Libanone neobsadený už takmer dva roky, podľa ústavy z roku 1920 a Národnej dohody z roku 1943 ním môže byť len maronitský kresťan.
Libanonský premiér, ktorý je podľa týchto dokumentov sunnitský moslim, okrem toho odsúdil aj útoky Izraela proti Dočasným silám OSN v Libanone (UNIFIL). V príhovore sa tiež poďakoval za pomoc, ktorú Libanonu poskytli rôzne štáty.
Uviedol, že Libanon nedostal „žiadne peňažné dary“, a ubezpečil, že vláda koná úplne transparentne, pokiaľ ide o mechanizmy prijímania a distribúcie pomoci.
Zdroj libanonskej vlády pre agentúru AFP uviedol, že Hizballáh 27. septembra oznámil, že prijíma podmienky dočasného prímeria s Izraelom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však túto iniciatívu odmietol a izraelská armáda v ten istý deň podnikla v Libanone útok, pri ktorom prišiel o život vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh.
Iránom podporovaná militantná skupina Hizballáh pritom predtým tvrdila, že prímerie s Izraelom prijme len vtedy, ak sa Tel Aviv dohodne na zastavení paľby aj s palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Izrael a Hamas pritom vedú vojnu v palestínskej enkláve už celý rok.
(tasr)
Téma festivalu je „Kresťanská kultúra“, ktorá plynule nadväzuje na rovnakú tému tohtoročných Bratislavských Hanusových dní. Cieľom podujatia je hľadanie Pravdy. Organizátori veria, že tá sa dá nájsť jedine diskusiou a vypočutím rôznych názorov.
Čo je to kresťanská kultúra? Potrebujeme ju? Tvoríme ju? Aj tieto otázky sú témou tohtoročného Festivalu Hanusove dni, ktorý sa uskutoční v priestoroch Teologickej fakulty KU v Košiciach 22. - 24. októbra.
Veľkú časť podujatí bude tvoriť priestor na (polemické) otázky od obecenstva. Organizátori si pre účastníkov pripravili niekoľko podnetných diskusií a prednášok.
Na Konzervatívnom Fóre bude témou ako dosiahnuť, aby mal na Slovensku každý človek slobodu narodiť sa. Medzi hosťami budú politici, zástupcovia občianskej spoločnosti, medzi inými i vladyka Cyril Vasiľ.
Súčasťou programu je taktiež interaktívna hudobno-vizuálna prednáška poprednej slovenskej odborníčky na C. S. Lewisa Evy Baloghovej s názvom C.S. Lewis: Z ateistu kresťanom Ako tvorba, imaginácia a príbeh môžu priviesť k Bohu. Prednáška bude spojená s dramatizáciou slávnej konverzácie Lewisa s J. R. R. Tolkienom v podaní hercov Spišského divadla.
V diskusii bývalého ministra školstva, IT špecialistu a odborníčky na nebezpečenstvá pornografie pre mladých ľudí budú hľadať diskutéri spolu s účastníkmi odpoveď, ako na školách zachovať zdravé, bezpečné a vzdelávaniu prospešné prostredie pre mladých ľudí.
Celý program aj všetky typy vstupeniek nájdete na khd.sk.
(let)
Ukrajinská generálna prokuratúra úmrtie Viktorije Roščynovej zároveň klasifikovala ako úkladnú vraždu, vyhlásenie úradu citovala agentúra AFP.
Roščynová (27) zmizla v auguste 2023, naposledy robila reportáže z území na východe Ukrajiny okupovaných Ruskom. Nezvestná bola do apríla 2024. Jej otec vtedy dostal od ruského ministerstva obrany list, v ktorom mu oznámili, že jeho dcéra je zadržaná v Rusku, uviedol ukrajinský zväz novinárov.
Neboli zverejnené informácie o podmienkach ani mieste jej zadržiavania v Rusku, napísala AFP. Jej smrť vo štvrtok potvrdil hovorca ukrajinského veliteľstva pre koordináciu vojnových zajatcov Petro Jacenko.
„V súvislosti s informáciami o smrti ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej v Rusku bolo trestné konanie začaté v súvislosti s jej zmiznutím preklasifikované na vojnový zločin v kombinácii s úkladnou vraždou,“ uviedla v piatok kancelária ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina.
Novinárka podľa ruského exilového spravodajského webu Mediazona zomrela počas prevozu z väzenia v meste Taganrog neďaleko ukrajinských hraníc do Moskvy.
V Ruskom okupovaných oblastiach od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali tisíce Ukrajincov, ktorí sú proti vláde Moskvy. Mnohí z nich sú podľa skupín na ochranu práv vystavení mučeniu zo strany bezpečnostných zložiek. Medzi zadržanými je asi 20 predstaviteľov médií.
Roščynová podávala správy z oblastí na frontových líniách už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu. V marci 2022 ju zajali ruské sily a desať dní ju zadržiavali v meste Berďansk v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Podľa Medzinárodnej nadácie venujúcej sa ženám pôsobiacim v médiách (IWMF) pokrývala vo svojich reportážach – pre médiá ako denník Ukrajinska pravda, portál Hromadske či Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) – zložité a nebezpečné témy týkajúce sa zločinov, práce súdov či ľudských práv.
V roku 2022 jej IWMF udelila cenu za odvahu v žurnalistike za jej reportáž z východnej Ukrajiny.
(tasr)
V dôsledku poruchy sekundárneho okruhu odstavili pracovníci jednu z turbín, znížili tak výkon o 250 megawattov. Oznámila to samotná elektráreň v juhomaďarskom meste na svojom webovom sídle.
Chybu zaznamenal systém elektrárne o 3.30 h ráno. O 10.12 h obnovili nominálny výkon bloku po úspešnom odstránení poruchy.
Maďarský Celoštátny úrad pre atómovú energiu (OAH) v tejto súvislosti zdôraznil, že nukleárna bezpečnosť nebola ohrozená, pričom úrad v takýchto prípadoch priebežne monitoruje stav blokov.
(tasr)
Nemecko musí vzhľadom na rastúce vojenské výzvy výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu, vyhlásil v piatok zástupca vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO pre transformáciu Chris Badia.
V rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung nemecký generál navrhol, aby sa súčasný obranný rozpočet zvýšil o 50 percent. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Nemecko sa v súčasnosti snaží splniť cieľ NATO vynaložiť dve percentá svojho HDP na obranu s pomocou špeciálneho fondu vo výške 100 miliárd eur pre ozbrojené sily (Bundeswehr). Tento fond vznikol v reakcii na inváziu ruských vojsk na Ukrajinu.
Badia tvrdí, že dvojpercentný cieľ je pre Nemecko nedostačujúci. "Cieľom by mali byť tri percentá," vyhlásil.
DPA však píše, že jeho požiadavku by bolo možné iba ťažko splniť. Minúť tri percentá HDP na obranu by znamenalo ďalších 40 miliárd eur pre Bundeswehr, čo je z hľadiska súčasných ekonomických problémov Nemecka obrovské číslo, uviedla agentúra.
Nemecký kancelár Olaf Scholz naposledy presadil, že sa výdavky na obranu zvýšili iba o 1,3 miliardy eur na celkových 53,25 miliárd eur.
(tasr)
Vo štvrtok večer zasadal izraelský bezpečnostný kabinet – užší výbor ministrov zodpovedných za riadenie krajiny v čase krízy. Ministri rokovali o tom, ako by mala vyzerať odveta za útok Teheránu z 1. októbra.
„Na včerajšom (štvrtkovom, 10. 10.) zasadnutí bezpečnostného kabinetu neboli prijaté žiadne veľké uznesenia,“ povedal pre portál Times of Israel (TOI) anonymný zdroj z prostredia vlády.
„Izraelčania majú vôľu koordinovať svoju reakciu na raketový útok Iránu s Američanmi,“ dodal s tým, že medzi partnermi prebiehajú „strategické diskusie“.
Úrad predsedu vlády pre TOI doplnil, že cesta ministra obrany Joava Galanta do USA, kde bude rokovať o reakcii Izraela, stále nebola schválená. Rozpory medzi ministrom a premiérom Benjaminom Netanjahuom tak stále pokračujú.
(sab)
Španielsky premiér po stretnutí s pápežom Františkom dodal, že Madrid prestal Tel Avivu predávať zbrane vlani v októbri, Výzva je reakciou na útok Izraela na mierové sily OSN v južnom Libanone, píše agentúra Reuters.
„Myslím si, že vzhľadom na to, čo sa deje na Blízkom východe, je naliehavé, aby medzinárodné spoločenstvo zastavilo vývoz zbraní izraelskej vláde,“ povedal premiér Pedro Sánchez vo Vatikáne. Jeho vláda v máji uznala existenciu palestínskeho štátu.
Izraelská armáda opakovane strieľala na pozorovateľské stanovište Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL). Pri útokoch sa zranili celkovo štyria ľudia. Španielsko vyslalo v rámci mierových síl do Libanonu 650 vojakov, podľa španielskeho ministerstva obrany sa žiaden z ich vojakov počas ostreľovania nezranil.
Veliteľ mierových jednotiek OSN Jean-Pierre Lacroix vo štvrtok na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku upozornil, že UNIFIL sú „čoraz viac ohrozené“. Dodal, že operatívne aktivity misie UNIFIL sú od 23. septembra prakticky zastavené.
(tasr)
Primátor Bratislavy zhodnotil, že s ministrom dopravy Jozefom Rážom (nominant Smer) majú korektnú spoluprácu aj diskusiu na viacerých dôležitých projektoch. Na mnohých témach sa vedia zhodnúť, na tejto jednej však nie.
"Výzvu ministerstva dopravy k Vajanského nábrežiu, ktorú v utorok minister Ráž prezentoval na tlačovej konferencii, sme si dôsledne preštudovali. K jej obsahu sa ministerstvu riadne vyjadríme. Už dnes však vieme povedať, že budeme namietať proti výzve na odstránenie obrubníkov oddeľujúcich cyklotrasu od jazdných pruhov pre vozidlá," napísal Matúš Vallo.
Dodal, že podstatné je, že ministerstvo dopravy nežiada zrušenie cyklotrasy, ako je to niektorými dezinterpretované.
"Žiada nás len, aby sme odstránili obrubníky, ktoré oddeľujú cyklotrasu od jazdného pruhu pre autá, pretože vraj tvoria prekážku na ceste. Z nášho pohľadu sú však dôležité práve pre bezpečnosť cyklistov," zhodnotil.
Mesto obrubníky podľa Valla nepovažuje za dopravnú prekážku, keďže "sú riadne určené ako vodiace dopravné zariadenie, a za také ich musel považovať aj Krajský dopravný inšpektorát, ktorý k celému projektu dal súhlasné stanovisko".
"Hoci proti odstráneniu obrubníkov budeme namietať, neznamená to, že zároveň neuvažujeme o inom type tohto oddeľovníka, ktorý však naďalej bude dostatočne chrániť tisícky cyklistov, ktorí jazdia po tejto trase, vrátane rodín s deťmi," vysvetlil.
K výzve na zosúladenie dopravného značenia s normami a predpismi sa primátor hlavného mesta vyjadril, že viackrát značenie preverovali a jednoznačne sú presvedčení, že v súlade s predpismi je. "Čo potvrdzuje aj stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu. Konkrétne výhrady ministerstva napriek tomu znovu preveríme a ak sa ukážu byť vecné, nevidíme problém takéto miesta upraviť, respekíve preznačiť," uzavrel Vallo.
Ráž 8. októbra konkretizoval, že štátny odborný dohľad uložil mestu výzvu, aby do 40 dní cyklotrasu upravilo, a to odstránením obrubníkov, ktoré „viacerým vodičom spôsobovali nehody“ a budú musieť do 90 dní aj zúžiť cyklotrasu v miestach, kde je obmedzená cesta, ktorá týmto spôsobom „nespĺňa technické normy“.
Minister dopravy podotkol, že nehovorí o odstránení cyklopruhov, ale o odstránení obrubníkov. Pri nerešpektovaní výzvy pohrozil zákonnou pokutou 33 190 eur, ktorá sa môže následne strojnásobiť.
(max)
Šíitske militantné hnutie má nové velenie, plánuje vyčerpať Obranné sily Izraela (IDF) na juhu Libanonu, povedali dva anonymné zdroje z hnutia pre agentúru Reuters.
Velenie Hizballáhu bolo niekoľko prvých dní po zabití vodcu Hasana Nasralláha narušené, militanti potom zriadili novú operačnú centrálu, uviedli pre Reuters dvaja anonymní bojovníci, z ktorých jeden zastáva funkciu veliteľa.
Ďalší štyria militanti pre agentúru dodali, že Hizballáh má napriek izraelským útokom stále k dispozícii značné zásoby zbraní vrátane presných rakiet, ktoré ešte nepoužili.
Nemenované zdroje tvrdia, že nové operačné stredisko pokračuje v činnosti napriek ďalším izraelským útokom. Militanti na juhu Libanonu tak môžu páliť rakety na Izrael a bojovať podľa príkazov vydaných z centrály, uviedli. Ďalší zdroj, ktorým je vysokopostavený predstaviteľ blízky Hizballáhu, hovorí, že hnutie teraz vedie opotrebovaciu vojnu.
Bojovníci majú možnosť flexibilne plniť rozkazy „podľa možností frontu“, povedal pre Reuters poľný veliteľ Hizballáhu a nové velenie opísal ako „úzky kruh“ predstaviteľov, ktorí sú v priamom kontakte s bojiskom. Nové velenie podľa neho funguje v úplnej tajnosti, takže nespresnil ani spôsob jeho komunikácie či štruktúru.
Istý zdroj oboznámený s operáciami Hizballáhu tvrdí, že pre udržovanie komunikácie je v súčasnosti nevyhnutná pevná telefónna sieť. Tá podľa neho ďalej funguje aj po septembrových útokoch na komunikačné zariadenia hnutia, za ktorými údajne stála izraelská tajná služba Mosad.
Reuters vo svojej piatkovej správe píše aj o vyhlásení z tohto týždňa, pod ktorým je podpísané „operačné stredisko Islamského hnutia odporu“. Uvádza sa v ňom, že bojovníci odolávajú vpádom a „sledujú a počúvajú“ izraelských vojakov tam, kde to najmenej očakávajú.
Toto vyhlásenie je podľa agentúry prvým verejným uznaním toho, že Hizballáh má nové velenie. Zatiaľ však nie sú známi jeho členovia alebo kontext jeho vzniku.
Libanonské hnutie tvrdí, že v posledných dňoch zintenzívnilo paľbu na Izrael, podľa dvoch zdrojov sa však stále nerozhodlo použiť svoje najsilnejšie rakety, aby si nechalo nejaké zbrane v rezerve v prípade dlhej vojny. Zároveň sa podľa nich chce vyhnúť tomu, aby dalo Izraelu zámienku na rozšírenie úderov na infraštruktúru v Libanone – napríklad letisko v Bejrúte, cesty či mosty.
Izrael tvrdí, že v dôsledku jeho náletov v Libanone za posledné tri týždne je arzenál Hizballáhu značne vyčerpaný. Proiránske hnutie je podľa Reuters oslabené ničivými izraelskými útokmi a najmä zabitím Nasralláha a ďalších veliteľov. Hizballáh momentálne vedie šejk Naím Kásim.
Deklarovaným cieľom IDF je vyhnať Hizballáh z juhu Libanonu, no podľa Reuters sa militanti proti vojakom, ktorí vykonávajú operácie na území Libanonu, zatiaľ úspešne bránia.
(tasr)
K nárazu vozidla do plynovej prípojky pri rodinnom dome a následnému požiaru auta aj rodinného domu došlo v piatok dopoludnia v obci Nemešany v okrese Levoča.
"Zhorela predná časť rodinného domu aj časť strechy, nikto sa pri požiari nezranil," spresnil operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove s tým, že na mieste sa nachádza zisťovateľ príčin požiaru a škoda zatiaľ nie je vyčíslená.
Na mieste zasahovalo 14 príslušníkov HaZZ s ôsmimi kusmi techniky, ako aj dobrovoľné hasičské zbory z okolitých obcí.
(tasr)
So znovuzvoleným prezidentom Donaldom Trumpom by tiež pokračovala vynútená polarizácia a premenila by sa na nadvládu jednej Ameriky nad druhou, píše autor článku v L'Osservatore Romano.
Vydanie vatikánskych novín L'Osservatore Romano zo 4. októbra sa prekvapivo venovalo aj téme amerických prezidentských volieb, do ktorých ostáva 24 dní.
Jedna z publikovaných analýz s názvom Novembrové prezidentské voľby v Spojených štátoch poznačené polarizáciou: analýza experta Federica Romera: dve protichodné vízie v súboji medzi Harrisovou a Trumpom, tvrdí, že v prípade víťazstva Republikána Donalda Trumpa by išlo o takzvané "autoritárske prerobenie“ americkej vlády.
Autorom článku je profesor Federico Romero, ktorý vyučuje dejiny Severnej Ameriky na Florentskej univerzite. Redaktori vatikánskych novín pritom umiestnili analýzu k medzinárodným správam, nie do sekcií s komentármi.
"Sú to jedinečné voľby, pretože je celkom jasné, že ak vyhrá Trump, jeho politickým projektom by bolo autoritárske prerobenie štátu a vylúčenie druhej časti Spojených štátov z federálnej a štátnej vlády, ako sa to už stalo v prípade Najvyššieho súdu," píše autor článku v októbrovom vydaní vatikánskych novín.
Donalda Trumpa pritom kritizuje za výber sudcov Najvyššieho súdu z toho dôvodu, že tí po takmer päťdesiatich rokoch zrušili rozsudok Roe verzus Wade, ktorý legalizoval potraty v USA.
Novinár Phil Lawler na portáli Catholic Culture upozorňuje, že to, čo robí analýzu profesora Romera skutočne pozoruhodnou, nie sú jeho očividné sympatie ku kampani demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej, ale predovšetkým zdôvodnenie autora, prečo by víťazstvo Donalda Trumpa viedlo k bezprecedentnému narušeniu demokratických princípov.
Lawler sa zároveň pýta, či v súčasnosti vatikánske noviny preberajú argumenty amerických zástancov potratových práv.
Fakt, že text v L'Osservatore Romano si môžu prečítať len predplatitelia, komentuje katolícky novinár a zakladateľ Catholic World News ako "šťastie".
Pripomeňme, že L’Osservatore Romano je denník Svätej stolice založený v roku 1861. Vychádza v taliančine a v ďalších siedmich jazykoch. Noviny pokrývajú predovšetkým aktivity Vatikánu a dianie v cirkvi a tiež oznamujú aj zverejňujú aj pápežské dokumenty.
Prezidentské voľby v USA sa uskutočnia už 5. novembra, pričom prieskumy verejnej mienky predikujú tesný súboj medzi Trumpom a Harrisovou.
#Atlante - Voti decisivi
— L'Osservatore Romano (@oss_romano) October 4, 2024
Due visioni opposte nella sfida tra #Harris e #Trump
Le presidenziali di novembre negli Stati Uniti segnate dalla polarizzazione: l’analisi dell’esperto Federico Romero
di @mattefrascadore https://t.co/gsGoyXysNC
(let)
Na palube nemeckého tankera s vykurovacím olejom vypukol v piatok ráno požiar. Tanker kotví v Meklenburskom zálive pri pobreží Baltského mora na severovýchode Nemecka.
Všetkých sedem členov jeho posádky previezli do bezpečia. Informovali o tom agentúry DPA a AFP odvolávajúce sa na vyhlásenia miestnych záchranárov.
„V piatok ráno vypukol na tankeri Annika požiar," uviedlo nemecké Ústredné veliteľstvo pre mimoriadne námorné situácie (CCME).
„Tanker plaviaci sa pod nemeckou vlajkou je dlhý 73 a široký 12 metrov a podľa DPA preváža 640 ton ťažkého vykurovacieho oleja. Momentálne sa nachádza v Meklenburskom zálive, konkrétne vo vodách medzi mestami Kühlungsborn a Warnemünde.
Je ukotvený a pripojený aj k remorkéru. Požiar sa snažia uhasiť plavidlá záchrannej služby, pričom do oblasti boli vrtuľníkmi vyslané aj ďalšie tímy hasičov.
Rezort životného prostredia spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko uvádza, že dosiaľ neboli zaznamenané žiadne škody na životnom prostredí ani zranenia, ako to tvrdili predošlé medializované správy. Príčina požiaru nie je bezprostredne známa.
(tasr)
Poslanci Rudolf Huliak, Pavol Ľupták a Ivan Ševčík chcú novelou zákona o advokácii dosiahnuť, aby aj úspešní absolventi doktorandského štúdia v odbore právo mohli po splnení podmienok požiadať Slovenskú advokátsku komoru o zápis do zoznamu advokátov.
"Návrh má pozitívne motivovať advokátskych koncipientov k ďalšiemu vzdelávaniu na najvyššom stupni vysokoškolského štúdia, a teda prispievať k vyššej odbornosti advokátskeho stavu. Schválením návrhu zákona sa prispeje k dosiahnutiu vyššej kvality vo sfére poskytovania služieb advokátmi," tvrdia predkladatelia.
Súčasná právna úprava hovorí o potrebe získania druhostupňového vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo pre zápis do zoznamu advokátov.
Skupina poslancov chce doplniť do zákona vetu, ktorá možnosť garantuje aj absolventom tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania v odbore.
(tasr)
Ukrajina tvrdí, že jej protivzdušná obrana v noci na piatok zostrelila 29 zo 66 ruských bezpilotných lietadiel. Rusko pri nočnom útoku použilo aj dve balistické rakety Iskander-M a jednu riadenú strelu vzduch-zem Ch-31. Píše o tom agentúra Reuters.
Ukrajina tvrdí, že jej protivzdušná obrana v noci na piatok zostrelila 29 zo 66 ruských bezpilotných lietadiel. Rusko pri nočnom útoku použilo aj dve balistické rakety Iskander-M a jednu riadenú strelu vzduch-zem Ch-31. Píše o tom agentúra Reuters.
Protivzdušná obrana v príspevku na platforme Telegram spresnila, že zneškodnila drony nad Kyjevskou, Čerkaskou, Vinnyckou, Sumskou, Poltavskou, Dnepropetrovskou, Charkovskou, Černihivskou a Žytomyrskou oblasťou.
„V rôznych oblastiach Ukrajiny sa stratilo 31 nepriateľských dronov, pravdepodobne v dôsledku aktívnej protilietadlovej protiraketovej obrany. Dva úderné drony sa otočili smerom na Rusko," uviedli vzdušné sily na Telegrame.
Ruský nočný raketový útok na budovu v Odeskej oblasti si vyžiadal štyri obete a desať zranených, informoval tamojší gubernátor Oleh Kiper. Medzi obeťami bolo aj 16-ročné dievča.
Išlo o štvrtý ruský útok na túto oblasť za posledných päť dní. Kiper oznámil, že v oblasti bol piatok vyhlásený za deň smútku na pamiatku ľudí, ktorí zahynuli v stredu pri ruskom dronovom útoku.
„Ruskí teroristi za dva dni v Odeskej oblasti zabili 13 civilistov, väčšina z obetí boli mladí ľudia," uviedol Kiper na Telegrame.
Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin povedal, že ruské útoky sú cielené na civilnú infraštruktúru a zámerom je vytvoriť ťažké životné podmienky pre milióny Ukrajincov.
(tasr)
Doposiaľ zistené informácie hovoria príčine požiaru auta ako o technickej poruche na zaparkovanom motorovom vozidle.
Bratislavskí policajti boli podľa bratislavského krajského policajného hovorcu Michala Szeiffa vyslaní na miesto požiaru auta krátko po dvanástej hodine.
"Hodnovernosť oznámenia na mieste preverili a potvrdili, na uvedenej adrese sa nachádzalo osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat," priblížil Szeiff.
V čase príchodu policajnej hliadky už požiar likvidovali hasiči. Pri udalosti sa nikto nezranil.
(tasr)
„Práce budú pokračovať, pokým nebude (požiar) úplne uhasený," potvrdil šéf miestnej správy dosadenej Ruskom Igor Tkačenko prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Situácia je podľa jeho slov stabilizovaná a hasiči majú požiar pod kontrolou.
V dôsledku požiaru, ku ktorému sa prihlásila ukrajinská armáda, museli v utorok evakuovať vyše 1000 ľudí. Bezprostredne po vypuknutí požiaru uzatvorili aj cesty a železničné trate. Podľa vyjadrenia ukrajinskej armády slúži sklad ropy z veľkej časti ruským jednotkám.
Kyjev v posledných mesiacoch zvýšil počet útokov zameraných na ruský energetický sektor s cieľom znížiť príjmy, ktoré Moskva využíva na financovanie svojej invázie na Ukrajine. Ukrajinská armáda vyhlásila, že bude v takýchto útokoch pokračovať.
Jej predstavitelia zároveň trvajú na tom, že tieto útoky sú spravodlivou odplatou za ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
(tasr)
Vojenský súd v ruskej Altajskej oblasti v piatok odsúdil na 18 rokov väzenia 46-ročného Sibírčana za plánovanie založenia požiaru v armádnom náborovom centre v regionálnej metropole Barnaul.
Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že muž bol zadržaný v novembri 2023 pri „nevydarenom pokuse o spáchanie teroristického činu". Informovala o tom agentúra AFP.
Rusko zaznamenalo vlnu podpaľačských útokov na regrutačné strediská po tom, keď prezident Vladimir Putin v septembri 2022 nariadil mobilizáciu. Súdy v Rusku odvtedy za tieto útoky vyniesli mnohé vysoké tresty.
Muž zo Sibíri bol obvinený, že sa spojil so zakázanou „teroristickou organizáciou" a na základe jej pokynov pripravoval zápalné fľaše, takzvané Molotovove kokteily.
Rusko od začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zintenzívnilo zásahy proti disidentom, pričom úroveň represií je porovnateľná s obdobím Sovietskeho zväzu.
Ruské médiá okrem toho informovali, že bezpečnostné zložky v prístavnom meste Feodosija na Ruskom anektovanom polostrove Krym zadržali muža podozrivého zo špionáže pre Ukrajinu.
FSB tvrdí, že 30-ročný podozrivý nasnímal a následne poslal ukrajinským bezpečnostným službám fotografie lodí Čiernomorskej flotily. Orgány začali s vyšetrovaním pre podozrenie z vlastizrady.
AFP dodáva, že Rusko často vyšetruje prípady vlastizrady a obviňuje svojich občanov zo špionáže pre Ukrajinu.
(tasr)
Ukrajinský prezident v piatok po stretnutí vo Vatikáne daroval pápežovi Františkovi olejomaľbu inšpirovanú vraždením civilistov na kyjevskom predmestí Buča. Uviedla to agentúra ANSA.
Volodymyr Zelenskyj pricestoval na súkromnú audienciu u pápeža vo Vatikáne v piatok ráno v rámci návštev v európskych krajinách, kde sa snaží získať podporu pre Ukrajinu pred prichádzajúcou zimou.
Naposledy sa Zelenskyj a pápež stretli na júnovom summite skupiny G7 v Taliansku. Z Vatikánu sa Zelenskyj presunie do Nemecka.
Piatkové rokovanie podľa agentúry ANSA trvalo 35 minút. Po súkromnom stretnutí a predstavení ukrajinskej delegácie pápež odovzdal Zelenskému bronzovú plaketu s rozkvitnutým kvetom s nápisom „Mier je krehký kvet".
Ukrajinskému prezidentovi pápež podaroval aj svoje posolstvo k tohtoročnému Medzinárodnému dňu mieru, zväzky pápežských dokumentov, prejav Statio Orbis z 27. marca 2020 a zborník s názvom Prenasledovaní pre pravdu: ukrajinskí gréckokatolíci za železnou oponou.
Olejomaľba nazvaná "Masakra v Buči. Príbeh Maričky" reflektuje zabíjanie civilistov, ktoré sa odohralo v prvých týždňoch invázie ruských vojsk na Ukrajinu.
V apríli 2022 po ústupe ruských jednotiek z metropolitnej oblasti Kyjeva boli na uliciach mesta Buča ukrajinskými vojakmi i novinármi nájdené telá desiatok zastrelených civilistov, pričom niektorí mali ruky zviazané za chrbtom.
(tasr)
Zástupcovia Únie miest Slovenska (ÚMS) upozornili, že spoločné obstarávania sú jedno z riešení v nadväznosti na schválenú konsolidáciu vládou, ktorá najviac obmedzí samosprávy a donúti ich škrtať výdavky či rušiť služby pre obyvateľov Slovenska.
"Hľadáme spôsob, ako pomôcť pri konsolidácii verejných peňazí, pretože si veľmi dobre uvedomujeme, že verejné financie štátu sú naozaj v katastrofálnej situácii a podľa nás si vyžadujú možno oveľa silnejšiu konsolidáciu. Rozhodli sme sa hľadať riešenia, jedno riešenie sme našli, a to, že sme uskutočnili v rámci ÚMS spoločné centrálne verejné obstarávanie na nákup plynu a nákup energie," uviedol prezident ÚMS Richard Rybníček.
Doplnil, že do spoločného verejného obstarávania sa zapojilo približne 14 miest a vďaka tejto iniciatíve sa im podarí v budúcom roku znížiť výdavky v oblasti nákupu plynu a energie.
Pozitívny prínos do budúcnosti v tom vidia aj ďalší zástupcovia členských miest ÚMS zo Stupavy, Pezinka či Dubnice nad Váhom, ktorí sa zhodli na tom, že spoločné verejné obstarávanie pomôže mestám usporiť finančné prostriedky.
Rybníček spresnil, že vyššia daň z pridanej hodnoty budúci rok priamo zasiahne mestá a obce. Rovnako podľa neho prídu samosprávy o 19 percent z príjmu z dane od fyzických osôb, pričom konsolidácia sa samospráv dotýka už od roku 2022, keď sa zvyšoval daňový bonus a celkovo prišli mestá a obce v rokoch 2024 a 2025 o 300 až 400 miliónov eur.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo dodal, že konsolidačný balík bude mať negatívny vplyv najmä na rozpočty samospráv. Hlavné mesto prišlo podľa neho už v minulosti o vyše 50 miliónov eur, pričom muselo výrazne šetriť a zoškrtať investície do opráv chodníkov, obnovy športovísk aj verejných priestorov.
Upozornil, že opatrenie možnosti poukázania dvoch percent z dane z príjmov na oboch rodičov môže spôsobiť samosprávam výpadok približne 70 miliónov eur.
"Zvyšuje sa aj celková inflácia z 3,9 percenta na 5,4 percenta, čo prirodzene ešte viac zvýši cenovú úroveň a všetky náklady. Zmena bola opäť raz pripravená, presadená bez riadnych analýz vplyvu na samosprávy a výkonných kompetencií. Výpadky v rozpočtoch samospráv tento rok pritom nepokryje ani vládou avizovaná 50 miliónová kompenzácia, keďže už odhad výnosu z dane z plynu pre všetky samosprávy na rok 2024 ukazuje výpadok až 81 miliónov eur," uzavrel Vallo.
(tasr)
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber v stredu v Štrasburgu na plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu jasne povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu.
V pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to povedal predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
Podľa slov premiéra do Štrasburgu išiel so zámerom prezentovať premyslený kvalitný program aktuálneho maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie.
„Problémami Únie sa zaoberajú viacerí, mohli sme viesť zaujímavú debatu," podotkol Orbán, podľa ktorého sa však namiesto vecnej diskusie viacerí prítomní „pustili" do neho. Stredajšiu schôdzu v EP označil Orbán za pokus o svoje „ukrižovanie"
Dodal, že ďalej sa už nedalo správať džentlmensky, a tak sa postavil a tvrdo sa snažil chrániť svoju krajinu.
„Bolo celkom jasné, čo sa stalo. Von der Leyenová a Weber otvorene oznámili, že chcú zvrhnúť maďarskú vládu a menovali aj členov tejto budúcej vlády blízkej Bruselu. Európski socialisti by v nej chceli mať Kláru Dobrevovú z Demokratickej koalície (DK) a EPP Pétera Magyara zo strany TISZA," povedal.
Dobrevová aj Magyar podľa Orbána jasne deklarovali, že splnia to, čo požaduje Brusel.
„Ide o dodávky zbraní na Ukrajinu, prijímanie migrantov, zrušenie zákonov na ochranu rodiny a detí či o hospodársku a obchodnú studenú vojnu," spresnil premiér, ktorý ale zdôraznil, že sa proti tomu postaví.
(tasr)
Americký prezident v nedeľu navštívi oblasť postihnutú hurikánom, ktorý sa od stredy presúval cez juhovýchod USA, oznámil Biely dom podľa agentúr AFP a DPA.
„Odborníci odhadujú,... že spôsobil škody za asi 50 miliárd,“ povedal prezident Joe Biden novinárom po brífingu o následkoch hurikánu v Bielom dome.
Milton sa prehnal Floridou vo štvrtok, necelé dva týždne po hurikáne Helene, a napáchal tam vážne škody. Podľa televízií CBS a CNN si vyžiadal najmenej 16 obetí na životoch. Floridský guvernér Ron DeSantis hovoril o viac ako 1 600 zachránených osobách.
Bez elektriny bolo v piatok stále vyše 2,3 milióna domácností. V plnom prúde bolo pátranie po ďalších obetiach a odstraňovanie následkov. Úrady obyvateľov naďalej varovali pred hrozbami, napríklad strhnutým elektrickým vedením ležiacim vo vode.
(tasr)
Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír čelí obvineniu z prečinu podplácania opätovne od jesene 2022. Predtým mu obvinenie zrušila generálna prokuratúra.
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračuje v piatok proces s exministrom financií Petrom Kažimírom. Na pojednávaní jeho obhajca Ondrej Mularčík navrhol pre obžalovaného zastaviť trestné stíhanie z dôvodu premlčania. Dozorujúci prokurátor ale navrhuje, aby si Kažimír odsedel nepodmienečne trest s minimálnym stupňom stráženia.
Z obžaloby vyplýva, že ešte ako minister financií opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imreczemu mal odovzdať úplatok 48-tisíc eur.
Guvernér NBS na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a obžalobu považuje za nezákonnú. Tvrdil, že nikdy neovplyvňoval žiadne daňové konanie v prospech a ani v neprospech žiadneho daňovníka. Zdôraznil, že Imreczemu, ktorý sa priznáva k prijatiu úplatku, žiadne finančné prostriedky neodovzdal.
Vlani v apríli vydal sudca ŠTS trestný rozkaz, ktorým Kažimíra neprávoplatne uznal za vinného z podplácania a uložil mu peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Keďže prokuratúra aj obžalovaný podali proti trestnému rozkazu odpor, koná sa hlavné pojednávanie.
(tasr)
Predseda vlády pripomenul, že aj pred viac ako dvoma týždňami stretnutie s predstaviteľmi slovenského obchodu ukázalo, že je v záujme všetkých, aby sa od januára 2025 sadzba päť percent DPH na základné potraviny preniesla do cien pre spotrebiteľa.
"Predstavitelia obchodu nás správne požiadali, aby sme rozšírili okruh ľudí, s ktorými treba hovoriť. Dnes (v piatok 11. októbra, pozn. red.) sme sa stretli prakticky všetci – od prvovýrobcov cez potravinárov, spracovateľov potravín až po samotný obchod," podotkol Robert Fico (Smer).
"Apelovali sme na predstaviteľov celej tejto vertikály, že pri základných potravinách, ktoré sú predmetom zníženia dane na päť percent, budeme požadovať prenesenie do cien. Môžem konštatovať, že je spoločný záujem a všetci zainteresovaní chcú urobiť všetko preto, aby sa zníženie na päť percent na konci dňa ukázalo," spresnil premiér.
Priznal, že všetci majú svoje argumenty – obchodníci tvrdia, že pracujú s cenou bez DPH, spracovatelia a prvovýrobcovia hovoria o zvýšení vstupov.
"Stretneme sa ešte pred mojím odchodom do Číny, niekedy v posledný októbrový týždeň, kde by sme šli do podrobných vecí," uviedol Fico s tým, že bude potrebná aj prítomnosť predstaviteľov Štatistického úradu SR. "Venujeme tomu pozornosť, ale všetci hovoríte o 23-percentnej DPH, nikto o päťpercentnej."
Atmosféru na okrúhlom stole zhodnotil ako konštruktívnu. Tiež uviedol, že všetci prítomní si uvedomili podiel zodpovednosti, pokiaľ ide o ceny. "Verím, že ďalšie rokovania, ktoré budú, budú viesť k tomu, prečo sme týchto ľudí dnes aj volali," konštatoval predseda vlády.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidiek Richard Takáč (Smer) poďakoval zúčastneným, ako aj premiérovi, že nad týmto "prevzal záštitu". "Ak budeme takto ďalej pokračovať, výsledky od januára prídu. Na ministerstve intenzívne rokujeme," zdôraznil.
V rámci konsolidačného balíka sa upravila sadzba DPH – zatiaľ čo základná sa zvýšila z 20 na 23 percent, na všetky potraviny bude od januára platiť sadzba 19 percent. Na vybrané základné potraviny, ako aj na učebnice, knihy, lieky či služby v gastronómii a ubytovacie služby sa daň upraví z teraz platných desať na päť percent.
(max)
Hasiči vo štvrtok zasahovali pri požiari divízneho závodu spoločnosti U. S. Steel Košice. Nikto zranený nebol a nedošlo ani k ohrozeniu okolia.
Požiar bol na operačné stredisko krajského riaditeľstva hasičov ohlásený okolo 15.30 h. Pri jeho hasení asistovali zamestnancom závodného hasičského útvaru spoločnosti U.S. Steel Košice dvaja príslušníci HaZZ s jedným kusom hasičskej techniky.
Príčina požiaru je predmetom vyšetrovania. Predbežná priama škoda je odhadovaná vo výške 180-tisíc eur.
(tasr)
Izraelské jednotky v piatok údajne opäť strieľali na pozorovacie stanovište mierových síl OSN v Libanone (UNIFIL). Incident sa odohral v blízkosti základne UNIFIL pri meste Nákúra v južnom Libanone a zranenia pri ňom utrpeli dve osoby.
S odvolaním sa na zdroje z OSN o tom v piatok informovala agentúra Reuters, píše TASR. Izraelská armáda sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila, doplnil spravodajský web The Times of Israel (TOI).
Podobný incident sa v Nákúre odohral aj vo štvrtok, doplnil Reuters s tým, že zranenia utrpeli dvaja vojaci UNIFIL.
Izraelskí vojaci vo štvrtok okrem toho údajne zaútočili aj na vchod do bunkra, v ktorom sa - pri dedine Labbúna - ukrývali mierové jednotky. Pri útoku boli poškodené hliadkovacie vozidlá, elektrické vedenie a komunikačný systém.
Misia UNIFIL vo štvrtok vo svojom vyhlásení upozornila, že akýkoľvek úmyselný útok na mierové sily je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701".
Útoky na mierovú misiu OSN v Libanone v piatok odsúdil aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý sa momentálne zúčastňuje na summite Združenia krajín juhovýchodnej Ázie v Laose.
Konanie Izraela označil Michel za nezodpovedné a neprijateľné a vyzval Izrael i strany konfliktu v Libanone, aby plne rešpektovali medzinárodné humanitárne právo.
S vyhláseniami v podobnom duchu prišli vo štvrtok a v noci na piatok aj Spojené štáty, Španielsko, Taliansko i Francúzsko.
(tasr)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…