Preskočiť na obsah
  |  

Vláda schválila rozpočet. Deficit má v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta HDP

Deficit verejných financií má v roku 2026 klesnúť na 3,7 percenta HDP a v roku 2027 na tri percentá HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, ktorý v utorok schválila vláda.

Národnej rade (NR) SR musí predložiť návrh rozpočtu každý rok do 15. októbra, parlament o ňom zvyčajne rozhoduje na poslednej riadnej schôdzi na prelome novembra a decembra.

Ministerstvo financií (MF) SR očakáva, že hospodárenie verejnej správy v tomto roku skončí oproti schválenému rozpočtu lepšie o 250 miliónov eur alebo 0,2 percenta HDP. Schodok tak dosiahne 7,6 miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP namiesto plánovaných šiestich percent HDP.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 percenta HDP. Celkové výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 percenta HDP.

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v roku 2025 dosiahnuť 6,4 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur.

Na dosiahnutie postupného poklesu deficitu je potrebné podľa rezortu financií do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP alebo 2,8 miliardy eur.

"Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 percenta HDP, respektíve o 1,9 percenta HDP v roku 2027," vyčíslilo ministerstvo financií.

V rámci rozpočtu vláda schválila aj limit verejných výdavkov na rok 2025 v sume 61,150 miliardy eur, na rok 2026 vo výške 62,120 miliardy eur a na rok 2027 v sume 63,110 miliardy eur. Výdavky rozpočtu v budúcom roku sú pod úrovňou stanoveného limitu, v ďalších rokoch to bude potrebné dosiahnuť prijatím dodatočných konsolidačných opatrení.

"Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k trom percentám HDP a verejný dlh sa stabilizoval," priblížil rezort financií.

Upozornil, že nové európske pravidlá by umožnili SR rozložiť proces ozdravenia verejných financií na sedem rokov, to by však v najbližších rokoch viedlo k ďalšiemu pokračovaniu rastu zadlženia.

V roku 2024 by sa mal verejný dlh zvýšiť na 58,9 percenta HDP. Príčinou je deficit verejných financií popri ustupujúcej inflácii. Dynamika rastu dlhu sa však podľa MF v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 percent HDP, a to najmä vďaka konsolidácii verejných financií.

"Bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit nedosiahol úroveň stabilizujúcu dlh a ten by opäť rástol vysoko nad 60 percent HDP," upozornilo ministerstvo.

(tasr)

  |  

Samosprávy avizujú úsporné opatrenia. Dotknúť sa môžu športu a kultúry, upozorňuje ZMOS

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik uviedol, že samosprávy znášajú výpadky príjmov dosahom opatrení minulých vlád, tlak na výdavky vytvára napríklad valorizácia miezd či budúcoročný rast sadzby dane z pridanej hodnoty.

Samosprávy avizujú v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie úsporné opatrenia. Ak neposkytne štát pomoc, dotknú sa najmä podpory športu a kultúry. Informoval o tom predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

„Pravdepodobne prvé, ktoré prídu na rad, sú športoviská, ktoré sú najnáročnejšie na prevádzku. A to nielen na energie, ale aj na počty zamestnancov. Máme tým na mysli zimné štadióny a plavárne," zdôraznil Božik.

Starostovia z niektorých obcí najmä východného Slovenska podľa jeho slov avizujú aj možný koniec podpory futbalu. Podotkol, že väčšina samospráv nechce ísť cestou zvyšovania daní, zdroje chcú mestá a obce hľadať v podobe úspor.

„Sme vďační za to, že sa našlo viacero zdrojov v rozpočte, ktorý je konsolidovaný, na investície do športovísk. Akurát že samospráva má opačný problém, samospráva má problém s prevádzkovaním športovísk," doplnil predseda ZMOS-u.

Hrozí takisto prepúšťanie zamestnancov v oblasti kultúry či znižovanie počtu príslušníkov obecných polícií.

„Pokiaľ nám štát nepomôže, tak to bude veľmi ťažké," dodal. Zopakoval, že ZMOS požaduje aj prísľub vlády na financovanie jednorazových odmien pre zamestnancov v samosprávach.

(tasr)

  |  

Južná Kórea dôrazne odsúdila odpálenie ciest v KĽDR, Čína vyzvala na deeskaláciu

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie v utorok zároveň pripomenulo, že ide o jasné porušenie dohody o finančnej pomoci medzi krajinami.

„Je poľutovaniahodné, že Severná Kórea opakovane reaguje takto regresívne,“ citovala hovorcu rezortu agentúra Jonhap. V reakcii na výbuchy juhokórejská armáda vypálila varovné výstrely južne od demarkačnej línie, hoci na južnej strane hranice výbuchy nespôsobili žiadne škody, dodal hovorca.

Na videozázname zverejnenom juhokórejskou armádou vidno výbuch a dym nad cestou, kde Sever postavil čiernu bariéru. Video zachytáva aj nákladné autá s návesom a buldozéry, uvádza agentúra Reuters. Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády oznámil, že Sever už inštaluje míny a zátarasy pozdĺž hranice.

Juhokórejské ministerstvo uviedlo, že cesty a železnice sa postavili z juhokórejských pôžičiek v hodnote 133 miliónov dolárov, keď Sever žiadal finančnú podporu. „Severná Kórea je stále povinná splatiť dlh,“ zdôraznilo ministerstvo.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo obe Kórey, aby sa vyhli ďalšej eskalácii na Kórejskom polostrove. „Napätie na (Kórejskom) polostrove neslúži spoločným záujmom všetkých strán a prioritou je zabrániť ďalšej eskalácii konfliktov,“ citovala agentúra AFP hovorkyňu čínskej diplomacie Mao Ning. Peking podľa jej slov „venuje pozornosť vývoju situácie na polostrove“.

„Postoj Číny k zachovaniu mieru a stability na polostrove a k podpore politického riešenia otázky polostrova zostáva nezmenený... Dúfame tiež, že všetky strany vyvinú spoločné úsilie na dosiahnutie tohto cieľa,“ dodala hovorkyňa.

Čína je pre Severnú Kóreu najdôležitejším spojencom a ekonomickým podporovateľom, pripomenula AFP.

Severokórejská armáda minulý týždeň vyhlásila, že natrvalo uzavrie južnú hranicu, ktorú v uplynulých mesiacoch opevňovala, aby sa vyrovnala s „konfrontačnou hystériou“ ozbrojených síl Soulu a Washingtonu. Vodca KĽDR Kim Čong-un tiež označil Južnú Kóreu za úhlavného nepriateľa svojej krajiny.

Napätie na Kórejskom polostrove je najvyššie za celé roky. Pchjongjang pokračuje v provokatívnych testoch zbraní a Soul a Washington rozširujú svoje spoločné vojenské cvičenia.

Pchjongjang tiež obvinil Soul, že pomocou dronov zhadzuje na severokórejské mestá protirežimové letáky. Juh zase obviňuje severného suseda z vypúšťania teplovzdušných balónov so smeťami.

(tasr)

  |  

Iránsky veliteľ elitných jednotiek žije. Odhalila ho štátna televízia

Esmáíl Qaaní, veliteľ jednotiek Kuds iránskych Revolučných gárd (IRGC), sa zúčastnil na pohrebe zástupcu operačného veliteľa IRGC Abbása Nilforúšána, ktorý zomrel spolu s vodcom šíitského hnutia Hizballáh Hasanom Nasralláhom v južnom Bejrúte.

Útok na predmestie Dahíja v septembri viedli Vzdušné sily Izraela (IAF).

Pohrebný sprievod sa začal v utorok ráno v centre Teheránu. Qaaní bol oblečený v zelenej vojenskej uniforme Revolučných gárd. Na obrade sa podľa agentúry AFP zúčastnili tisícky ľudí, pričom mnohí z nich niesli zástavy Hizballáhu a iránske a palestínske vlajky a skandovali „Smrť Izraelu“.

Informácie o zmiznutí Qaaního sa objavili po izraelskom útoku v Bejrúte zo začiatku októbra. Iránske zdroje pre agentúru Reuters uviedli, že sa nachádzal na južnom predmestí libanonskej metropoly počas útoku, ktorého cieľom bol vysokopostavený predstaviteľ Hizballáhu Hášim Safí ad-Dín. S Qaaním vraj potom nevedeli nadviazať kontakt.

Jednotky Kuds sú zodpovedné za zahraničné operácie IRGC a dohliadajú na väzby s militantnými hnutiami na Blízkom východe, ktoré financuje Teherán.

Teherán vymenoval Qaaního za veliteľa elitných zahraničných oddielov po tom, čo v roku 2020 zahynul jeho predchodca Kásim Solejmání pri dronovom útoku, ktorý nariadil vtedajší prezident USA Donald Trump.

(tasr, sab)

  |  

Prešovský kraj si vezme úver 15 miliónov eur. Schválili ho krajskí poslanci

Peniaze, ktoré odobrili na pondelkovom (14. 10.) rokovaní, majú zabezpečiť plynulé spolufinancovanie projektov podporených z európskych zdrojov.

Prešovský samosprávny kraj (PSK) má zámer v najbližších rokoch realizovať projekty, ktoré budú financovať z európskych a zo štátnych fondov, rovnako aj projekty na rekonštrukciu kultúrnych a školských zariadení, ciest a mostov v celkovom predpokladanom náklade 231 miliónov eur.

„Na úspešnú realizáciu týchto projektov je potrebné zabezpečiť plynulé financovanie a vzhľadom na to, že PSK nemá voľné zdroje na ich spolufinancovanie, rozhodli sme sa osloviť komerčné banky s ponukou dlhodobého financovania s úverovým rámcom vo výške 15 miliónov eur," uviedol vedúci odboru financií Úradu PSK Peter Makara.

Spomedzi štyroch predložených ponúk a následnej aukcie bola na čerpanie vybraná ponuka jednej z bánk, ktorá ponúkla úrokovú sadzbu 2,34 percenta. Úroková sadzba je fixná na tri roky. Splatnosť úveru je 15 rokov so štvrťročnými splátkami. Čerpanie je plánované v priebehu rokov 2025 a 2026.

Podľa hlavného kontrolóra PSK Marcela Novotného kraj spĺňa podmienky čerpania úveru.

(tasr)

  |  

Najlepší web spomedzi slovenských miest má Stará Turá

Webové sídlo Starej Turej zvíťazilo v 21. edícii súťaže ZlatyErb.sk pred stránkami miest Martin a Hlohovec.

V kategórii obcí vyhodnotili ako najlepšie webové stránky obcí Trnavá Hora (okres Žiar nad Hronom) a Špačince (okres Trnava), druhá skončila stránka obce Hermanovce (okres Prešov) a tretia Beluša (okres Púchov).

Medzi samosprávnymi krajmi triumfovala stránka Prešovského samosprávneho kraja. Na druhej priečke skončili zhodne Trenčiansky samosprávny kraj a Banskobystrický samosprávny kraj, tretia je stránka Bratislavského samosprávneho kraja. Celkové víťazstvo a hlavnú cenu Grand Prix SK-NIC vybojovala stránka Prešovského samosprávneho kraja.

Súťaž ZlatyErb.sk spoločne vyhlásili SK-NIC, Európsky inštitút, eSlovensko, Únia miest Slovenska, Združenie informatikov samospráv Slovenska, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska a SK8. Do súťaže sa tento rok zapojilo 79 samospráv.

(tasr)