Preskočiť na obsah
  |  

Mzdy politikov sú podľa väčšiny Poliakov príliš vysoké

Väčšina Poliakov sa domnieva, že poľskí ústavní činitelia zarábajú príliš veľa. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil denník Super Express počas rokovania parlamentu o zákone o budúcoročnom rozpočte.

Podľa návrhu sa má plat prezidenta, premiéra, poslancov parlamentu a senátorov zvýšiť o 4,1 percenta.

Prieskum agentúry Pollster ukázal, že 14 percent opýtaných súhlasí, aby súčasný plat prezidenta 25 500 zlotých (5918 eur) bol vyšší, 23 percent ho považuje za primeraný. Zároveň 23 percent súhlasí, aby sa prezidentský plat pohyboval medzi 21 000 – 25 000 zlotými (4873 – 5802 eur), 21 percent v rozmedzí 16 000 – 20 000 zlotých (3713 – 4671 eur), 17 percent pod 5000 zlotých (3481 eur) a 18 percent uviedlo prezidentskú mzdu pod 10 000 zlotých (2320 eur).

Súčasný plat premiéra by sa mal zvýšiť podľa 25 percent opýtaných, 17 percent považuje za vhodný plat medzi 21 000 – 25 000 zlotých (4873 – 5802 eur) a 8 percent ešte vyšší. Až 23 percent považuje za primeraný plat premiéra najviac 10 000 zlotých (2320 eur).

Väčšina respondentov (58 percent) uviedla, že poslanci poľského parlamentu s platom 13 000 zlotých (3017 EUR) by nemali zarábať viac ako 10 000 zlotých (2320 EUR) a 43 percent sa domnieva, že poľskí ministri s platom 14 000 zlotých (3249 eur) by mali dostávať plat do 10 000 zlotých (2320 eur).

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 5. – 6. októbra na reprezentatívnej vzorke 1007 dospelých Poliakov.

(tasr)

  |  

Muž, ktorý vraj chcel útočiť na izraelské veľvyslanectvo, je už v rukách nemeckej polície

Nemecká polícia zadržala muža z Líbye, ktorý údajne plánoval strelnými zbraňami zaútočiť na izraelské veľvyslanectvo v Berlíne. Oznámila to v nedeľu nemecká prokuratúra.

Muža podozrivého z väzieb na teroristickú skupinu Islamský štát zadržali policajti v sobotu večer počas razie na predmestí Berlína.

Líbyjčan Omar A. sa má v nedeľu postaviť pred súd v meste Karlsruhe, ktorý rozhodne, či podozrivý zostane vo väzbe počas vyšetrovania.

Občan Líbye (28), ktorý v Nemecku žiadal o azyl, si pri plánovaní útoku vymieňal informácie s členom IS prostredníctvom internetovej komunikácie, informovala prokuratúra.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v nedeľu zdôraznila význam ochrany izraelských a židovských inštitúcií.

„Vzhľadom na vysokú hrozbu islamistického, antisemitského a protiizraelského násilia konáme s maximálnou ostražitosťou a pozornosťou," uviedla v reakcii na vyhlásenie prokuratúry.

(tasr)

  |  

Voliči v Moldavsku rozhodujú o novom prezidentovi a začlenení do Európskej únie

Moldavskí voliči v nedeľu v prezidentských voľbách rozhodujú o novej hlave štátu a v referende o začlenení krajiny do Európskej únie (EÚ). Volebné miestnosti sa uzavrú o 20.00 hodine.

Podľa predvolebných prieskumov je najsilnejšou kandidátkou súčasná prozápadná prezidentka Maia Sanduová. Jej podpora bola 36 percent, ale na zvolenie v prvom kole volieb potrebuje nadpolovičnú väčšina odovzdaných hlasov.

Ďalších desať prezidentských kandidátov má omnoho menšiu podporu. Prípadne druhé kolo sa uskutoční 3. novembra.

Sanduová presadzuje vstup krajiny do EÚ, ďalších päť prezidentských kandidátov vyzvalo svojich priaznivcov, aby hlasovali proti alebo referendum bojkotovali.

Podľa predvolebných prieskumov sa v referende chce 55 percent opýtaných vyjadriť za vstup do EÚ, 34,5 percenta uviedlo, že sú rozhodnutí pre "nie". EÚ začala s Kišiňovom rozhovory o členstve tento rok v júni.

Polícia počas predvolebnej kampane vykonala stovky zatknutí po objavení masívneho systému kupovania hlasov. Podľa jej zistení až štvrtina odovzdaných hlasovacích lístkov môže byť ovplyvnená ruskými peniazmi.

„Rusko tvrdo pracuje. Nikdy (predtým) nevložili toľko peňazí," povedal agentúre AFP rumunský historik Armand Gosu, ktorý sa špecializuje na Rusko a bývalý sovietsky priestor.

(tasr)

  |  

Izraelská armáda zaútočila na sídlo spravodajského veliteľstva Hizballáhu

Izraelská armáda oznámila, že v nedeľu zaútočila na sídlo spravodajského veliteľstva hnutia Hizballáh v libanonskej metropole Bejrút. Informuje o tom agentúra AFP.

Izraelské vzdušné sily (IAF) cielili útok aj na podzemné zariadenie na výrobu zbraní Hizballáhu, uviedla armáda vo vyhlásení.

Libanonské štátne médiá v nedeľu ráno informovali o dvoch izraelských útokoch na južné predmestie Bejrútu Dáhíja, ktoré je pevnosťou Hizballáhu. Izraelská armáda pred útokom vyzvala civilistov žijúcich v oblasti na okamžitú evakuáciu.

Izraelské sily tiež uviedli, že pri útokoch na juhu Libanonu zabili troch militantov hnutia Hizballáh.

(tasr)

  |  

Najpopulárnejšou sociálnou sieťou na Slovensku je Facebook

Najobľúbenejšou sociálnou sieťou na Slovensku je Facebook, ktorý vyskúšalo už 92 % používateľov internetu. Tesne druhý je YouTube s 91 % a na tretej priečke sa umiestnil Instagram so 65 %.

Vyplýva to z tohtoročných výsledkov prieskumu AMI Digital Index, na ktorom sa zúčastnili slovenskí používatelia internetu.

"Sociálnym sieťam na Slovensku už niekoľko rokov kraľujú Facebook a YouTube, s ktorými má používateľskú skúsenosť drvivá väčšina ľudí všetkých vekových skupín. V poslednom čase sa im však výrazne priblížil Instagram, obľúbený predovšetkým medzi mladšími používateľmi, a rastie aj TikTok, ktorý je doménou najmä takzvanej Generácie Z," uviedol riaditeľ spoločnosti AMI Digital Vladan Crha.

V pätici najväčších sociálnych sietí sa umiestnil aj Pinterest so 44 % a TikTok s 36 %. Práve TikTok je spolu s Instagramom najrýchlejšie rastúcou sociálnou sieťou. Obe platformy si podľa výsledkov prieskumu medziročne polepšili o štyri percentuálne body.

Prieskum ukázal, že až 95 % používateľov internetu navštevuje sociálne siete aspoň raz týždenne, každý deň ich používa už 87 %. Na prístup k sociálnym sieťam slovenskí používatelia čoraz častejšie využívajú mobilný telefón. Tento rok túto technológiu vždy alebo väčšinou preferovalo asi 87 % z nich.

(tasr)

  |  

Najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu má 75 rokov

Patrí medzi najpravicovejších a najkontroverznejších lídrov v histórii Izraela a v roku 1996 sa stal najmladším z dovtedajších predsedov vlády.

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov.

V roku 1967 sa vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.

Po vojenskej službe študoval v USA architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone. Na MIT získal tiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.

Po vypuknutí Jomkipurskej vojny sa začiatkom októbra 1973 vrátil do Izraela a bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.

Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti založil Benjamin Netanjahu na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu.

Od roku 1982 pôsobil dva roky na veľvyslanectve Izraela v Spojených štátoch. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.

Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu (Knesetu) za konzervatívnu stranu Likud. Vo vláde premiéra Jicchaka Šamira bol námestníkom ministra zahraničných vecí. V roku 1993 prevzal od Šamira funkciu predsedu strany Likud, ktorú zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.

Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal 46-ročný Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.

V rokoch 2002 - 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať vládnu koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Kabinet vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom.

Po predčasných parlamentných voľbách v apríli 2019 schválil Kneset koncom mája svoje rozpustenie. Stalo sa tak potom, keď sa Netanjahuovi nepodarilo vytvoriť koaličnú vládu. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa konalo päť parlamentných volieb. Dvanásťročné vládnutie Benjamina Netanjahua sa skončilo 13. júna 2021, keď poslanci parlamentu vyjadrili dôveru kabinetu Naftaliho Bennetta.

Na čelo vlády sa najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu, prezývaný Bibi, postavil opäť 29. decembra 2022 po predčasných, novembrových parlamentných voľbách. Spolu so svojimi spojencami vytvoril najpravicovejšiu vládu v dejinách krajiny.

Od 7. októbra 2023, po rozsiahlom útoku militantného hnutia Hamas na Izrael, čelí Netanjahu a jeho kabinet najväčšej výzve. Izraelská vláda vyhlásila výnimočný stav a začala sa vojna s islamistickým hnutím Hamas a proiránskym libanonským ozbrojeným hnutím Hizballáh. Počas rok trvajúceho ozbrojeného konfliktu prišlo v Pásme Gazy o život takmer 42.000 ľudí.

S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.

(tasr)