Preskočiť na obsah
Minúta  |  

České aerolínie po 101 rokoch skončia, v Prahe pristane ich posledný let

Spoločnosť, ktorá pôvodne vznikla ako Československé štátne aerolínie, skončí po 101 rokoch a stane sa len značkou v portfóliu spoločnosti Smartwings.

Večer 26. októbra pristane na Letisku Václava Havla v Prahe posledný komerčný let Českých aerolínií (ČSA). Lietadlo by malo vyraziť z Paríža o 20.15 h s očakávaným pristátím v pražskej Ruzyni o 21.55 h.

Podľa šéfredaktora servera zdopravy.cz Jana Sůru bol dlho vypredaný a zaplnili ho predovšetkým fanúšikovia a leteckí nadšenci. Hoci značku ČSA bude aj naďalej možné vidieť na niekoľkých lietadlách, jej lety bude od 27. októbra zaisťovať výhradne Smartwings. Dôvodom tohto kroku je podľa predsedu predstavenstva tejto spoločnosti Jiřího Jurána „zefektívnenie prevádzky skupiny".

„Je potrebné neustále optimalizovať náklady na prevádzku spoločností v rámci skupiny, zjednodušovať procesy a diverzifikovať riziká. Ide o kroky, ktoré budú mať na prevádzku skupiny pozitívny vplyv," uviedol Jurán.

Podľa šéfredaktora Sůru sa menší hráči, akými boli práve ČSA či maďarské aerolinky Malév, ktoré zanikli v roku 2012, v súčasnosti na trhu neudržia. Ako podotkol server Aktuálne.cz, úplne opačne je na tom poľská letecká spoločnosť LOT, ktorá plánuje expanziu. Už teraz lieta aj do veľmi vzdialených destinácií ako New York, Los Angeles či Tokio.

Prvý let spoločnosti s pôvodným názvom Československé štátne aerolínie sa uskutočnil 28. októbra 1923, teda pred 101 rokmi. Lietadlo vtedy len symbolicky obkrúžilo okolo pražského letiska. Až nasledujúci deň sa uskutočnil prvý diaľkový let z Prahy do Bratislavy, ktorý vtedy trval približne tri hodiny. V nasledujúcom roku trasu predĺžili do Košíc. Prvá zahraničná letecká linka ČSA bola spustená v roku 1930 do Záhrebu.

ČSA patrili medzi päť najstarších leteckých spoločností na svete a boli tiež zakladajúcim členom Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA). Ekonomické problémy spoločnosti začali už v 90. rokoch. Podľa Českého rozhlasu jej séria manažérskych chýb spôsobila výrazné straty, ktoré sa potom kompenzovali predajom majetku.

Ďalšie ťažkosti jej priniesla ekonomická kríza, vzostup nízkonákladových aeroliniek a tiež následky opatrení súvisiacich s COVID-19. V roku 2020 utlmila svoju činnosť a nasledujúci rok sa dostala do úpadku.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podľa ISW zveličuje úspechy Rusov v Kurskej oblasti a preháňa o ukrajinských stratách

Situácia v ruskom regióne, na ktorý zaútočili ukrajinské ozbrojené sily, je podľa analytikov iná ako tvrdí ruský prezident.

Analytici z Inštitútu pre štúdium (ISW) vojny sa podľa Ukrajinskej Pravdy domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin zámerne zveličuje postup ruských jednotiek v Kurskej oblasti ako i straty Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU), aby tak ospravedlnil neschopnosť svojej armády obsadiť oblasť.

Zámerom Putina je zrejme uistiť domáce obyvateľstvo o schopnosti Ozbrojených síl Ruskej Federácie (VS RF) čeliť ukrajinského útoku priamo na území Ruska.

Skreslené informácie sa týkajú napríklad dĺžky frontovej hranice v danej oblasti či bojových úspechov ruskej armády. Ide konkrétne napríklad o údajné obkľúčenie ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti, ktoré je podľa vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského dezinformáciou.

(bra)

Minúta  |  

V Poľsku zadržali odosielateľov výbušných balíčkov

Poľské bezpečnostné zložky zadržali skupinu štyroch ľudí, ktorých obvinili z odosielania zápalných zariadení a výbušnín leteckou dopravou v mene cudzích spravodajských služieb. Informovala o tom v piatok agentúra DPA.

Podľa vyšetrovateľov skupina údajne posielala balíky so skrytými výbušninami a inými nebezpečnými látkami prostredníctvom kuriérskych služieb do iných krajín EÚ a Spojeného kráľovstva.

Zároveň mala v pláne posielať takéto zásielky aj do Kanady. Balíky boli zostrojené tak, aby počas prepravy vybuchli alebo sa vznietili. Vyšetrovatelia zatiaľ nemajú informácie o tom, či niektorý z balíkov vybuchol.

Po ďalších dvoch podozrivých v prípade sa pátra na medzinárodnej úrovni, uviedla prokuratúra pre poľskú tlačovú agentúru PAP.

Zadržanie tejto skupiny v Poľsku prišlo po tom, čo nemecké spravodajské služby minulý týždeň varovali, že incident s obdobným balíkom v júli mohol spôsobiť haváriu lietadla.

V logistickom stredisku spoločnosti DHL v nemeckom Lipsku sa údajne vznietila zásielka odoslaná z pobaltských štátov. Úrady nevylúčili možnosť, že išlo o ruskú sabotáž.

Podľa šéfa úradu vnútroštátneho spravodajstva (BfV) Thomasa Haldenwanga len šťastná náhoda zabránila tomu, aby balík vybuchol na palube lietadla.

Poľsko začiatkom tohto týždňa zatvorilo ruský generálny konzulát v Poznani. Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski rozhodnutie odôvodnil sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe.

(tasr)

Minúta  |  

Irán údajne chystá odvetu za nočné útoky Izraela

Sobotňajšie izraelské útoky na ciele v Iráne vraj nezostanú bez odvety, informuje agentúra DPA s odvolaním sa na iránske štátne médiá.

„Niet pochýb o tom, že Izrael sa dočká primeranej odpovede na akúkoľvek akciu," citovala iránska tlačová agentúra Tasním anonymný zdroj z vlády.

Irán po útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Podľa štátnej televízie boli výbuchy, ktoré boli počuť v okolí hlavného mesta Teherán, spôsobené aktiváciou systémov protivzdušnej obrany.

V skorých ranných hodinách však bolo počuť aj výbuchy v centre mesta a bolo vidieť paľbu protivzdušnej obrany. Nateraz nie je jasné, aké ciele izraelské útoky zasiahli, poznamenala DPA.

Izraelská armáda v sobotu podnikla letecké útoky na vojenské ciele v Iráne. Útoky sú považované za odvetu za útok Iránu na Izrael z 1. októbra, pri ktorom Irán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet.

Irán zaútočil po tom, keď Izrael zabil niekoľko vplyvných vodcov spojencov Teheránu. Ten podporuje sieť militantných skupín vrátane Hizballáhu v Libanone, palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy a jemenských povstalcov húsíov, ktoré podnikajú útoky proti Izraelu.

Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že budú rázne reagovať na akúkoľvek agresiu zo strany Izraela.

(tasr)

Minúta  |  

Venezuelského opozičného aktivistu našli mŕtveho, jeho strana viní za smrť prezidenta

Venezuelská opozičná strana Vôľa ľudu (Voluntad Popular; VP) oznámila, že jej aktivista Edwin Santos bol zavraždený.

Strana 25. októbra uviedla, že Santosa zavraždili po tom, čo ho v stredu „uniesli" príslušníci štátnych bezpečnostných síl. Opozičná strana z údajnej vraždy obvinila režim úradujúceho prezidenta Nicolása Madura.

Aktivistu našli mŕtveho ráno 25. októbra na zrútenom moste, ktorý bol stredobodom jeho agitácie. Naposledy ho živého videli v stredu, kedy ho podľa očitých svedkov zadržali agenti štátnej bezpečnostnej služby.

Ešte vo štvrtok bolo strane potvrdené, že Santos bol vo väzbe v sídle venezuelskej vojenskej kontrarozviedky v meste Guasdualito.

Opozičný prezidentský kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý žije Španielsku v exile, vyzval na sociálnej sieti X v súvislosti so Santosovou smrťou na spravodlivosť. „Venezuela chce a potrebuje pravdu," napísal.

Venezuelskí opoziční aktivisti sa stali terčom rozsiahlych útokov od júlových prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil Maduro. Urrutia skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov, hoci vo viacerých prieskumoch viedol s veľkým náskokom. Opozícia preto odmietla uznať Madurove víťazstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Milanović je proti nasadeniu chorvátskych vojakov na Ukrajine

Chorvátsky prezident Zoran Milanović vyhlásil, že nové veliteľstvo Severoatlantickej aliancie (NATO) s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) je „vojnovou činnosťou", s ktorou by sa nemalo náhliť.

„Nechcem, aby sa na tom (chorvátski vojaci) podieľali, a tu by sa mal v zásade rozhovor s normálnou vládou a premiérom skončiť," vyhlásil Milanović 25. októbra v súvislosti s možnou účasťou chorvátskych dôstojníkov v NSATU. Prezident a vláda dlhodobo vedú spory vo viacerých otázkach vrátane zahraničnej politiky.

Prezident vyhlásil, že schválil 90 percent misií, na ktorých by sa mali zúčastniť chorvátski vojaci. V prípade NSATU tak však nechce urobiť pretože ide o „vojnovú činnosť".

Deň predtým premiér Andrej Plenković podporil rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sa hlasovanie o účasti Chorvátska v NSATU, ktoré si vyžaduje podporu dvoch tretín poslancov, uskutočnilo v balíku s ďalšími 12 navrhovanými misiami.

Milanović sa domnieva, že tento krok bol motivovaný zlým úmyslom, pretože teraz musia na rozhodnutie čakať stovky iných chorvátskych vojakov, ktorí by sa mali zúčastniť na iných misiách.

Prezident uviedol, že Chorvátsko by malo poskytovať humanitárnu pomoc Ukrajine a byť s ňou solidárne. „To však neznamená, že by sme mali byť solidárni aj s Washingtonom alebo Berlínom," vyhlásil.

Milanović sa taktiež domnieva, že časť chorvátskych vojakov NSATU bude vykonávať svoje aktivity priamo na území Ukrajiny. Plenković to odmieta a poukazuje na to, že by o tom musel rozhodnúť parlament.

Vláda taktiež hlavu štátu kritizuje za to, že prezident sa na júlovom samite NATO vo Washingtone, kde sa rozhodnutie o NSATU prijímalo, hlasoval za. Milanović v piatok vyhlásil, že na summite prijali deklaráciu, v ktorej sa uvádza, že misia bude len na území členských štátov, „štruktúry NATO však okamžite začali plánovať inak," vyhlásil.

NATO na summite vo Washingtone schválilo vytvorenie nového veliteľstva, ktoré bude plánovať, koordinovať a zabezpečovať poskytovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Pozostávať bude z približne zo 700 príslušníkov spojeneckých krajín NATO a vybraných partnerov. Ústredie misie je vo Wiesbadene v Nemecku, pričom kľúčové logistické uzly budú na východnom krídle Aliancie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.