Preskočiť na obsah
  |  

India sa stala po Číne druhým najväčším dodávateľom sankcionovaných technológií do Ruska

India prudko zvýšila vývoz sankcionovaných technológií do Ruska, pričom dodávky mikročipov a obrábacích strojov presiahli v apríli a máji 60 miliónov dolárov, čo je dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi.

V júli sa tento export zvýšil až na 95 miliónov dolárov, čím sa India zaradila hneď za Čínu ako druhý najväčší dodávateľ zakázaného tovaru do Ruska. Kľúčovým faktorom tohto rastu je podľa analytikov obrovská rezerva rupií, ktorú Rusko nahromadilo z predaja ropy, referoval web Moscow Times.

Napriek snahám západných krajín obmedziť dodávky technológií potrebných na výrobu zbraní ruskému vojensko-priemyselnému komplexu, Moskva tieto sankcie obchádza cez „spriatelené“ krajiny a prostredníkov, pričom kľúčovú rolu teraz zohráva India. Krajina okrem toho patrí aj medzi hlavných odberateľov ruskej ropy. 

USA a EÚ už v minulosti vysielali sankčné tímy do Indie s cieľom obmedziť export technológií do Ruska, no tamojšie firmy naďalej nachádzajú spôsoby, ako tieto sankcie obchádzať.

Západné čierne listiny, na ktoré bolo zaradených niekoľko indických spoločností, zatiaľ nezabránili pokračujúcemu obchodu. Rusku sa tak podarilo obísť zákaz dodávok polovodičov, pričom získalo čipy v hodnote takmer štyri miliardy dolárov.

(mm)

  |  

NYT: Trumpov tím spolupracoval s platformou X, aby zabránil úniku informácií o JD Vanceovi

Podľa správy denníka New York Times sa tím Donalda Trumpa obrátil na X s cieľom zabrániť zverejneniu 271-stranového dokumentu, ktorý obsahoval citlivé osobné údaje vrátane sociálneho čísla senátora z Ohia, JD Vancea.

Dokument o republikánskom kandidátovi na viceprezidenta zverejnil nezávislý novinár Ken Klippenstein, referuje denník Guardian.

Platforma X reagovala blokovaním odkazov na tento materiál a zároveň zakázala Klippensteinovi prístup na platformu. Dokumenty, ktoré Klippenstein zverejnil na svojej platforme Substack, údajne pochádzajú z hackerského útoku na Trumpovu kampaň, ktorý FBI pripísala Iránu.

Elon Musk, vlastník siete X, ktorý sa verejne stavia za slobodu prejavu, sa nedávno objavil na Trumpovom zhromaždení v Pennsylvánii, kde vyjadril podporu jeho kampani.

(mm)

  |  

Útoky na príslušníkov misie UNIFIL na juhu Libanonu odsúdilo už 40 štátov

Ich spoločné vyhlásenie v sobotu zverejnilo na sociálnej sieti X poľské diplomatické zastúpenie pri OSN.

Misia UNIFIL v noci na sobotu informovala, že na juhu Libanonu utrpel zranenie už jej piaty príslušník. Na veliteľstve v meste Nákúra ho zasiahla paľba, jej pôvod však nie je známy. Neďaleko vtedy prebiehala „vojenská aktivita".

„Takéto konanie sa musí okamžite zastaviť a malo by sa primerane vyšetriť," uvádza sa vo vyhlásení. Jeho signatári zároveň vyzývajú strany konfliktu, aby „rešpektovali prítomnosť UNIFIL-u, ktorá zahŕňa povinnosť zaručiť bezpečnosť a ochranu svojho personálu za každých okolností".

Pod spoločné vyhlásenie, ktoré iniciovalo Poľsko, sa podpísali aj krajiny ako Británia, Francúzsko, Nemecko, Španielsko a India. Podporu mu vyjadrilo aj Švajčiarsko.

Vo štvrtok UNIFIL oznámil, že dvaja príslušníci mierových síl utrpeli zranenia v dôsledku paľby z izraelského tanku, ktorý vystrelil na pozorovateľskú vežu a spôsobil jej zrútenie. V piatok sa po dvoch výbuchoch v blízkosti pozorovateľskej veže zranili ďalší dvaja vojaci. Tieto incidenty odsúdila Srí Lanka a Indonézia, ktorých občania boli medzi zranenými.

UNIFIL dohliada na hraničnú oblasť medzi Izraelom a Libanonom už niekoľko desaťročí. Do mierovej misie sa zapojilo už viac ako 10.000 vojakov z viac než 50 krajín sveta.

Izrael v sobotu požiadal velenie mierových síl, aby opustili svoje pozície na juhu Libanonu. UNIFIL túto požiadavku podľa svojho hovorcu Andreu Tenentiho odmietlo. Uviedol, že boje medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáhom spôsobili množstvo škôd na pozíciách UNIFIL-u.

(tasr, afp)

  |  

Hamas sa údajne usiloval o zapojenie Iránu a Hizballáhu do útoku z 7. októbra

Izraelská armáda získala počas bojov v Pásme Gazy dokumenty, ktoré odhaľujú snahu Hamasu získať podporu týchto dvoch blízkych spojencov.

Dokumenty, ktoré obsahujú zápisy zo stretnutí vysokých predstaviteľov Hamasu, naznačujú, že Hamas sa pokúsil presvedčiť Teherán a Hizballáh, aby začali koordinované útoky na významné izraelské ciele už v prvých hodinách. Irán a Hizballáh však podľa záznamov tvrdili, že potrebujú viac času na prípravu, napísal denník New York Times.

Aj keď Hizballáh začal ostreľovať sever Izraela až deň po útoku, Irán sa viditeľne nezapojil. Prvý iránsky úder na Izrael prišiel až ďalší rok v apríli ako odveta za izraelský útok na iránsky konzulát v Sýrii.

Dokumenty tiež odhaľujú, že Hamas mal naplánované útoky aj na vzdialenejšie oblasti od Gazy, vrátane mrakodrapov v Tel Avive.

Hamas údajne načasoval svoj útok na obdobie diplomatických snáh o zbližovanie medzi Izraelom a Saudskou Arábiou, pričom v predchádzajúcich rokoch utlmil svoje aktivity, aby sa vyhol upútaniu pozornosti izraelských úradov.

Teroristický útok Hamasu na južný Izrael si 7. októbra 2023 vyžiadal približne 1200 obetí na životoch, zväčša civilistov. Militanti zároveň uniesli približne 250 izraelských a zahraničných rukojemníkov do Pásma Gazy. Desiatky z nich vlani v novembri prepustili počas prímeria, ostatných naďalej zadržiavajú, alebo už nie sú nažive.

Izrael v reakcii spustil v Pásme Gazy masívnu vojenskú ofenzívu s cieľom zlikvidovať Hamas, ktorá prebieha do dnešných dní.

(mm)

  |  

Disciplinárne konanie so sudcom Klimentom má pokračovať budúci týždeň

Vyplýva to z rozpisu pojednávaní, zverejnenom na webe Najvyššieho správneho súdu (NSS). Disciplinárne konanie voči sudcovi je vedené pre jeho fyzický útok vo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti.

Spoločný návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi NS SR Jurajovi Klimentovi podali Sudcovská rada Najvyššieho súdu SR spolu s predsedom súdu Jánom Šikutom. Návrh sa týka incidentu na parkovisku Kancelárie Najvyššieho súdu na Panónskej ulici v Bratislave zo 17. októbra 2023, konkrétne fyzického útoku sudcu vo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti.

„Fyzický útok sudcu, konkrétne chytenie za košeľu pod krkom, vo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti je vždy, za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na intenzitu, respektíve závažnosť, porušením zásad etiky," uvádza sa v stanovisku Súdnej rady. Ide podľa nej o také správanie, ktoré je v rozpore s povinnosťou sudcu rešpektovať a presadzovať bezúhonnosť a morálnu integritu súdnictva a o nevhodné správanie či vystupovanie.

(tasr)

  |  

Ruská federácia obvinila šéfa SBU z organizovania teroristických útokov na Krymský most

Obvinenie smeruje voči Vasilijovi Maljukovi za incidenty, ktoré sa odohrali v rokoch 2022 a 2023.

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že Maljuk zohral kľúčovú úlohu v oboch útokoch, ktoré spôsobili na moste vážne škody a vyžiadali si aj obete na životoch, informuje ruská tlačová agentúra TASS.

V júli 2023 útok dronov na Krymský most zabil dvoch dospelých a zranil dieťa, pričom došlo k poškodeniu mostnej infraštruktúry. Vyšetrovatelia tvrdia, že Maljuk organizoval tento útok a jeho účasť je podľa nich potvrdená výsledkami operatívneho pátrania. 

Okrem toho Maljuk čelí obvineniam z útoku z októbra 2022, pri ktorom vybuchol kamión, spôsobil rozsiahly požiar a zrútenie dvoch mostných polí. Tento útok si vyžiadal štyri obete.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň požiadalo ukrajinské orgány o zatknutie a vydanie Maljuka, ktorý zodpovednosť za organizáciu útokov priznal.

(mm)