Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Juhokórejský minister obrany uviedol, že vojaci KĽDR Rusku poslúžia ako potrava pre kanóny

Severokórejského vodcu Kim Čong-una obvinil, že predal svoju armádu do "nelegálnej a agresívnej vojny".

Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun vo štvrtok označil severokórejské jednotky vyslané do Ruska na podporu jeho vojenského ťaženia na Ukrajine za žoldnierov, ktorí poslúžia ako potrava pre kanóny.

Severokórejského vodcu Kim Čong-una obvinil, že predal svoju armádu do "nelegálnej a agresívnej vojny".

"Pokiaľ sú vojaci vyslaní do zahraničia, zvyčajne si zachovávajú veliteľskú štruktúru svojej krajiny a hrdo vykonávajú činnosti vo vojenskej uniforme, so svojimi znakmi a vlajkou," vyhlásil Kim. "Severná Kórea sa maskuje ruskou uniformou a koná pod ruským vojenským velením bez akejkoľvek operačnej právomoci," vyhlásil.

Kim to uviedol v juhokórejskom parlamente iba deň po tom, ako kórejská spravodajská služba informovala poslancov o tom, že približne 3-tisíc severokórejských vojakov bolo pravdepodobne vyslaných do Ruska na podporu vojny proti Ukrajine. Podobné informácie zverejnili aj USA, ktoré uviedli, že 3-tisíc severokórejských vojakov v Rusku podstupuje tréning.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Kyjev má informácie o príprave dvoch jednotiek pozostávajúcich možno až z 12-tisíc severokórejských vojakov, ktoré majú bojovať po boku ruských síl. Zároveň vyzval svojich spojencov, aby sa neschovávali a reagovali na dôkazy o zapojení severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine.

Kremeľ označil tvrdenia o plánovanom nasadení severokórejských vojakov do bojov na Ukrajine za "falošné informácie".

(tasr)

Minúta  |  

Sýrskou metropolou Damask otriasla explózia, z útoku obviňujú Izrael

Pri útoku v hlavnom meste a na vojenské zariadenie pri meste Homs zomrel jeden vojak a sedem ľudí sa zranilo.

O nočnom incidente informovalo sýrske ministerstvo obrany a sýrska štátna televízia, ktorá uviedla, že išlo o dôsledok "izraelskej agresie".

Podľa tlačovej agentúry SANA, Izrael zaútočil na obytnú budovu v jednej z centrálnych štvrtí Damasku. Sýrske ministerstvo obrany uviedlo, že k došlo aj k materiálnym škodám, avšak neposkytlo bližšie podrobnosti. O obetiach na životoch informovalo aj Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).

Reuters pripomína, že Izrael zvyčajne nekomentuje správy o svojich útokoch v Sýrii.

Izrael zrejme na Damask útočil aj v pondelok. Pri útoku riadenou strelou na auto vtedy zahynulo viacero ľudí vrátane šéfa jednotky finančných prevodov libanonského hnutia Hizballáh.

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko v novembri zavedie hraničné kontroly, aby obmedzilo migráciu

Ide o súčasť balíka opatrení na potlačenie migrácie, ktorý predložila vláda vedená protimigračnou Stranou slobody Geerta Wildersa.

Holandsko koncom novembra zavedie hraničné kontroly ako súčasť súboru opatrení zameraných na obmedzenie prisťahovalectva. Podľa agentúry Reuters o tom v stredu s odvolaním sa na vládne zdroje informovala holandská televízia RTL.

Holandsko tak nasleduje príklad susedného Nemecka, ktoré kontroly na svojich pozemných hraniciach spustilo už v septembri. Rovnaké opatrenie zavedie od 1. novembra na šesť mesiacov aj Francúzsko.

Hraničné kontroly sú súčasťou balíka opatrení na potlačenie migrácie, ktorý predložila vláda vedená protimigračnou Stranou slobody (PVV) Geerta Wildersa.

Opatrenia zahŕňajú aj obmedzenie platnosti povolení na pobyt na maximálne tri roky a obmedzenie možností pre žiadateľov o azyl, ktorí prišli za svojimi rodinnými príslušníkmi.

Tieto návrhy boli súčasťou dohody, ku ktorej dospeli v júli štyri koaličné strany. Dosiahnutie kompromisu im však zabralo niekoľko mesiacov, pretože Wilders trval na vyhlásení národnej azylovej krízy, ktorá by vláde umožnila obísť parlament.

Proti takémuto kroku sa však postavili nielen opozičné strany, ale aj jeden z koaličných partnerov PVV, ktorí spochybňovali jeho ústavnosť.

Nový kompromisný súbor opatrení bude predložený na hlasovanie v dolnej komore parlamentu, kde má vláda väčšinu, ako aj v hornej, kde pravdepodobne získa dostatočnú podporu aj mimo koalície.

Počet žiadateľov o azyl zostáva v Holandsku stabilný na úrovni približne 40-tisíc ročne. Krajina má však už dlhodobo veľké problémy s ich ubytovaním, ktoré podľa odborníkov okrem iného spôsobili úsporné opatrenia a všeobecný nedostatok bytov.

(tasr)

Minúta  |  

Harrisová: Áno, myslím si, že Trump je fašista

Viceprezidentka to uviedla vo štvrtok v noci v odpovedi na otázku moderátora stanice CNN.

Na otázku, či si myslí, že republikánsky kandidát Trump je fašista, Harrisová odpovedala: "Áno, myslím si to. A tiež si myslím, že by sme mali dôverovať ľuďom, ktorí ho v tejto veci poznajú najlepšie."

Odkazovala pritom na slová bývalého šéfa Trumpovej prezidentskej kancelárie Johna Kellyho, ktorý zverejnil informácie o obdive exprezidenta voči nacistickému diktátorovi a jeho armáde.

Kelly uviedol, že Trump spadá pod definíciu "fašistu". Trump údajne poznamenal, že "Hitler urobil viacero dobrých vecí" a že namiesto americkej armády chce lojálnych "generálov, akých mal Hitler".

Harrisová v stredu tieto výroky označila za "neuveriteľne nebezpečné" a na margo Trumpa uviedla, že je "čoraz menej príčetný."

(tasr)

Minúta  |  

USA sú znepokojené útokmi na libanonské ozbrojené sily, povedal Austin Galantovi

Libanonská armáda v nedeľu oznámila, že traja jej vojaci zahynuli na juhu krajiny pri izraelskom útoku, ktorý zasiahol ich vozidlo.

Americký minister obrany Lloyd Austin v stredu svojmu izraelskému rezortnému kolegovi Joavovi Galantovi oznámil, že Washington má vážne obavy zo správ o izraelských úderoch proti libanonským ozbrojeným silám. V noci na štvrtok to uviedol Pentagón.

Austin vyzval Galanta, aby zabezpečil bezpečnosť libanonských ozbrojených síl a mierovej misie OSN v Libanone (UNIFIL).

Minister obrany USA taktiež privítal prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy cez hraničný priechod Erez a vyzval izraelskú vládu, aby podnikla všetky potrebné kroky na riešenie náročnej humanitárnej situácie v Gaze.

Podobne ako minister zahraničných vecí USA Antony Blinken vyzval Izrael na využitie smrti vodcu militantného hnutia Hamas Jahju Sinwára na prepustenie rukojemníkov a uzavretie prímeria.

Libanonská armáda v nedeľu oznámila, že traja jej vojaci zahynuli na juhu krajiny pri izraelskom útoku, ktorý zasiahol ich vozidlo. Izrael sa za smrť libanonských vojakov ospravedlnil a vyhlásil, že nevedie operácie proti libanonským ozbrojeným silám.

Libanonská armáda je v krajine rešpektovanou inštitúciou, ktorá však nie je dostatočne silná na to, aby sa dokázala presadiť voči Hizballáhu alebo ubrániť krajinu pred izraelskými vojenskými operáciami. V konflikte medzi Izraelom a Hizballáhom sa preto drží bokom, vysvetľuje agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj sa poďakoval za pôžičku od G7. Peniaze chce už tento rok

Ukrajinský prezident predniesol prejav v tričku s nápisom "urobme Rusko opäť malým".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu večer poďakoval západným spojencom za najnovšiu pomoc. Pôžička vo výške 50 miliárd dolárov od skupiny G7 podľa neho pomôže Ukrajine v jej obrane a odolnosti. Zelenskyj to uviedol vo videoprejave zverejnenom na sociálnych sieťach.

Zelenskyj vyhlásil, že pomoc musí byť vyplatená ešte tento rok, aby sa čo najviac pomohlo Ukrajine, ktorá už takmer 1000 dní odoláva ruskej invázii.

Ukrajinský prezident predniesol prejav v tričku s nápisom "urobme Rusko opäť malým". Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová zverejnila jeho fotografiu na Telegrame a Zelenského označila za "úplného idiota".

Lídri krajín G7 sa začiatkom roka dohodli, že poskytnú Ukrajine veľkú pôžičku určenú na pomoc v boji proti ruskej invázii. USA plánujú poskytnúť 20 miliárd dolárov. Ďalších 30 miliárd ponúknu Európska únia, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a ďalší.

Skupina už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách Európskej únie. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.