Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hurikán Oscar zasiahol bahamský ostrov Inagua a smeruje k pobrežiu Kuby

V nedeľu zasiahol hurikán Oscar bahamský ostrov Inagua a smeruje k východnému pobrežiu Kuby. Oznámilo to americké Národné centrum pre hurikány (NHC), informuje Reuters.

Hurikán sa nachádza približne 240 kilometrov východne od Guantánama na Kube, vietor dosahuje maximálne 130 kilometrov za hodinu, informovalo NHC.

Dodalo, že Oscar by mal podľa predpovedí nad územím Kuby zoslabnúť na tropickú búrku.

Hurikán sa blíži ku Kube v čase, keď sa tamojšie úrady snažia obnoviť dodávky elektriny po rozsiahlom výpadku, ktorý v piatok spôsobila porucha v jednej z najväčších elektrární v krajine, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Kotlár nech dá nabok filozofie o očkovaní. V jeho správe nie je všetko, čo treba

Premiér Robert Fico sa má v nasledujúcom týždni stretnúť so splnomocnencom vlády pre prešetrenie pandémie. Uviedol to sám v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.

Od Kotlára chce, aby nechal chvíľu "na bok" filozofie o očkovaní. Žiadať bude od neho, aby sa sústredil na "hlúpe" nákupy zdravotníckych pomôcok či vakcín. "Splnomocnenec predložil správu, v ktorej zatiaľ nevidím všetko, čo by som tam chcel vidieť," povedal.

Chce, aby Kotlár zistil od Najvyššieho kontrolného úradu SR a ďalších inštitúcií informácie o tom, kto prevádzkoval mobilné odberné miesta, alebo kto nakupoval množstvo vakcín v roku 2022, keď vtedy podľa premiéra neboli potrebné.

Krvou podpísaná dohoda o šéfovi parlamentu

"Hlavným ukazovateľom fungovania vládnej koalície je schopnosť prijímať rozhodujúce opatrenia," ozrejmil Fico s tým, že všetko vo vláde aj v parlamente sa darí schvaľovať. "Momentálne platí, že Národnú radu bude riadiť Peter Žiga," odpovedal na otázku, či bude novým predsedom parlamentu šéf Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok.

Poslancom Smeru odporučí nezúčastniť sa na žiadnej voľbe predsedu parlamentu, pokiaľ nebude "krvou podpísaná dohoda". Ak sa dohodne Hlas s SNS, Smer rád podporí Šutaja Eštoka na tomto poste. Nemyslí si však, že voľba bude v krátkom čase, keďže nie je v koalícii dohoda. "To si naozaj nemyslím," odpovedal na otázku, či bude voľba ešte do konca roka.

Odmieta, že zníženie DPH na potraviny je o ničom

Ceny potravín sú podľa Fica témou, ktorej sa musí venovať aj predseda vlády. Spolu s poľnohospodármi, potravinármi a obchodníkmi je podľa jeho mienky potrebné nájsť spôsob, aby sa v nich od budúceho roka prejavilo zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny z 10 percent na 5 percent.

Doterajšie rokovania so zainteresovanými stranami boli podľa neho konštruktívne a budú ešte ďalšie. Zatiaľ je snahou dohodnúť sa. Ak by však k dohode nedošlo, štát má pomerne veľa nástrojov, ktoré môže použiť, zdôraznil Fico.

"Dnes už na rozdiel od minulosti štát disponuje informáciami. Vieme, aké sú vstupy poľnohospodárov, za čo ten produkt predávajú do obchodného reťazca a vieme, koľko ten produkt stojí na pulte. Potom môže prísť nejaké rozhodnutie," upozornil s tým, že si váži diskusiu a preto zatiaľ o možných ďalších krokoch vlády nechce hovoriť.

"Ale odmietam odpoveď, že zníženie DPH z 10 percent na 5 percent pri vybranom okruhu základných potravín bolo o ničom. Potom sme to nemuseli robiť. My sme to robili preto, lebo chceme, aby sa tá cena aspoň trochu zastabilizovala v okruhu potravín, ktorý je pre ľudí dôležitý," vysvetlil premiér.

Tvrdé rokovania o cenách energií

Dôležitou témou pre budúci rok sú podľa neho aj ceny energií, ktorých vývoj chce vláda tiež postrážiť. "Čakáme na cenové výmery. Vedieme veľmi tvrdé rokovania na všetkých úrovniach. Domnievam sa, že by bolo veľmi nesprávne sa na to len tak pozerať a nerobiť nič," podčiarkol Fico. Koľko by pomoc s cenami energií mohla stáť, zatiaľ bližšie neuviedol. "Sú rôzne varianty, tých parametrov, ktoré musíme pozerať, je pomerne veľa," doplnil.

Opätovne zdôraznil, že na potrebe ozdravenia verejných financií sa všetci zhodujú, nie však na jej konkrétnej podobe. "Nepočuli sme od nikoho inú štruktúru konsolidácie, ktorú musíme urobiť. My sme si tú štruktúru nastavili a za touto štruktúrou si stojíme," dodal premiér.

Problém financovania samospráv

Na budúci rok očakáva Fico od Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) návrh reformy, ktorá by vyriešila "večný" problém malých obcí. Nechce však vziať obciam právo na vlastnú reprezentáciu. Zároveň zdôraznil, že nechce škrtať rozpočet pre zdravotníctvo, no očakáva od ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) opatrenia.

Premiér zopakoval, že ZMOS-u pomohla vláda 50 miliónmi eur, ale očakáva od združenia myšlienku na reformu, ktorá by spájala malé obce. "Nehovorím, že chceme zobrať právo obci mať vlastného starostu alebo mať nejakú reprezentáciu, ale nemôžeme pravdepodobne udržať v tejto kvalite 2700 samospráv, kde máme starostu, obecný úrad, zastupiteľstvo," povedal.

Vláda nechce brať samosprávam peniaze. Majú zvážiť sústreďovanie činností. Pripomenul projekt tzv. spoločných úradovní. "Bude jedna úradovňa, ktorá bude pokrývať potreby viacerých obcí," povedal s tým, že jeden účtovník by mohol pracovať pre viaceré obce. Na tento projekt sa dajú podľa neho získať európske peniaze.

Ministerstvo zdravotníctva je pod plnou politickou podporou Hlasu-SD, zdôraznil premiér. Za dôležité považuje ustrážiť stredný zdravotný personál. Predpokladá, že pri ňom sa zvýšia platy tak, ako sa pôvodne navrhovalo. "Všade inde sa musia hľadať kompromisy," dodal. Verí, že minister dotiahne rokovanie o financiách do konca.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež kanonizoval 14 nových svätých

Pápež František v nedeľu vyhlásil za svätých 14 jednotlivcov vrátane "mučeníkov z Damasku". Informuje o tom agentúra AFP.

František predsedal obradu svätorečenia na vatikánskom Námestí svätého Petra za prítomnosti tisícov veriacich z celého sveta.

„Zapisujeme ich medzi svätých a vyhlasujeme, že ich ako takých má uctievať celá Cirkev," vyhlásil pápež po prečítaní každého mena.

V skupine nových svätých je 11 "mučeníkov z Damasku", ktorí odmietli vzdať sa viery a prestúpiť na islam.

Osem františkánov a troch maronitských laikov zavraždili drúzski ozbrojenci v júli 1860, keď vtrhli do kláštora v kresťanskej štvrti Bab-Touma v starom meste Damasku. Vtedy bola Sýria pod osmanskou nadvládou.

V roku 1926 ich vyhlásil za blahoslavených pápež Pius XI. Kresťanská populácia Damasku sa dnes podľa Vatikánu zmenšila na asi dve percentá.

Ďalší traja svätí sú zakladateľ Misionárského inštitútu Consolata Giuseppe Allamano a dve zakladateľky rehoľných kongregácií: Marie-Léonie Paradisová z Kanady a Elena Guerrová z Talianska.

V máji pápež František oznámil, že kanonizuje aj talianskeho tínedžera Carlosa Acutisa. Neoficiálne bol známy pod prezývkou "Boží influencer" pre svoju úlohu pri evanjelizácii prostredníctvom internetu. V roku 2006 zomrel na leukémiu.

Pre vyhlásenie za svätého vyžaduje katolícka cirkev splnenie troch podmienok - najdôležitejšou je, že vykonal aspoň dva zázraky, musí byť mŕtvy najmenej päť rokov a viedol príkladný kresťanský život.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda sa musí venovať cenám potravín aj energií pre budúci rok, hovorí Fico

Ceny potravín sú témou, ktorej sa musí venovať aj predseda vlády. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).

Premiér hovorí, že spolu s poľnohospodármi, potravinármi a obchodníkmi je potrebné nájsť spôsob, aby sa v nich od budúceho roka prejavilo zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny z 10 % na 5 %.

Doterajšie rokovania so zainteresovanými stranami boli podľa neho konštruktívne a budú ešte ďalšie. Zatiaľ je snahou dohodnúť sa. Ak by však k dohode nedošlo, štát má pomerne veľa nástrojov, ktoré môže použiť, zdôraznil Fico.

„Dnes už na rozdiel od minulosti štát disponuje informáciami. Vieme, aké sú vstupy poľnohospodárov, za čo ten produkt predávajú do obchodného reťazca a vieme, koľko ten produkt stojí na pulte. Potom môže prísť nejaké rozhodnutie," upozornil s tým, že si váži diskusiu a preto zatiaľ o možných ďalších krokoch vlády nechce hovoriť.

„Ale odmietam odpoveď, že zníženie DPH z 10 % na 5 % pri vybranom okruhu základných potravín bolo o ničom. Potom sme to nemuseli robiť. My sme to robili preto, lebo chceme, aby sa tá cena aspoň trochu zastabilizovala v okruhu potravín, ktorý je pre ľudí dôležitý," vysvetlil premiér.

Dôležitou témou pre budúci rok sú podľa neho aj ceny energií, ktorých vývoj chce vláda tiež postrážiť. "Čakáme na cenové výmery. Vedieme veľmi tvrdé rokovania na všetkých úrovniach. Domnievam sa, že by bolo veľmi nesprávne sa na to len tak pozerať a nerobiť nič," podčiarkol Fico. Koľko by pomoc s cenami energií mohla stáť, zatiaľ bližšie neuviedol. "Sú rôzne varianty, tých parametrov, ktoré musíme pozerať, je pomerne veľa," doplnil.

Opätovne zdôraznil, že na potrebe ozdravenia verejných financií sa všetci zhodujú, nie však na jej konkrétnej podobe. "Nepočuli sme od nikoho inú štruktúru konsolidácie, ktorú musíme urobiť. My sme si tú štruktúru nastavili a za touto štruktúrou si stojíme," dodal premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Mzdy politikov sú podľa väčšiny Poliakov príliš vysoké

Väčšina Poliakov sa domnieva, že poľskí ústavní činitelia zarábajú príliš veľa. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil denník Super Express počas rokovania parlamentu o zákone o budúcoročnom rozpočte.

Podľa návrhu sa má plat prezidenta, premiéra, poslancov parlamentu a senátorov zvýšiť o 4,1 percenta.

Prieskum agentúry Pollster ukázal, že 14 percent opýtaných súhlasí, aby súčasný plat prezidenta 25 500 zlotých (5918 eur) bol vyšší, 23 percent ho považuje za primeraný. Zároveň 23 percent súhlasí, aby sa prezidentský plat pohyboval medzi 21 000 – 25 000 zlotými (4873 – 5802 eur), 21 percent v rozmedzí 16 000 – 20 000 zlotých (3713 – 4671 eur), 17 percent pod 5000 zlotých (3481 eur) a 18 percent uviedlo prezidentskú mzdu pod 10 000 zlotých (2320 eur).

Súčasný plat premiéra by sa mal zvýšiť podľa 25 percent opýtaných, 17 percent považuje za vhodný plat medzi 21 000 – 25 000 zlotých (4873 – 5802 eur) a 8 percent ešte vyšší. Až 23 percent považuje za primeraný plat premiéra najviac 10 000 zlotých (2320 eur).

Väčšina respondentov (58 percent) uviedla, že poslanci poľského parlamentu s platom 13 000 zlotých (3017 EUR) by nemali zarábať viac ako 10 000 zlotých (2320 EUR) a 43 percent sa domnieva, že poľskí ministri s platom 14 000 zlotých (3249 eur) by mali dostávať plat do 10 000 zlotých (2320 eur).

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 5. – 6. októbra na reprezentatívnej vzorke 1007 dospelých Poliakov.

(tasr)

Minúta  |  

Muž, ktorý vraj chcel útočiť na izraelské veľvyslanectvo, je už v rukách nemeckej polície

Nemecká polícia zadržala muža z Líbye, ktorý údajne plánoval strelnými zbraňami zaútočiť na izraelské veľvyslanectvo v Berlíne. Oznámila to v nedeľu nemecká prokuratúra.

Muža podozrivého z väzieb na teroristickú skupinu Islamský štát zadržali policajti v sobotu večer počas razie na predmestí Berlína.

Líbyjčan Omar A. sa má v nedeľu postaviť pred súd v meste Karlsruhe, ktorý rozhodne, či podozrivý zostane vo väzbe počas vyšetrovania.

Občan Líbye (28), ktorý v Nemecku žiadal o azyl, si pri plánovaní útoku vymieňal informácie s členom IS prostredníctvom internetovej komunikácie, informovala prokuratúra.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v nedeľu zdôraznila význam ochrany izraelských a židovských inštitúcií.

„Vzhľadom na vysokú hrozbu islamistického, antisemitského a protiizraelského násilia konáme s maximálnou ostražitosťou a pozornosťou," uviedla v reakcii na vyhlásenie prokuratúry.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.