Preskočiť na obsah
  |  

Počas núdzového pristávania lietadla v ruskom Jakutsku zahynul jeden pasažier

Lietadlo núdzovo pristálo približne 1,5 kilometra od mesta Oljokminsk.

„Na palube lietadla sa nachádzalo päť osôb vrátane troch členov posádky a dvoch pasažierov. (…) Nanešťastie, jeden z pasažierov v dôsledku nehody zahynul," uvádza tlačové oddelenie ministerstva.

Podľa predbežných informácií bola príčinou núdzového pristátia porucha motora a jeho následné zlyhanie, uviedla východosibírska prokuratúra na platforme Telegram.

Lietadlo sovietskej výroby, ktoré lieta zo spevnených aj nespevnených letísk, sa podľa ruských médií vyrábalo v malých sériách medzi rokmi 2000 až 2009.

(tasr, reuters, tass)

  |  

Pri izraelských útokoch severne od Bejrútu zahynulo najmenej 15 osôb

Najmenej 15 ľudí zahynulo počas izraelských útokov na tri oblasti, ktoré sa nachádzajú mimo tradičných lokalít spájaných s militantným hnutím Hizballáh, uviedlo v sobotu libanonské ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo ozrejmilo, že počas útokov na tri obce severne od hlavného mesta Bejrút zahynulo najmenej 15 osôb a ďalších 37 utrpelo zranenia.

Izrael minulý týždeň začal aj pozemné vojenské operácie v južnom Libanone v rámci dlhodobého konfliktu s Iránom podporovaným Hizballáhom.

Libanonské hnutie a izraelská armáda pritom ostreľovali svoje pozície v pohraničí od vlaňajšieho októbra, keď Izrael začal v Pásme Gazy vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v odvete za palestínsky teroristický vpád na juh Izraela 7. októbra 2023.

(tasr, afp)

  |  

Trump podľa prieskumu zvládne riešenie vojen lepšie ako Harrisová

Voliči v kľúčových štátoch americkej Únie si myslia, že republikánsky kandidát Donald Trump zvládne riešenie vojny na Ukrajine a ozbrojených konfliktov na Blízkom východe lepšie ako jeho protikandidátka za demokratov Kamala Harrisová.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý si objednal denník Wall Street Journal (WSJ) v siedmich štátoch USA, kde sa zrejme rozhodne o výsledku prezidentských volieb vypísaných na 5. novembra.

Na otázku, ktorý kandidát by lepšie vyriešil problém vojny na Ukrajine, uviedlo 50 percent respondentov Trumpa a 39 percent Harrisovú. Skupina 48 percent opýtaných preferovala aj Trumpov prístup ku konfliktom na Blízkom východe, zatiaľ čo Harrisovej dalo prednosť 33 percent opýtaných.

BBC poznamenala, že zahraničná politika je pre voličov v USA len zriedka hlavnou témou pri rozhodovaní vo voľbách. Na otázku, kto by sa mal stať prezidentom, nedokázali dať jasnú odpoveď respondenti v žiadnom zo siedmich rozhodujúcich štátov.

Trumpov postoj však oslovuje väčší počet nezaradených/nezávislých voličov - teda tých, ktorí nie sú členmi ani Republikánskej, ani Demokratickej strany: medzi nimi takmer polovica podporuje Trumpov prístup v otázke rusko-ukrajinskej vojny a približne tretina schvaľuje Harrisovej pozície.

Vo svojej kampani Trump často hovorí, že keď bol on prezidentom, na svete neboli žiadne vojny. WSJ však upozorňuje, že Trump zveličuje, pretože vojny boli aj počas jeho mandátu, len pritiahli menšiu pozornosť médií.

Exprezident už opakovane deklaroval, že ak vyhrá nadchádzajúce voľby, vojna na Ukrajine sa skončí ešte pred jeho nástupom do úradu. Ako to dosiahne, nespresnil.

Trump je známy tým, že s obdivom hovorí o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zatiaľ čo o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom sa vyjadruje kriticky.

Na televíznej debate s Harrisovou, ktorá sa konala 10. septembra, sa Trump vyhýbal odpovedi na otázku, či je presvedčený, že víťazstvo Ukrajiny je v záujme Spojených štátov. Jeho kandidát na viceprezidenta J.D. Vance zasa pred časom navrhol, aby si Rusko ponechalo všetky ukrajinské územia, ktoré obsadilo, a zabezpečilo, že Ukrajina nevstúpi do NATO.

Prieskum, ktorého výsledky zverejnil WSJ, sa uskutočnil od 28. septembra do 8. októbra vo Wisconsine, Michigane, Pensylvánii, Georgii, Severnej Karolíne, Arizone a Nevade. Na otázky o zahraničnej politike odpovedalo 2100 respondentov.

(tasr, bbc, wsj)

  |  

Českí policajti namerali vodičovi takmer šesť promile

Päťdesiatpäťročný vodič nebezpečne kľučkoval medzi pruhmi a ohrozoval protiidúce autá. Svedok, ktorý jeho jazdu nakrútil, okamžite upozornil políciu.

Po zastavení vodiča hliadka zistila, že mal v sebe takmer šesť promile alkoholu. „Pri kontrole sme očakávali vysoké hodnoty alkoholu, ale to, čo sme namerali, nám doslova vyrazilo dych,“ uviedol hovorca polície Bohumil Malášek.

Tento vodič pritom od začiatku roka šoféroval opitý už štyrikrát. Napriek tomu, že mal dvojročný zákaz šoférovania, si opäť sadol za volant. Po jazde so šiestimi promile mu policajti auto zabavili.

(mm)

  |  

Kremeľ: Výroky Harrisovej o Putinovi odhaľujú pohľad USA na svet

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v sobotu kritizoval demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú za jej nedávny výrok o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého v rozhlasovom rozhovore označila za vražedného diktátora.

Harrisová toto prirovnanie použila v komentári k tej časti najnovšej knihy amerického novinára Boba Woodwarda, v ktorej spomína aj udalosť, ako terajší republikánsky prezidentský kandidát a vtedajší prezident USA Donald Trump na vrchole pandémie poslal Putinovi do Ruska testy na COVID-19.

Trump i jeho volebný štáb medzičasom rozhodne popreli tvrdenie Woodwarda, podľa ktorého Trump Putinovi poslal covidové testy pre jeho osobnú potrebu a že vodca Kremľa Trumpa požiadal, aby to nikomu nepovedal.

Harrisová túto pasáž knihy komentovala 8. októbra na žiadosť novinára rozhlasovej stanice SiriusXM. S pobúrením vtedy upozornila, že kým sa "ľudia v Amerike snažili dostať k testom.... tento chlap ich posiela do Ruska vražednému diktátorovi pre jeho osobné použitie".

V rozhovore pre CBS News Harrisová charakterizovala rovnakými slovami ako Putina aj lídrov Číny a Severnej Kórey.

Peskov v sobotu tieto Harrisovej výroky komentoval konštatovaním, že "urážky sa stali podstatou amerického modelu medzinárodných vzťahov".

„Zdá sa, že najvyšší politický establishment v Spojených štátoch absorboval túto politickú kultúru. Toto je v skutočnosti pravdepodobne podstata samotného modelu medzinárodných vzťahov, ktorý sa snažia vnútiť celému svetu, a toho istého modelu, ktorý sa svetovej väčšine začína čoraz menej páčiť," vyhlásil Dmitrij Peskov v rozhovore pre prokremeľského novinára Pavla Zarubina zverejnenom aj na sieti Telegram.

Reuters vo svojej správe pripomína, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi klesli na úroveň nevídanú od čias kubánskej raketovej krízy v roku 1962, pričom jedna krajina druhej opakovane odkazuje, aby prestala komentovať jej vnútornú politiku.

Spojené štáty na to Rusko vyzvali vo februári a potom znova v septembri, keď Putin naznačil, že ako prezidenta USA uprednostňuje Harrisovú pred Trumpom - údajne pre jej nákazlivý smiech. Tento výrok následne podnietil ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova ku komentáru, že Putin vo svojich verejných vyhláseniach „často žartuje".

(tasr, reuters)

  |  

Počet voľne žijúcich zvierat za uplynulých 50 rokov klesol o 73 percent

Najväčší pokles zaznamenali v Latinskej Amerike, Karibiku a Afrike, pričom najmenej postihnuté boli oblasti strednej Ázie a Európy. Tento trend je spôsobený úbytkom lesov, suchom a zmenami klímy, čo ovplyvňuje prežitie mnohých živočíšnych druhov.

Podľa najnovšej správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sa počet voľne žijúcich zvierat na celom svete znížil o alarmujúcich 73 percent za obdobie od roku 1970 do 2020. 

Podľa správy „Living Planet Report“ sa populácie sladkovodných, suchozemských a morských živočíchov výrazne znížili, pričom sladkovodné druhy zaznamenali najväčší pokles o 85 percent. Hoci niektoré druhy ako gorily horské vo východnej Afrike či zubry v strednej Európe zaznamenali pozitívny trend, celkový stav populácií je alarmujúci.

WWF upozorňuje, že straty biodiverzity majú závažné dôsledky nielen pre ekosystémy, ale aj pre ľudské zdravie, klimatickú stabilitu a globálnu ekonomiku. Vedci preto varujú, že je potrebné okamžite riešiť environmentálne problémy, aby sme predišli ďalšiemu zhoršovaniu stavu planéty.

(mm)