Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinských prokurátorov vyšetrujú pre pokus o vyhnutie sa vojenskej službe

Generálny prokurátor Andrij Kostin vyšetruje 49 prokurátorov v Chmeľnyckej oblasti, ktorí si údajne za úplatok kúpili doklad o zdravotnom postihnutí.

Podľa spravodajského portálu Censor.net je medzi vyšetrovanými aj najvyšší prokurátor Chmeľnyckej oblasti. V článku sa píše, že prokurátori dostávali invalidné dôchodky, ktoré si za úplatok vybavili u členky oblastnej rady za stranu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Žena je obvinená z toho, že za úplatok priznávala žiadateľom a žiadateľkám status osoby so zdravotným postihnutím. Väčšinou oň žiadali ženy, pretože v takom prípade sa o ne manželia s brannou povinnosťou mali starať, a vyhli sa odvodu.

Do kauzy bol údajne zapletený aj jej syn, ktorý stojí na čele dôchodkového fondu oblasti. Podľa článku vlastní tri domy na Ukrajine a v Európe a našli uňho v prepočte 9,2 milióna eur v hotovosti. Oboch zadržali.

Doklad o zdravotnom postihnutí podľa článku vyšiel záujemcu na približne 3 900 eur. Vyšetrovanie sa údajne neobmedzuje len na prokuratúru v Chmeľnyckej oblasti.

(tasr)

  |  

Premiér odcestoval na zasadnutie Európskej rady do Bruselu

Samit Európskej rady je naplánovaný na štvrtok a piatok a hlavnými témami sú vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, migrácia, konkurencieschopnosť a klíma.

Vo svetle udalostí môžu vedúci predstavitelia EÚ riešiť aj konkrétne otázky zahraničnej politiky vrátane situácie v Gruzínsku, Moldavsku, Venezuele a Sudáne.

Lídri EÚ sa budú venovať ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev, preskúmajú pokrok v dodávkach systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet. Diskutovať majú aj o využívaní výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny a o tom, ako posilniť ukrajinský energetický sektor a jeho kritickú infraštruktúru pred blížiacou sa zimou.

Rokovať budú aj o najnovšom vývoji na Blízkom východe, najmä o kritickej eskalácii násilia v regióne. Budú hľadať spôsoby, ako dosiahnuť okamžité prímerie pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice a v Pásme Gazy či prepustenie všetkých rukojemníkov.

Diskusie o migrácii majú zhodnotiť implementáciu komplexného prístupu k migrácii, na ktorom sa lídri dohodli vo februári minulého roka. Ten sa zameriava na posilnenie kontrol vonkajších hraníc Únie, zlepšenie politiky návratov či boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

V oblasti konkurencieschopnosti je hlavný dôraz diskusií na jej zlepšenie do budúcnosti. Lídri EÚ sa už dohodli na niekoľkých prioritách na zníženie závislosti v strategických sektoroch. Samit bude príležitosťou na zhodnotenie dosiahnutého pokroku.

Šéfovia vlád a štátov v oblasti klímy zas zhodnotia prípravy na zasadnutia Konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o biodiverzite v Cali v Kolumbii (21. 10 - 1. 11.) a Konferencie OSN o zmene klímy (COP29) v Baku v Azerbajdžane v druhej polovici novembra.

Do vlasti by sa mal premiér Robert Fico (Smer) vrátiť v piatok.

(tasr)

  |  

Zomrel britský spevák Liam Payne, bývalý člen skupiny One Direction

Vo veku 31 rokov spevák zahynul po páde z tretieho poschodia hotela v Buenos Aires.

Spevák utrpel v dôsledku pádu veľmi vážne zranenia nezlučiteľné so životom, povedal pre miestnu televíziu šéf mestskej záchrannej služby a dodal, že nebola možnosť resuscitácie.

Uviedol, že Payne spadol na dvor hotela, odmietol však odpovedať na ďalšie otázky vrátane toho, či spevák skočil, alebo spadol nešťastnou náhodou.

Popová skupina One Direction, často skrátene označovaná ako 1D, vznikla v roku 2010 v britskej televíznej hudobnej súťaži The X Factor, v ktorej obsadila tretie miesto. Členmi anglicko-britskej skupiny boli Liam Payne, Harry Styles, Louis Tomlinson, Niall Horan a Zayn Malik, ktorý skupinu opustil v roku 2015.

V nasledujúcom roku skupina oznámila, že prerušuje svoju činnosti, ale nerozpadá sa. Všetci členovia vrátane Payna pokračovali v hudobnej kariére ako sólo speváci.

Liam James Payne sa narodil 29. augusta 1993 v anglickom Wolverhamptone. Mal dve staršie sestry. Bol otcom sedemročného syna Beara, ktorého mal s bývalou partnerkou, speváčkou Cheryl Cole.

(tasr, reuters, afp, cnn)

  |  

Moje prezidentovanie nebude pokračovaním pôsobenia Bidena, tvrdí Kamala Harrisová

Demokratická prezidentská kandidátka to vyhlásila v stredu v rozhovore pre televíziu Fox News.

"Ako každý nový prezident, ktorý nastúpi do úradu, prinesiem svoje životné skúsenosti, svoje profesionálne skúsenosti a svieže a nové myšlienky. Reprezentujem novú generáciu vodcovstva," povedala Harrisová.

Prezidentská kandidátka sa podľa AFP dostala do konfliktu s moderátorom rozhovoru Bretom Baierom o aktuálnych otázkach vrátane migrácie, pričom Harrisová opakovane žiadala moderátora, aby jej umožnil dokončiť svoje odpovede na otázky.

Počas rozhovoru sa Harrisová tiež pustila do útoku na svojho súpera, republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za to, že sa vyhráža použitím armády proti vnútorným nepriateľom. "On je ten, kto má sklon ponižovať a zhadzovať americký ľud. On je ten, ktorý hovorí o vnútornom nepriateľovi," uviedla. Taktiež zopakovala svoje tvrdenie, že Trump je nestabilný.

Trumpa v súvislosti s rozhovorom s Harrisovou kritizoval televíziu a o moderátorovi povedal, že je "príliš mäkký". Hovorkyňa Trumpovho volebného tímu Karoline Leavittová v príspevku na sieti X taktiež kritizovala rozhovor a uviedla, že Harrisová bola "nahnevaná, defenzívna a opäť sa zbavila zodpovednosti za problémy, s ktorými Američania zápasia".

Trump sa v rozhovore pre Fox News objavil v nedeľu. Na svojej platforme Truth Social naznačil, že tam už nebude chodiť, "pretože sa to všetko jednoducho skončí v NIČOM".

(tasr, afp, cnn, fox news)

  |  

Starosta Berlína očakáva rozširovanie kapacity najväčšieho centra pre utečencov

Centrum na bývalom letisku Tegel má teraz kapacitu sedemtisíc osôb, uviedol starosta Berlína Kai Wegner.

"Už teraz si myslím, že 7000 je priveľa," povedal Wegner zahraničným novinárom v nemeckej metropole. "Nemôžem však vylúčiť, že toho bude ešte viac," dodal.

Ako spresnil, mesto súhlasilo so zriadením dodatočných ubytovaní pre utečencov, pravdepodobne sa to však nezrealizuje skôr než v roku 2025 či 2026.

Dovedna 16 spolkových krajín Nemecka a množstvo miestnych samospráv sa sťažujú v súvislosti s nedostatočnou podporou zo strany úradujúcej stredoľavicovej vlády kancelára Olafa Scholza pri pomoci poskytnúť utečencom aspoň základné služby.

Otázkou sa budú najbližšie zaoberať cez víkend na schôdzke krajinských premiérov - takmer rok po tom, čo vláda v Berlíne prisľúbila podniknúť príslušné opatrenia.

Podľa Wegnera musia samosprávy bojovať so stále väčšími ťažkosťami s financovaním a všeobecná akceptácia zo strany domáceho obyvateľstva je na ústupe. Jeho vyjadrenia boli zjavne narážkou na zisky protiimigračných strán v nedávnych krajinských voľbách.

(tasr)

  |  

Izraelská armáda našla v základniach Hizballáhu moderné ruské zbrane

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre Le Figaro poznamenal, že podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006 môže mať zbrane južne od rieky Lítání iba libanonská armáda.

"Avšak v tejto oblasti Hizballáh vykopal stovky tunelov a úkrytov, kde sme objavili množstvo najmodernejších ruských zbraní," povedal izraelský premiér.

Denník The Washington Post citujúc izraelských predstaviteľov informoval, že pri izraelských útokoch v Libanone boli nájdené ruské a čínske protitankové zbrane.

Izraelská armáda v noci na 1. októbra začala s pozemnými zásahmi voči cieľom libanonského militantného hnutia Hizballáh v pohraničnej oblasti južného Libanonu. Deklarovaným konečným cieľom izraelskej operácie je návrat evakuovaných obyvateľov severu Izraela do svojich domovov a vytlačenie Hizballáhu z blízkosti severnej hranice, ktorú má Izrael spoločnú s Libanonom, a likvidácia infraštruktúry využívanej Hizballáhom na útoky na sever Izraela.

"Nová občianska vojna v Libanone by bola tragédiou. Rozhodne nie je našim cieľom ju vyprovokovať. Izrael nemá v úmysle zasahovať do vnútorných záležitostí Libanonu," povedal Netanjahu pre Le Figaro.

Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva od začiatku izraelských útokov v Libanone zahynulo najmenej 1 373 ľudí. AFP však zdôrazňuje, že skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší.

(tasr, le figaro, afp)