Preskočiť na obsah
  |  

Šimkovičová chce upraviť zákon o štátnom jazyku. Maďarské strany dôvod na zmenu nevidia

Ministerstvo kultúry tvrdí, že legislatívne úpravy neobmedzia používanie jazykov národnostných menšín. Šéfka kultúry Martina Šimkovičová sa v stredu stretla s členom Maďarskej aliancie Györgym Gyimesim, aby zákon prediskutovali.

„Opäť sme v situácii, keď chce istá časť verejnosti, za výraznej podpory opozície, hrotiť situáciu a vzbudzovať vášne v súvislosti s národnostnou otázkou. Som preto veľmi rada, že György Gyimesi na stretnutí akceptoval naše argumenty a dôvody potreby novelizácie zákona o štátnom jazyku. Je z nich totiž zrejmé, že nejde o žiadny útok na akúkoľvek národnostnú menšinu, ale výhradne o ochranu nášho štátneho jazyka," uviedla Šimkovičová s tým, že stretnutie zorganizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Gyimesi si myslí, že ministerstvo kultúry dolaďuje návrh novely, aby sa národnostných menšín negatívne nedotkol. Mal by im, naopak, poskytnúť dostatočnú ochranu pred rozširujúcim sa vplyvom amerikanizmov.

Rezort zdôraznil, že pokuty za porušenie jazykového zákona sa nebudú týkať fyzických osôb. To isté podľa neho platí aj pre dohľad nad dodržiavaním legislatívy.

Návrh je podľa Zsolta Simona namierený proti maďarskej menšine

Zámer novelizovať jazykový zákon v stredu kritizovali predstavitelia opozičnej SaS aj predseda mimoparlamentnej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Vyhlásili, že návrh je namierený proti maďarskej menšine, a obávajú sa zavedenia pokút pre fyzické osoby.

Ministerstvo kultúry argumentuje, že potreba zákon novelizovať vyplynula z aplikačnej praxe. Tá poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami. To bolo spôsobené obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút, ktoré doteraz mohol tento orgán v zmysle zákona uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona.

Cieľom návrhu zákona je podľa ministerstva upevniť postavenie štátneho jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku, a to pri rešpektovaní medzinárodných zmlúv a potreby rozvíjania národnostných jazykov menšín na Slovensku. Štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku sa netýka fyzických osôb, platí to aj o prípadných pokutách uložených za nedodržiavanie ustanovení zákona.

Dôvod na zmenu nevidí ani Maďarská aliancia

Dôvod na zmenu a sprísnenie zákona nevidí ani Maďarská aliancia. „Dominancia štátneho jazyka je právne dostatočne, ba až nadmieru zabezpečená, nevidíme dôvod na sprísnenie ochrany slovenčiny,“ vyhlásil predseda Maďarskej aliancie László Gubík.

Avizované zmeny v zákone, zvýrazňujúce aj sprísnenie sankcií, môžu podľa jeho slov spôsobiť návrat napätia v slovensko-maďarskom spolužití z 90. rokov. Chápe snahu brániť národný jazyk voči silnejúcemu vplyvu amerikanizmov, myslí si však, že ministerstvo kultúry by v tomto smere malo skôr motivovať a apelovať na dodržiavanie spisovnej slovenčiny.

Vníma tiež vyjadrenia rezortu, že legislatívna úprava nie je namierená voči menšinovým jazykom. „Veríme, že je to tak, zároveň žiadame, aby v tejto otázke ministerstvo konzultovalo so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonym,“ dodal Gubík.

Predstavitelia Maďarskej aliancie sa zhodujú, že ak má prísť k novelizácii jazykového zákona, malo by ísť o modernú zmenu, ktorá nahradí jedným zákonom súčasné dva – o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín.

„Potrebujeme nový zákon, ktorý bude hovoriť o rovnoprávnom postavení úradných jazykov, teda by aj týmto spôsobom reflektoval používanie jazykov národnostných menšín ako úradných jazykov v obciach s príslušným zastúpením národnostných menšín,“ vysvetlil podpredseda Maďarskej aliancie Péter Őry.

Príkladom pre Slovensko by mohlo byť podľa neho napríklad Slovinsko a jeho ústava.

(tasr)

  |  

Finančná správa v minulosti nelegálne nakupovala zbrane a náboje

Nelegálne nákupy odhalilo súčasné vedenie. Náboje formou výpožičky poskytlo finančnej správe za bývalej vlády ministerstvo vnútra, informovalo vo štvrtok Finančné riaditeľstvo SR.

Príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS), ktorí patria k ozbrojeným zložkám štátu, narábajú so zbraňami, ktoré podľa súčasného vedenia FS nemôžu používať.

"Je nepochopiteľné, že moji predchodcovia nezabezpečili licencie, aby finančná správa v súlade so zákonom mohla nakupovať výzbroj. Ich nečinnosť znamená, že de iure z našich príslušníkov KÚFS urobili odzbrojený a nie ozbrojený zbor," uviedol prezident FS Jozef Kiss.

Nákupy zbraní a streliva bez licencií sa udiali aj za uplynulých rokov, a teda ide o dlhodobý problém. Predchádzajúce vedenie FS napríklad v rozpore so zákonom nakúpilo pištole Glock, množstvo streliva a rôzne druhy príslušenstva.

"Obrátili sme sa na Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré konštatovalo, že na všetky už zakúpené položky musí mať finančná správa zo zákona licenciu, pričom nimi nedisponuje ani v jedinom prípade," uviedol prezident FS.

V nelegálnom vyzbrojovaní asistovalo finančnej správe aj Ministerstvo vnútra SR. Za úradníckej vlády Ľudovíta Ódora poskytol rezort vnútra finančnej správe 40-tisíc nábojov Luger. Odovzdané boli napriek tomu, že FS na to nemala zákonné oprávnenie.

Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa opakovane ukazuje, že vláda pod vedením Ľudovíta Ódora konala netransparentne a neodborne. "Ministerstvo vnútra na to určite adekvátne zareaguje," dodal minister.

Finančná správa pod novým vedením už podnikla opatrenia a potrebné licencie na nákup výrobkov obranného priemyslu získala. V súvislosti s nelegálnymi nákupmi zbraní sa tiež obráti na orgány činné v trestnom konaní.

(tasr)

  |  

Na diaľnici D2 v smere do Bratislavy je kolóna, vodiči počkajú 45 minút

Na sociálnej sieti o tom informovala Zelená vlna STVR. Ako uviedla, kolóna sa aktuálne tiahne z Bratislavy až k Lozornu.

(tasr)

  |  

Prístup kanadského premiéra ku vzájomným vzťahom je bezohľadný, tvrdí India

Reaguje na diplomatickú roztržku s Kanadou, ktorá vypukla po zabití sikhského separatistu Hardeepa Singha Nijjara v Kanade v roku 2023. Ottawa z tejto vraždy obviňuje indickú vládu.

Krajiny si odvtedy vyhostili viacero diplomatov a ich vzťahy sa významne zhoršili. "Kanada nám nepredložila žiadne dôkazy na podporu závažných obvinení, ktoré sa rozhodla vzniesť proti Indii a indickým diplomatom," uviedol vo vyhlásení hovorca indickej diplomacie.

"Zodpovednosť za škody, ktoré toto bezohľadné správanie spôsobilo vo vzťahoch medzi Indiou a Kanadou, nesie výlučne premiér Trudeau," dodal.

Nijjar bol sikhský aktivista a naturalizovaný Kanaďan, ktorého v júni minulého roka zavraždili. India ho v minulosti označila za hľadaného teroristu, ktorý podporoval vytvorenie nezávislého štátu Chálistán pre náboženskú menšinu sikhov. Indické orgány naňho vydali zatykač za terorizmus a sprisahanie s cieľom spáchať vraždu.

Obvinenia zo strany Kanady, že za Nijjarovou vraždou stojí indická vláda, Naí Dillí od začiatku odmieta a považuje ich za absurdné.

V stredu na pôde kanadského parlamentu Trudeau vyhlásil, že existujú jasné náznaky, že India narušila suverenitu Kanady, a deklaroval, že "indická vláda urobila strašnú chybu, keď si myslela, že môže takto agresívne zasahovať, ako zasiahla do bezpečnosti a suverenity Kanady".

(tasr)

  |  

Ukrajinských prokurátorov vyšetrujú pre pokus o vyhnutie sa vojenskej službe

Generálny prokurátor Andrij Kostin vyšetruje 49 prokurátorov v Chmeľnyckej oblasti, ktorí si údajne za úplatok kúpili doklad o zdravotnom postihnutí.

Podľa spravodajského portálu Censor.net je medzi vyšetrovanými aj najvyšší prokurátor Chmeľnyckej oblasti. V článku sa píše, že prokurátori dostávali invalidné dôchodky, ktoré si za úplatok vybavili u členky oblastnej rady za stranu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Žena je obvinená z toho, že za úplatok priznávala žiadateľom a žiadateľkám status osoby so zdravotným postihnutím. Väčšinou oň žiadali ženy, pretože v takom prípade sa o ne manželia s brannou povinnosťou mali starať, a vyhli sa odvodu.

Do kauzy bol údajne zapletený aj jej syn, ktorý stojí na čele dôchodkového fondu oblasti. Podľa článku vlastní tri domy na Ukrajine a v Európe a našli uňho v prepočte 9,2 milióna eur v hotovosti. Oboch zadržali.

Doklad o zdravotnom postihnutí podľa článku vyšiel záujemcu na približne 3 900 eur. Vyšetrovanie sa údajne neobmedzuje len na prokuratúru v Chmeľnyckej oblasti.

(tasr)

  |  

Premiér odcestoval na zasadnutie Európskej rady do Bruselu

Samit Európskej rady je naplánovaný na štvrtok a piatok a hlavnými témami sú vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, migrácia, konkurencieschopnosť a klíma.

Vo svetle udalostí môžu vedúci predstavitelia EÚ riešiť aj konkrétne otázky zahraničnej politiky vrátane situácie v Gruzínsku, Moldavsku, Venezuele a Sudáne.

Lídri EÚ sa budú venovať ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev, preskúmajú pokrok v dodávkach systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet. Diskutovať majú aj o využívaní výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny a o tom, ako posilniť ukrajinský energetický sektor a jeho kritickú infraštruktúru pred blížiacou sa zimou.

Rokovať budú aj o najnovšom vývoji na Blízkom východe, najmä o kritickej eskalácii násilia v regióne. Budú hľadať spôsoby, ako dosiahnuť okamžité prímerie pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice a v Pásme Gazy či prepustenie všetkých rukojemníkov.

Diskusie o migrácii majú zhodnotiť implementáciu komplexného prístupu k migrácii, na ktorom sa lídri dohodli vo februári minulého roka. Ten sa zameriava na posilnenie kontrol vonkajších hraníc Únie, zlepšenie politiky návratov či boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

V oblasti konkurencieschopnosti je hlavný dôraz diskusií na jej zlepšenie do budúcnosti. Lídri EÚ sa už dohodli na niekoľkých prioritách na zníženie závislosti v strategických sektoroch. Samit bude príležitosťou na zhodnotenie dosiahnutého pokroku.

Šéfovia vlád a štátov v oblasti klímy zas zhodnotia prípravy na zasadnutia Konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o biodiverzite v Cali v Kolumbii (21. 10 - 1. 11.) a Konferencie OSN o zmene klímy (COP29) v Baku v Azerbajdžane v druhej polovici novembra.

Do vlasti by sa mal premiér Robert Fico (Smer) vrátiť v piatok.

(tasr)