Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda sa musí venovať cenám potravín aj energií pre budúci rok, hovorí Fico

Ceny potravín sú témou, ktorej sa musí venovať aj predseda vlády. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).

Premiér hovorí, že spolu s poľnohospodármi, potravinármi a obchodníkmi je potrebné nájsť spôsob, aby sa v nich od budúceho roka prejavilo zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny z 10 % na 5 %.

Doterajšie rokovania so zainteresovanými stranami boli podľa neho konštruktívne a budú ešte ďalšie. Zatiaľ je snahou dohodnúť sa. Ak by však k dohode nedošlo, štát má pomerne veľa nástrojov, ktoré môže použiť, zdôraznil Fico.

„Dnes už na rozdiel od minulosti štát disponuje informáciami. Vieme, aké sú vstupy poľnohospodárov, za čo ten produkt predávajú do obchodného reťazca a vieme, koľko ten produkt stojí na pulte. Potom môže prísť nejaké rozhodnutie," upozornil s tým, že si váži diskusiu a preto zatiaľ o možných ďalších krokoch vlády nechce hovoriť.

„Ale odmietam odpoveď, že zníženie DPH z 10 % na 5 % pri vybranom okruhu základných potravín bolo o ničom. Potom sme to nemuseli robiť. My sme to robili preto, lebo chceme, aby sa tá cena aspoň trochu zastabilizovala v okruhu potravín, ktorý je pre ľudí dôležitý," vysvetlil premiér.

Dôležitou témou pre budúci rok sú podľa neho aj ceny energií, ktorých vývoj chce vláda tiež postrážiť. "Čakáme na cenové výmery. Vedieme veľmi tvrdé rokovania na všetkých úrovniach. Domnievam sa, že by bolo veľmi nesprávne sa na to len tak pozerať a nerobiť nič," podčiarkol Fico. Koľko by pomoc s cenami energií mohla stáť, zatiaľ bližšie neuviedol. "Sú rôzne varianty, tých parametrov, ktoré musíme pozerať, je pomerne veľa," doplnil.

Opätovne zdôraznil, že na potrebe ozdravenia verejných financií sa všetci zhodujú, nie však na jej konkrétnej podobe. "Nepočuli sme od nikoho inú štruktúru konsolidácie, ktorú musíme urobiť. My sme si tú štruktúru nastavili a za touto štruktúrou si stojíme," dodal premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Mzdy politikov sú podľa väčšiny Poliakov príliš vysoké

Väčšina Poliakov sa domnieva, že poľskí ústavní činitelia zarábajú príliš veľa. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil denník Super Express počas rokovania parlamentu o zákone o budúcoročnom rozpočte.

Podľa návrhu sa má plat prezidenta, premiéra, poslancov parlamentu a senátorov zvýšiť o 4,1 percenta.

Prieskum agentúry Pollster ukázal, že 14 percent opýtaných súhlasí, aby súčasný plat prezidenta 25 500 zlotých (5918 eur) bol vyšší, 23 percent ho považuje za primeraný. Zároveň 23 percent súhlasí, aby sa prezidentský plat pohyboval medzi 21 000 – 25 000 zlotými (4873 – 5802 eur), 21 percent v rozmedzí 16 000 – 20 000 zlotých (3713 – 4671 eur), 17 percent pod 5000 zlotých (3481 eur) a 18 percent uviedlo prezidentskú mzdu pod 10 000 zlotých (2320 eur).

Súčasný plat premiéra by sa mal zvýšiť podľa 25 percent opýtaných, 17 percent považuje za vhodný plat medzi 21 000 – 25 000 zlotých (4873 – 5802 eur) a 8 percent ešte vyšší. Až 23 percent považuje za primeraný plat premiéra najviac 10 000 zlotých (2320 eur).

Väčšina respondentov (58 percent) uviedla, že poslanci poľského parlamentu s platom 13 000 zlotých (3017 EUR) by nemali zarábať viac ako 10 000 zlotých (2320 EUR) a 43 percent sa domnieva, že poľskí ministri s platom 14 000 zlotých (3249 eur) by mali dostávať plat do 10 000 zlotých (2320 eur).

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 5. – 6. októbra na reprezentatívnej vzorke 1007 dospelých Poliakov.

(tasr)

Minúta  |  

Muž, ktorý vraj chcel útočiť na izraelské veľvyslanectvo, je už v rukách nemeckej polície

Nemecká polícia zadržala muža z Líbye, ktorý údajne plánoval strelnými zbraňami zaútočiť na izraelské veľvyslanectvo v Berlíne. Oznámila to v nedeľu nemecká prokuratúra.

Muža podozrivého z väzieb na teroristickú skupinu Islamský štát zadržali policajti v sobotu večer počas razie na predmestí Berlína.

Líbyjčan Omar A. sa má v nedeľu postaviť pred súd v meste Karlsruhe, ktorý rozhodne, či podozrivý zostane vo väzbe počas vyšetrovania.

Občan Líbye (28), ktorý v Nemecku žiadal o azyl, si pri plánovaní útoku vymieňal informácie s členom IS prostredníctvom internetovej komunikácie, informovala prokuratúra.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v nedeľu zdôraznila význam ochrany izraelských a židovských inštitúcií.

„Vzhľadom na vysokú hrozbu islamistického, antisemitského a protiizraelského násilia konáme s maximálnou ostražitosťou a pozornosťou," uviedla v reakcii na vyhlásenie prokuratúry.

(tasr)

Minúta  |  

Voliči v Moldavsku rozhodujú o novom prezidentovi a začlenení do Európskej únie

Moldavskí voliči v nedeľu v prezidentských voľbách rozhodujú o novej hlave štátu a v referende o začlenení krajiny do Európskej únie (EÚ). Volebné miestnosti sa uzavrú o 20.00 hodine.

Podľa predvolebných prieskumov je najsilnejšou kandidátkou súčasná prozápadná prezidentka Maia Sanduová. Jej podpora bola 36 percent, ale na zvolenie v prvom kole volieb potrebuje nadpolovičnú väčšina odovzdaných hlasov.

Ďalších desať prezidentských kandidátov má omnoho menšiu podporu. Prípadne druhé kolo sa uskutoční 3. novembra.

Sanduová presadzuje vstup krajiny do EÚ, ďalších päť prezidentských kandidátov vyzvalo svojich priaznivcov, aby hlasovali proti alebo referendum bojkotovali.

Podľa predvolebných prieskumov sa v referende chce 55 percent opýtaných vyjadriť za vstup do EÚ, 34,5 percenta uviedlo, že sú rozhodnutí pre "nie". EÚ začala s Kišiňovom rozhovory o členstve tento rok v júni.

Polícia počas predvolebnej kampane vykonala stovky zatknutí po objavení masívneho systému kupovania hlasov. Podľa jej zistení až štvrtina odovzdaných hlasovacích lístkov môže byť ovplyvnená ruskými peniazmi.

„Rusko tvrdo pracuje. Nikdy (predtým) nevložili toľko peňazí," povedal agentúre AFP rumunský historik Armand Gosu, ktorý sa špecializuje na Rusko a bývalý sovietsky priestor.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda zaútočila na sídlo spravodajského veliteľstva Hizballáhu

Izraelská armáda oznámila, že v nedeľu zaútočila na sídlo spravodajského veliteľstva hnutia Hizballáh v libanonskej metropole Bejrút. Informuje o tom agentúra AFP.

Izraelské vzdušné sily (IAF) cielili útok aj na podzemné zariadenie na výrobu zbraní Hizballáhu, uviedla armáda vo vyhlásení.

Libanonské štátne médiá v nedeľu ráno informovali o dvoch izraelských útokoch na južné predmestie Bejrútu Dáhíja, ktoré je pevnosťou Hizballáhu. Izraelská armáda pred útokom vyzvala civilistov žijúcich v oblasti na okamžitú evakuáciu.

Izraelské sily tiež uviedli, že pri útokoch na juhu Libanonu zabili troch militantov hnutia Hizballáh.

(tasr)

Minúta  |  

Najpopulárnejšou sociálnou sieťou na Slovensku je Facebook

Najobľúbenejšou sociálnou sieťou na Slovensku je Facebook, ktorý vyskúšalo už 92 % používateľov internetu. Tesne druhý je YouTube s 91 % a na tretej priečke sa umiestnil Instagram so 65 %.

Vyplýva to z tohtoročných výsledkov prieskumu AMI Digital Index, na ktorom sa zúčastnili slovenskí používatelia internetu.

"Sociálnym sieťam na Slovensku už niekoľko rokov kraľujú Facebook a YouTube, s ktorými má používateľskú skúsenosť drvivá väčšina ľudí všetkých vekových skupín. V poslednom čase sa im však výrazne priblížil Instagram, obľúbený predovšetkým medzi mladšími používateľmi, a rastie aj TikTok, ktorý je doménou najmä takzvanej Generácie Z," uviedol riaditeľ spoločnosti AMI Digital Vladan Crha.

V pätici najväčších sociálnych sietí sa umiestnil aj Pinterest so 44 % a TikTok s 36 %. Práve TikTok je spolu s Instagramom najrýchlejšie rastúcou sociálnou sieťou. Obe platformy si podľa výsledkov prieskumu medziročne polepšili o štyri percentuálne body.

Prieskum ukázal, že až 95 % používateľov internetu navštevuje sociálne siete aspoň raz týždenne, každý deň ich používa už 87 %. Na prístup k sociálnym sieťam slovenskí používatelia čoraz častejšie využívajú mobilný telefón. Tento rok túto technológiu vždy alebo väčšinou preferovalo asi 87 % z nich.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.